nočné mory

Dobrý deň prajem, mam 8.ročnú dcéru, ktorá je veľmi šikovná a citlivá. Spinká vo vlastnej izbe, v noci raz za týždeň sa zobudí, chodí po byte, rozpráva si veci, ktoré v ten deň zažila alebo ju nerozumieme o čom rozpráva. Chodí po byte alebo po posteli s veľkým strachom, je veľmi strnulá, má zrýchlený dych, potí sa a má strašný strach, akoby ju niekto naháňal ba dokonca ovládal. Vôbec nás nevníma, keď sa jej prihovárame. Musím ju zobrať do náručia a upokojovať ze ju ochránim, až tak to niekedy zaberie a upokojí sa.Ráno si nič nepamätá. Cez deň nechce byť sama, lebo mi tvrdí že v ušiach počuje akoby na ňu niekto kričal. Začalo to koncom týchto prázdnin, v škole nemá žiadne problémy, veľmi dobre sa učí, v rodine máme pohodu. Som na materskej dovolenke s druhou dcérou ktorá ma 17 mesiacov. Deťom venujem všetok čas. Neviem čo mám urobiť pre mojú dcéru, aby sa takto v noci netrápila .... prosím o radu a vopred ďakujem.

dobrý deň
rada by som poznala Váš názor..máme trojročnú dcérku, ktorá odmalička spáva s nami v manželskej posteli. Do 2,5r bola jedináčik, teraz má polročnú sestričku. V septembri nastúpila do škôlky. Plakala prvé 2 týždne, potom si dobre zvykla, je tam celý deň, vždy v piatok si ju nechávam doma. Sestru ľúbi, zle jej nerobí, pomáha mi..zapájam ju do všetkého, denne si vyhradím čas len pre staršiu dcérku a hráme sa..Starosti mi robí nočný spánok (ktorý sa nezhoršil ani nezlepšil príchodom sestričky ani nástupom do škôlky) prosto sa v noci niekedy 2x a niekedy aj 20x zobudí s riadnym plačom, niekedy kope nohami a akoby bije rukami..niečo nezrozumiteľne mrmle (občas aj v kľude rozpráva zo sna, ale nerozumiem jej vždy). Je veľmi citlivé dieťa, ale veľmi šikovné, od narodenia bola starostlivosť o ňu dosť náročná, proste jej hocičo nestačilo, museli sme stále niečo vymýšľať, ako ju zaujať..je dosť aktívna, energická, neposedná..Fyzické tresty neuznávame, ale občas nám ruka po zadku bohužiaľ ujde (1-2x do mesiaca??). Je pravda, že keď nestíham, alebo som unavená (takisto aj muž) tak na ňu kričíme a uvedomujem si, že ju dosť kritizujeme (zase si vyliala..rozbila, zašpinila,..ona teda má denne aj 10 nehôd..niekedy ju postraším, že ak neprestane trieskať do radiatora, príde nahnevaný sused, alebo príde sanitka ak si rozbije hlavu keď skáče po stole......)ale zato ju aj veľa chválime, venujeme sa jej..ako každé dieťa robí neplechu vtedy, keď na ňu nemáme čas práve a ona vtedy skúša zaázané veci..má aj čas sama pre seba, zavrie sa v izbičke a nerušíme ju..proste sú u nás aj krušné chvíle s krikom a veľmi pokojné, hravé, zábavné...no ale noci sú o tom istom stále..neviem či sú to teda zlé sny, nočné mory..každopádne za tie tri roky neprespala celú noc veľakrát..tak možno jednu za mesiac sa podarí..v TV pozerá len krtka, bambuľku, maťka a kubka a "s tebou mne baví svet" nič iné, lebo TV jej tiež spôsobuje "traumy" aj keď s ňou pozerám a vysvetlím jej čo videla, aj tak jej určité veci nerobili dobre..každopádne TV nepozerá stále, vypýta si len keď je unavená a cez deň nespí, tak si oddýchne pri TV trošku..nie je to denne..my doma nezapíname často TV, max. nejaké relácie o varení..aj u starkých som TV zatrhla a hneď ho vpínajú..čo mám ešte skúsiť?
ďakujem

Dobrý deň, chcela by som sa opýtať, mám 7 mesačnú dcérku, ktorú stále kojím. Problém je, že nevie zaspať ináč ako pri prsníku. Proste keď chce spinkať plače a utíši sa len pri mne. Netrápilo by ma to tak veľmi, ale keď bude mať rok plánujem sa vrátiť do práce. Už teraz mám z toho nočné mory. Ale zrejme je nevyhnutné ju na to začať pripravovať. Bude u nás byvať mama, ktorá ju bude opatrovať. Takže prostredie sa jej nezmení," len" v ňom nebudem ja. Poraďte mi prosím ako by som mala postupovať, aby som jej to uľahčila čo najviac.

