Obdobie vzdoru 2 roky 4 mesiace

Question

Obdobie vzdoru 2 roky 4 mesiace

10. 06. 2009 (18:19) , Autor: Registrovaný používateľ

Dobry den,
uz davno som sa chystala Vam napisat. V prvom rade Vam chcem podakovat, ze vydavate skvely casopis plny napadov, dobrych rad a zaujimavych inforamacii. Mame synceka, ktory v januari oslavil dva roky. Doposial sme s Jakubkom nemali ziadne problemy. Je to zlate dietatko, ktore zavratnou rychlostou prislo na svet, ked bol babatko takmer vobec neplakal a krasne papal maminkino mliecko do 18 mesiacov. V 11 mesiacoch zacal chodit, 20 mesiacoh zacal s nami plynule komunikovat, je velmi usmievavy, rad si spieva a dokonca si z nas rad aj "utahuje". Ked mal 19 mesiacov zacali sme chodit na tanecnu, co sa mu celkom pacilo, ale este sa velmi nezapajal do vsetkych aktivit. V dvoch rokoch sme zacali chodit na dalsi, i ked iny kurz, tancovania. Stala sa mu tam i ked nevinna, ale trochu neprijemna situacia, ked donho strcilo jedno dievcatko a maly capol na zem. Trochu to nechapal, ale neprikladala som tomu ziadnu vahu. Ale na dalsom stretnuti sa Jakubko nejakym sposobom osmelil a zacal "capat" alebo strkat ine deti. Zostala som z toho v soku. Samozrejme vzdy som k nemu priskocila a doraznym hlasom som mu vysvetlovala, ze sa to nesmie robit, lebo deticky to boli, je im to neprijmne atd. Nakonci kurzu som si uz pripadala ako policajt, ktory vzdy striehne, ci sa nieco zle nestane. Nemam pocit, ze by to robil zakerne, skor by som povedala, ze ked sa tesi, jasi, tak znenazdajky capne druhe dietatko po hlavicke alebo tvaricke. Kazdy den pred spanim mu hovorim o tom, ze sa mame spravat pekne k detom a ze ich mame ochranovat a nie bit. Dokonca to skusal aj na starych rodicov a trochu zabolela poznamka, ze "to je vychova". Venujem mu vsetok volny cas a ked sme spolu sami doma tak je uzasne dieta a vonku je tiez zlaty, len jednodnucho neviem si rady. Manzel mu taktiez venuje kazdu volnu chvilku, vedie ho k hudbe a umeniu. Viem, ze podla psychologov mu treba neustale vysvetlovat, ze to nemoze robit, ale on sa len usmieva potom povie prepac a o desat minut to skusi znova. Uz sa pytam sama seba, kde robim chybu a aky mam zaujat postoj. Viete mi prosim poradit? Velmi by mi to pomohlo.

Este raz dakujem a prajem prijemny den

S pozdravom
Ing. Zuzana Gajova
0907114207

Answer 1

Odpovedá: Mgr. Miroslava Zimányiová

Presne ako píšete, deti od radosti niekedy robia čudné veci. Samozrejme, nás ako rodičov to neteší, keď vidíme, že naše dieťa niekoho udrie, no asi len postupne musí zistiť, že to naozaj nie je vhodné, či už je to od radosti alebo od hnevu. A vysvetľovanie nie je až také účinné, skôr ho treba zobrať, povedať nono alebo pohladkaj dieťatko, usmej sa na dieťatko a podobne - teda krátko dajte najavo, čo nesmie a povedzte aj to, čo by urobiť mohol, aby vyjadril, čo cíti, prípadne mu to ukážte alebo v situáciách, kedy sa tešíte vy, mu ukazujte svoju radosť aj neverbálne, teda pohybom - skáčte od radosti, objímajte ho od radosti, výskajte od radosti...modelujte mu správanie, ktoré je vhodné. Napodobňovaním sa deti veľa učia najmä v tomto veku.