prítomnosť mamy
, Autor: Registrovaný používateľDobrý deň pani doktorka, už som Vám raz písala, no nedostala som odpoveď. Tak to skúšam ešte raz. Mám dvoch synov 3 roky a 8 mes. Starší je teraz v období vzdoru, takže dosť často sa stane, že keď mu niečo nepovolím, nedám, ide ma biť, ja mu to nechcem dovoliť, tak mu ponúknem vankúš atď. podľa Vašich rád, ale to ho väčšinou rozčúli ešte viac, tak odídem preč no on ide tiež aby mi mohol ubližovať a hovorí: chce mamičku biť, kúsať, lámať (aj to robí ) chce mamička spadla z balkóna, chce mamička odišla preč... atď. Keď chcem ozaj odísť, začne plakať a chytí sa ma ako kliešť. Tiež robí rôzne naprieky: vyťahá bielizeň zo skriňky,vylieva vodu na zem, rozhádže hračky, búcha náročky dverami alebo na dvere, že by mladšieho zobudil, robí neporiadky, povyzlieka si nohavice aj slipy a vyciká sa len tak na zem (a veľmi sa na tom rehoce, pritom normálne si pekne povie, že chce cikať) a keď mu poviem že by to upratal, utrel, povie: nechce a neviem ho donútiť aby to ozaj upratal. Pripadá mi, že tým chce na seba upútať pozornosť, lebo ja už naňho teraz nemám toľko času, odkedy sa narodil druhý. Aj tak mi pripadá, že stále venujem viac pozornosti staršiemu. No napriek všetkému je na mňa veľmi naviazaný, keď som doma, neexistuje že by ho uspával niekto iný, musím byť pri ňom a držať ho za ruku. Keď je chorý, musím pri ňom sedieť a držať ho za ruku, ináč veľmi plače. Aj pri väčšine vecí uprednostňuje keď to robí mama (obliekanie, kúpanie, nočná plienka... Teraz ho čaká o mesiac hospitalizácia v nemocnici,treba tam zostať aj cez noc, budú mu vyberať nosnú mandľu, a ja riešim dilemu či ísť s ním do nemocnice, alebo zostať s mladším, lebo ho stále dojčím. Mladší syn je veľmi kľudné a spokojné bábätko, no tiež chce svoje, hlavne v noci. Tiež už je vo veku, keď rozozná či je pri mame alebo niekom inom. Neviem ako sa rozhodnúť, lebo zakaždým mám pocit, že druhému svojou neprítomnosťou ublížim. Dá sa nejako povedať, z psychologického hľadiska, kde je neprítomnosť mamy menšie zlo? Tiež by som potrebovala poradiť, či je normálne správanie s tým cikaním (on sa na to aj hrá s hračkami, že nám cikajú, kakajú na zem, do taniera,...dosť často si aj strká prsty do konečníka) a ako na to reagovať a ako reagovať na to, keď nechce po sebe upratať. Ďakujem veľmi pekne za odpoveď. Andrea