je to hyperaktivita?

Mám otázku.Môj 3,5 r.synček máva také záchvaty hnevu.Učiteľka v Mš mi povedala,že by mohol dostať z toho neurozu,. prejavuje sa to u neho,ked mu niekto nieco nedovolí,hned zacne kričať,plakať a vynucovať si svoje.Inak je v poriadku,nevieme si dať s ním rady,bojíme sa aby ho nevyhodili z Mš.Učitelka povedala,že je viacej možností z čoho to môže byť.
Vôbec sa nehádže o zem,ani nič podobné,len tak prenikavo kričí,že to ruší aj deti v škôlke aj doma.prosím o radu,my sme už vyskúšali všetko,.Lubica

Moj syn ma 2,5 roka. Od narodenia bol dost placlive dieta, ale pribudajucim vekom sa to este zhorsuje. Mam pocit, ze s nim sije 100 certov! Neviem, ci je to obdobim vzdoru, ale je absolutne neprisposobivy, ma problem sa obliekat, posluchat, bije nas s manzelom a ine deti ani nehovorim! Nikto sa nemoze ani priblizit k nemu-kope, strka a skriabe do tvare (najma dievcatka). Paradoxne starsie deti 8-10rokov miluje! So zaspavanim a jedenim nie je problem! Mam pocit, ze ho nic nebavi, kazda hracka alebo knizka ho zaujme len na chvilu, skor ho zaujimaju elektricke kable, plynova rura.....Som z neho dost zufala, mam pocit, ze obdobie, ktore ma byt najkrajsie -materska - su najhorsie chvile stravene s nim! Ma aj svetle chvilky, no trvaju velmi kratko!

Dobrý deň. Prosím o radu.
Mám 2,5 ročného syna. Je veľmi šikovný, vie počítať do 15, pozná farby, je schopný naučiť sa text pesničky naspamäť po niekoľkých vypočutiach, pozná celý text niekoľkých knižiek naspamäť.
Problém je v tom, že stále chodí hore dolu, alebo niekam lezie, prelieza, vylieza, skáče - je stále v pohybe. Každý deň s ním idem aspoň na 2 hodiny von. Nikdy nejde so mnou za ruku - beží predomnou a nepočúva, keď na neho zavolám aby zastavil. Začalo sa to, keď začal chodiť a odvtedy sa nezastavil, nikdy si nesadne a nehrá sa s hračkami, väčšinou ich len rozhádže a odíde. Sadnem si k nemu, že sa ideme hrať a on odíde preč. Nevie sa sústrediť na nijakú aktivitu, je veľmi netrpezlivý, keď sa mu nedarí, hneď má záchvaty plaču a jeduje sa. Od dvoch rokov sa mi začal hádzať o zem a má záchvaty zúrivosti, občas búcha hlavou o zem. Keď som ho začala trestať bitkou - začal byť agresívny a útočil na mňa aj niekoľkokrát za deň, takže od bitky som ustúpila a agresivita poľavila tiež. Keď sa mu prihováram, nikdy sa ku mne neotočí, nijako nezareaguje, ako by ma stále ignoroval. Zistila som ale, že ma počúva, vie čo mu hovorím. Dlho som si myslela, že mi nerozumie (že je ešte malý), lebo nijako nereagoval na moje otázky. Ako by si žil vo svojom vlastnom svete. Každé ráno sa zobudí a povie mi niekoľko viet z rozprávky, ktorú mesiac nevidel a každé ráno je to iný text - on to vie naspamäť. Aj keď sa mu prihovorí niekto iný, nezareaguje, ignoruje ho. A od malička pôsobí dojmom, že nemá čas sa najesť, sedieť, počúvať, len stále beží. Pre svoju netrpezlivosť pôsobí ako veľmi nevychované dieťa.
Všetky choré deti v čakárni u lekára sedia a držia v ruke kartu poistenca. Moje choré dieťa prečíta 2 knižky niekoľkokrát, povie 8 básničiek, zje celé chrumky, vypije vodu, štuchá do otecka vedľa, stáva na lavicu, behá po čakárni, vylieza na všetky voľné stoličky hore dolu - toto všetko za 10 minút čakania. Potom sa začne nudiť, hádže sa o zem medzi dverami do čakárne a keď ho zdvihnem, začne vrieskať, potom výjde sestrička, a prednostne nás zavolá do vnútra.
Inak je veľmi dobrý a milý chlapček. Som na neho sama 6 dní v týždni, otec pracuje mimo mesta, starý rodičia nemajú čas. Poraďte mi prosím, je hyperaktívny? Čo mám robiť? Ako ho mám vychovávať. Ďakujem