Na otazky odpovedá psychologicka.
ARCHÍV: Poradňa uzamknutá
Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.
MAM SYNA S TOURETTOVYM SYNDROMOM INTEGROVANEHO NA ZS MAME PROBLEMI SO SPRAVAMIM NECHUT K POVINOSTIM PRITOM JE SIKOVNY PEKNE PISE POCITA ALE TO SOMRANIE OKOLO TOHO A HLUCNE PISKANIE BUCHANIE VULGARNE VYJADROVANIE NEVIEM AKO DALEJ UZIVAME RISPERDAL A RIVOTRIL ALE JE NERVOZNY SOM S TOHO ZUFALA PORADTE AKO NA NEHO UZ SOM SKUSALA ROZNE FORMY NIC NEPOMAHA DAKUJEM ZA ODPOVED.
Takéto dieťa, prípadne aj rodina, by malo pracovať so psychológom alebo psychoterapeutom, najmä ak prejavy výrazne ovplyvňujú vzťahy a komunikáciu a samozrejme prežívanie ďalších členov rodiny.
Dobrý deň, obraciam sa na Vás lebo mám pomaly 3 ročného syna. Ide mi o jeho správanie a chovanie. Snažím sa, ale niekedy si pripadám dosť hlúpo a trápne, hlavne na ihrisku.
Strká deti, neposlúcha, neodpovedá chová sa jak divoch. Iba uteká, nesústredí sa. Snažím sa na neho nekričať, keď viem, že ide niečo zlé urobiť, račej s ním odídem. Aj doma,keď sa hráme rozhádže mi kocky, vláčikovú dráhu ...
Čítala som hociaké knihy, aby som zmenila formu výchovy. A sme často samy, iba mi dvaja. Jeho otec je často preč. Sme bilinguálna rodina. V jazyku je dosť pozadu. Niekedy sa ho opýtam a nič nerozumie, aj keď sa veľa ucíme a si čítame. Keď sa ho ľudia pýtajú tie detské otázky, ako s máš, čo robíš, kde si bol... neodpovedá a pozerá bokom. Či sa hanbí neviem.
Možno je to temperament a chce čas, ale rozhodne mi vadí strkanie, búranie hradov na ihrisku a nevie sa hrať s inými deťmi. Čo si myslím je dosť trápne na jeho vek. Čo mám zmeniť? Ďakujem
Deti neposudzujú veci tak ako my. Nemajú ešte nastavené, čo je vhodné a prijateľné a čo nie. A tak búranie a strkanie patrí k bežnej výbave detí v tomto veku. Až postupne sa učia (prostredníctvom rodičov, ale aj reakcií iných ľudí, detí...), odkiaľ pokiaľ, čo sa smie, prípadne v akom rámci sa to smie a v ako už nie atď.
Ak v tomto veku dieťa nereaguje na otázky iných ľudí, teda cudzích ľudí, treba to rešpektovať. Až postupom veku sa dieťa bude schopné prispôsobiť očakávaniam okolia, odpovedať, hoci sa mu nechce, hoci druhého nepozná atď.
Dobry den,
mam 2,5 ročnú dcéru a myslim si, že sa nesprava ako ostatne deti v jej veku. Nevie sa sama hrat ani 5 min., chvilu sa pohra, necha hracku tak a vyberie si inu. A to je ten lepsi pripad. Väčšinou sa s hračkami ani nechce hrat. Knižky si pozrie, ale nechce, aby som jej citala. Uz niekolkokrat som jej povedala, co je to za zvieratko a stale si to nevie zapamätat. Všetko je pre nu havo, alebo muu (krava). Nevie rozpravať iba mama,baba deda (teta),ne, nič,havo,obo (obor) a potom nejake hatlaninky. Dalši problem je nočnik, uz som skusala vselico, ale nechce sa nan pytat. Ked ju necham bez plienky, tak sa pocika a nic nepovie a ani jej to nevadi, ze je mokra.
Ked jej poviem,ze nieco nesmie,ignoruje moje nie a robi si svoje,nepomoze ani vysvetlenie, ani krik ci po zadku.
Taketo spravanie ma uz dlho, asi odkedy zacala chodit. A to som este nespomenula, ze nevydrzi sediet pri stole a najest sa. Musim ju zabavit hrackou, aby sa normalne najedla.
Takto na diaľku je ťažko povedať, čo sa deje. Môže byť, že vaša dcérka len potrebuje kúsok viac času, aby sa rozrozprávala a aby sa začala pýtať atď. Najlepšie by bolo, keby ste situáciu konzultovali s vašou detskou lekárkou/lekárom, či sa vaše dieťa vyvíja primerane danému veku. Ak by lekárka/lekár zistili, že je to v norme, treba čakať, dbať na to, aby dieťa malo dostatok podnetov na rozvoj, no aby nebolo preťažené. Ak by sa zistilo, že dieťa vo vývoji trošku zaostáva, možno by bolo potom fajn konzultovať osobne so psychológom alebo špeciálnym pedagógom, ako možno dieťa podporiť v rozvoji určitých funkcií atď.
