Poradňa detského psychológa

1,435 otázok

Na otazky odpovedá psychologicka.

ARCHÍV: Poradňa uzamknutá 

Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.

  • Ako reagovať na bitku?

    , Autor: Registrovaný používateľ

    Dobrý deň,
    dcérka (3) chodí už od septembra do škôlky. Na začiatku párkrát pohrýzla deti a bila sa. Potom tento problém sám od seba prešiel. Do škôlky chodila rada, neplakala. Od jari začala najprv s tým, že sa jej do škôlky nechce, občas fňukala, teraz je v období, že prvý deň po voľne (napr. pondelok) ráno plače a opäť začala biť deti a aj nás doma - ak sa jej niečo nepáči, príde a capne nás po nohe, po ruke... Doma sme skúšali rôzne metódy, ale najviac sa nám osvedčilo ju buď vtedy, ked nás cápe, ignorovať, alebo ju objať a povedať jej, že ju ľúbime a sme smutní z toho, že nás bije. vtedy sa obyčajne okamžite upokojí, objíme nás a hrá sa ďalej. keď sme na jej bitie reagovali negatívne, dostala sa až do vývrtky,takže sme skúšali iné taktiky a dopracovali sa k tomu. problém mám s tým, že v škôlke opäť bije deti, aj keď sama učiteľka vravela, že nevyužíva silu, je to skôr demonštratívne. a moja otázka znie, ako mám na to reagovať, keď mi o tom učiteľka,alebo sama dcéra povie? obyčajne jej totiž poviem, že som z toho veľmi smutná, že bije deti a ako by sa ona cítila, keby bili ju. mám však pocit, že to, že ich bije, je akoby trestom za to, že do škôlky chodí,takže keď jej poviem,že som smutná,tak v podstate dosiahla, čo chcela - sme si kvit - ona je smutná, že musí ísť do škôlky a ja som smutná, že bije deti. napadá vás nejaký iný spôsob, ako by som mohla vhodne zareagovať na to, že bila deti?
    ak som v epicentre problému, využívame logický dôsledok - nechceš sa pekne s deťmi hrať, musíš sa bohužiaľ ísť hrať sama do inej izby. ale ked sa už len potom dozviem, čo sa stalo, v podstate s tým už nemám a neviem čo urobiť...
    Dakujem za odpoved.

    Odpovedá: Mgr. Miroslava Zimányiová

    Podľa toho, ako popisujete jej bitky, akoby tým chcela deťom dať najavo, že ich nechce, že ona chce vás, prípadne že si týmto spôsobom chráni svoje hranice, vymedzuje sa tak voči deťom. A môže to byť aj kadečo iné...
    Možno by ste jej bitky mohli komentovať spôsobom: to ma mrzí, že si sa v škôlke cítila tak, že si potrebovala udrieť toho a toho. Alebo: Hm, to je zvláštne, že si ich/ho udrela, čo ťa k tomu viedlo/čo si chcela dosiahnuť? Samozrejme, že by to mali byť v každom prípade otázky, ktoré vyjadrujú záujem, nie moralizovanie. Cieľom je skúmať, ako sa asi dieťa cítilo, čo chcelo vyjadriť, dosiahnuť, či vie napr. povedať inému dieťaťu, že chce byť sama, že sa teraz nechce hrať, že ju má nechať dieťa na pokoji a podobne...