Dobrý deň,
Syn má 22 mesiacov a od leta občasné nočné mory kvôli jednému zdanlivo nevinnému darčeku. Malý bratranec mu z dovolenky doniesol darček - bábku napodobňujúcu tanec a spev rapera ( oblečením prispôsobenú tomuto štýlu ), zároveň aj dosť hlučnú a asi 50 cm vysokú. Prišiel mu ju ukázať s nadšením, ale syn to vydržal ani nie minútu a spustil hrozný plač a nedal sa utíšiť. Stretu sa nedalo zabrániť, bratranec nás s tým darčekom zastihol vonku na prechádzke a nestihli sme ho zastaviť. Samozrejme hneď sme sa snažili odviesť jeho pozornosť a tú bábku už viac nevidel. Odvtedy sa niekedy v noci budí s plačom, nedá sa utíšiť a akoby nevnímal, nepomáha ani objatie, ani svetlo ani jemné dohováranie. Po chvíli sa síce sám utíši a zaspí a vníma, že s ním som. Niekedy sa týždeň nič nedeje a potom má jednu zlú noc, inokedy má pár zlých nocí za sebou. Cez deň hocikedy ku mne alebo k tomu, ku komu má blízky vzťah v rodine príde, objíme nás a povie, že on sa nebojí panáka a že už viac nepríde. Stále ho uisťujeme, že ho veľmi ľúbime a že ho ochránime a sme tu stále s ním. Je to v jeho prípade stále spontánne, bez akéhokoľvek pripomínania tej bábky, aspoň vedome to nikto doma nespomína. Niekedy si na to celý deň ani nespomenie, inokedy sa potrebuje uistiť každú chvíľu, že tu sme s ním a že sa nemá čoho báť. Myslíte, že časom sa to samo upraví a zabudne alebo by sme mali podniknúť nejaké kroky a vyhľadať pomoc? Ďakujem za radu!

Dobry den p.doktorka !
Mam 9 rocneho syna a trapia nas uz od jeho 5 roku nocne mory , Najprv v 5 roku po sledovani rozpravky o jezibabach sa zacal budit zo sna plakal ,cely bol upoteni ,a nedal sa ukludnit .Vtedy som si povedala ,ze mu uz nedovolim sledovat strasidelne rozpravky ,kedze je taky citlivy , Tento stav trval asi 2 roky , radila som sa aj s p.pediatrickou ,ktora mi dala listok ku detskemu psychologovi . Nepodarilo sa mi tam dostat ,lebo za kazdym ked prideme na slovensko ma dovolenku . Zijeme mimo sk . Nas problem pretrvava , teraz uz ma syn 9 rokov ,uz neplace zo sna , ale sa boji zaspat ,kazdu chvilu sa budi ,ma lahky spanok ,nechce spat v tme ani vo svojej izbe . Sem tam mu povolim a necham ho spat u mna v spalni ,neviem ako dalej kazdy vecer ten isty scenar ,sme z toho uz unaveny . Citala som ,ze pri uzivani kalcia a zinku sa stav upravi . Prosim mozete mi poradit ?

Dobrý deň, p. doktorka, mám 22 mes.syna, ktorý sa každú ale každú noc budí s plačom, najprv začne mrnčať,kopať nohami, napínať sa,prevaľovať sa, a keď naňho ja alebo manžel prehovoríme alebo aj neprehovoríme, začne plakať. Nemyslím,že by mal každú noc nočné mory,lebo keď začne plakať, je prebratý zo spánku. Nechce ani čaj, ani cumeľ. Potom zaspí, ale ten plač musí byť. Je to veľmi únavné, takto to robí aj 4x za noc!Pýtala som sa na to aj mojej detskej doktorky,povedala,že sú to nočné mory. Ale nemyslím. Môže mať nejaké bolesti, alebo fakt má nočné mory? TV nepozerá,nemá kde vidieť násilie. Cez denný spánok to robí zriedka. Od narodenia máva zlý spánok,stále sa budil, čo 2 hodiny,ale toto začal robiť od 1.roka. Prosím poradte mi,neviem ako by sme mu pomohli. Máme ešte 8.mes.dcéru, ktorú to vždy budí a nemáme možnosť spať oddelene v izbách. Ďakujem.