iná

Dobry den,
mam 2,5 ročnú dcéru a myslim si, že sa nesprava ako ostatne deti v jej veku. Nevie sa sama hrat ani 5 min., chvilu sa pohra, necha hracku tak a vyberie si inu. A to je ten lepsi pripad. Väčšinou sa s hračkami ani nechce hrat. Knižky si pozrie, ale nechce, aby som jej citala. Uz niekolkokrat som jej povedala, co je to za zvieratko a stale si to nevie zapamätat. Všetko je pre nu havo, alebo muu (krava). Nevie rozpravať iba mama,baba deda (teta),ne, nič,havo,obo (obor) a potom nejake hatlaninky. Dalši problem je nočnik, uz som skusala vselico, ale nechce sa nan pytat. Ked ju necham bez plienky, tak sa pocika a nic nepovie a ani jej to nevadi, ze je mokra.
Ked jej poviem,ze nieco nesmie,ignoruje moje nie a robi si svoje,nepomoze ani vysvetlenie, ani krik ci po zadku.
Taketo spravanie ma uz dlho, asi odkedy zacala chodit. A to som este nespomenula, ze nevydrzi sediet pri stole a najest sa. Musim ju zabavit hrackou, aby sa normalne najedla.

Dobrý deň,
môj syn má 5 rokov, narodil sa v 37. t.t. spontánnym pôrodom, vážil 3kg, v inkubátore nebol. Jeho zdravotný stav je vcelku dobrý, až na to že je alergik s častými obštrukčnými bronchytídami. Má o tri roky staršiu sestru. Od troch rokov chodieva na pol dňa do škôlky. V kolektíve nemá problém, nestráni sa detí, zahrá sa aj s cudzími deťmi. Je trochu hanblivý, čo sa týka cudzích dospelých. Inak sa mi zdá v pohode...
Nedávno mi povedal, že počuje v hlave hlasy a že ho to otravuje (búchal si pritom rukou do hlavy - aby to prestalo). Vraj nerozumie čo hovoria, lebo hovoria veľmi rýchlo. Podľa jeho opisu to vraj máva v niektoré dni a trvá to chvíľu, potom to prestane. Neviem či to spolu nejako súvisí, ale už nejaký čas - pár mesiacov sa pár krát stalo, že povedal, že sa mu točí hlava - bolo to naozaj, videla som, že mu je zle, tak som mu dala napiť, posedel a o chvíľu to prešlo. A v posledných mesiacoch, veľakrát akoby ma nevnímal, keď mu niečo poviem aby urobil, urobí niečo celkom iné - akoby to vôbec nepočul... Niekdy až na tretí, štvrtý krát reaguje...
Dosť nás to vydesilo, vôbec netušíme čo s tým - hlavne teda tie hlasy v hlave... Neviem či si to nevšímať... Budem vďačná za akúkoľvek radu.

Dobrý deň, obraciam sa na Vás lebo mám pomaly 3 ročného syna. Ide mi o jeho správanie a chovanie. Snažím sa, ale niekedy si pripadám dosť hlúpo a trápne, hlavne na ihrisku.
Strká deti, neposlúcha, neodpovedá chová sa jak divoch. Iba uteká, nesústredí sa. Snažím sa na neho nekričať, keď viem, že ide niečo zlé urobiť, račej s ním odídem. Aj doma,keď sa hráme rozhádže mi kocky, vláčikovú dráhu ...
Čítala som hociaké knihy, aby som zmenila formu výchovy. A sme často samy, iba mi dvaja. Jeho otec je často preč. Sme bilinguálna rodina. V jazyku je dosť pozadu. Niekedy sa ho opýtam a nič nerozumie, aj keď sa veľa ucíme a si čítame. Keď sa ho ľudia pýtajú tie detské otázky, ako s máš, čo robíš, kde si bol... neodpovedá a pozerá bokom. Či sa hanbí neviem.
Možno je to temperament a chce čas, ale rozhodne mi vadí strkanie, búranie hradov na ihrisku a nevie sa hrať s inými deťmi. Čo si myslím je dosť trápne na jeho vek. Čo mám zmeniť? Ďakujem

Dobrý deň Pani doktorka,

chcela by som sa opýtať či je možné aby sa dieťa naučilo správne vyslovovať spoluhlásku "r", ak jeho matka jemne"ráčkuje" Moja 1,5 ročná dcéra začína práve rozprávať. No ja ráčkujem, snažím sa nepoužívať slová v ktorých sa r vyskytuje. Neviem či tomu tým pomôžem? Manžel neráčkuje, no pre zmenu šušle. Obé staré mamy majú správnu výslovnosť , mám viac prenechať komunikáciu s dieťaťom na ne, alebo mám dieťaťu púšťať CD rozprávky, rádio,...? Alebo mám s dieťaťom riadne komunikovať a potom to nechať na logopéda? Dá sa s tým niečo robiť? Čo by ste mi poradili?

Ďakujem vopred za vašu odpoveď.

Dobrý deň, p. doktorka,

obraciam sa na Vás s prosbou o radu. Mám 3,5 ročných synčekov, sú to dvojčatá. Posledný mesiac som u nich spozorovala náznaky zajakávania sa (začalo sa to u starých rodičov, kde boli na prázdninách kôli prázdninám v jasliach). Mám pocit, že im myšlienky v hlave prúdia skôr, ako je schopná reagovať ich reč. Snažím sa ich vždy trpezlivo počúvať a hovoriť im, že sa nemusia v reči ponáhľať.
V poslednom týždni, možno dvoch, však jeden z nich prešiel do takej "fázy", že pri reči až zatvára oči, otvorí pusu a ja vidím snahu, že chce niečo povedať, len sa nevie ako sa hovorí "vykoktať".
Chcem sa opýtať, p. psychologička, ako sa v takejto situácii zachovať. Mám to prehliadať a je to len prechodný jav, alebo ich mám v reči nejak usmerňovať??? Obaja sú šikovní, majú veľkú slovnú zásobu, jeden z nich sám rozpráva rozprávky na dobrú noc... Uvažujem, či to nie je "trauma", že sme ich nechali samých u starých rodičov, teraz sa vraciame všetci domov, budeme fungovať v starých zaužívaných koľajách, tak dúfam, že to prejde. Môžete mi prosím poradiť??? Je to v ich veku normálne??? Inak v rodine sme zajakavosť nemali ani z mojej ani manželovej strany, deti žijú v usporiadanej, harmonickej rodine, bez hádok.

Dobry den, mam 3 mesačnú dcerku, narodila sa však o 4 tyždne skor. Je velmi vnímava, smeje sa na nás, žužle si ručičky a aj všetko čo má v rukách, snaží sa pretočiť a pod. Chcela by som sa vsak opytat ci nie je problem ze zatial nevravi g, b a podobne, zato vsak víska, híka a robí rôzne zvuky. Vsade sa vsak uvádza ze dieta v jej veku by to uz malo vediet. Dakujem za odpoved