Už pár mesiacov ma trápi správanie 3.ročného syna,ktorý nás bije,hryzie,má strach z neznámych ľudí,deti na ihrisku sa ho nesmú dotknúť,lebo hneď ukáže zlosť,bije sa jednou rukou po druhej,už som sa 2X stretla s názorom že je autista,zaujíma ma váš názor.Je veľmi šikovný na zapamatanie si,v 2 rokoch poznal farby,vedel počítať,teraz sa naučil pár slov po nemecky,pozná modely áut na parkovisku,hneď sa naučí pesničky,riekanky.Ešte dodám že manžel príde domov až večer,celý deň je so mnou,sme tu sami,chodím k rodičom 4X do roka,bývajú ďaleko,tam sa správa oveľa lepšie,v cudzom prostredí,myslím tým na návšteve sa cíti zle,plače a nechce ísť ani dnu,chce chodiť na ihrisko,ale hrá sa sám,pozerá čo robia ostatní,súrodenca nemá.Ďakujem
Možno naozaj potrebuje širšie zázemie, rodinu, otca viac.A najprv potrebuje budovať tieto blízke vzťahy a až potom tie s cudzími ľuďmi.
Ak máte pochybnosti o jeho duševnom zdraví či vývine, obráťte sa na odborníkov osobne - takto na diaľku sa rozhodne nedá určiť, či sa váš syn vyvíja ešte v rámci normy, a ž vonkoncom sa nedá diagnostikovať autizmus. Obráťte sa teda na klinickú psychologičku alebo na centrum pedagogicko - psychologického poradenstva.
Dobry den,
mam 20 mesacneho syna, ktory na svoj vek velmi dobre rozprava. Pouziva vsetky slova beznej slovnej zasoby, tvori vety, vo vacsine pripadov dokaze komunikovat gramaticky spravne. Nepoznam unho stadium, kedy rozumie ale nevie nic povedat. Od kedy zacal naozaj rozumiet, zaroven zacal aj rozpravat.
Moj problem je, ze si casto uvedomujem, ze od neho ocakavam zaroven aj rovnako rychly vyvin myslenia. Ocakavam, ze ked rozprava ako dva a pol rocne dieta bude zaroven i "rozumny" ako dva a pol rocne dieta. Naozaj to mozem predpokladat? Alebo rozvoj jeho reci neznamena automaticky aj rozvoj inych oblasti psychiky?
Dakujem za odpoved.
Z toho, čo píšete, neviem celkom presne, čo myslíte vývinom myslenia a rozumnosťou. Predpokladám, že očakávate od syna vyspelejšie prejavy napríklad v tom zmysle, že bude vedieť predpokladať určité veci, že bude vedieť svoje správanie prispôsobiť a regulovať podľa vašich očakávaní. Ak je to tak, tak očakávate príliš a nesúvisí to ani tak s rozvojom myslenia, ale skôr s autoregulačnými mechanizmami, teda so schopnosťami dieťaťa premeniť vaše slová a vety, vaše inštrukcie na ovplyvnenie svojho správania a prežívanie, na vnútornú motiváciu... A to sa on ešte len učí, je niekde na začiatku celého tohto procesu.
Ak vám táto odpoveď nestačí, skúste upresniť svoju otázku.
Prosim Vas, mam male 17-mesacne krsniatko. Adamko este nezacal hovorit,povie len mnam mnam,obcas mama, nema zaujem o rozpravky a ani hracky ho nejak nebavia a casto si bucha sam hlavku o stenu,dvere..hned mu samozrejme v tom zabranime,ale nevieme preco to robi..a este casto sa nekontrolovane rozbehne strmhlav,ze nevieme kde vrazi..sestra je zufala,snazime sa ju upokojit,ze je v poriadku,no pri narodeni mal stlacenu hlavicku a vydulo mu lebku do jednej strany. Co poznam deticky v jeho veku,tak uz debatia,skomolene slovka,ale debatia a on nie. Venuje sa mu,ukazuje,vysvetluje..maly chape vsetkemu,co povieme ale nepovie nic. Mala by ist s nim na nejake vysetrenie? Dakujem :) s pozdravom Miriam
Ak dieťa nie je v starostlivosti neurológa, zrejme by bolo vhodné ho vyhľadať a konzultovať situáciu s ním - kvôli tomu, že hovorí menej ako iné deti (no je výborné, že hovorí aspoň tých prá slov a že rozumie, chápe, čo počuje od vás!) a že sa udiera o stenu a vrhá strmhlav kade tade. Môže to byť len prechodné, no vzhľadom k okolnostiam pôrodu by bolo lepšie to skontrolovať, či je všetko, ako má byť. Ak bude, potom zrejme bude treba nejaký čas ešte počkať, ako sa jeho reč a správanie budú vyvíjať a ak by sa stav vôbec nemenil ani povedzme o pol roka, konzultujte s pediatričkou. Ak by sa situácia po troške zlepšovala, bude to dobrý signál. Niektoré deti sa rozhovoria ako sa patrí okolo druhého roku, niektoré aj neskôr. No nedá sa to predpovedať. A ak sa nerozhovoria ani okolo toho tretieho roku, treba vyhľadať odborníka, ktorého doporučí pediatrička. (Keďže v tomto veku sú deti kvôli očkovaniam pomerne pravidelne v kontakte s detskou lekárkou, zakaždým to je možné konzultovať aspoň s ňou.)
