krik

nas 7,5 mesacny syn zacal strasne kricat - je to krik bez placu , pri akejkolvek cinnsoti - hranie, vonku, prebalovanie, papanie krici tak, ze nam zalahuje v usiach, nevieme ci ho mame na to upozornovat aby to nerobil, (aj tak to robi)alebo si to nevisimat, ale je to velmi neprijemne pocuvat v jeho bdelom stave neustaly krik. je to intenzivny krik mame pocit ze skor negativny - nie od radosti, doteraz to nerobil pred asi tyzdnom zacal blabotat a potom to zacalo. velmi pekne dakujeme za odpoved

Dobrý deň. Neviem si rady so synom. Som z jeho správania zúfalá. Má 16 rokov. Po skončení deviatej triedy sa prihlásil na strednú školu mimo bydliska, musel bývať na internáte. V škole od začiatku si na neho "sadla" učiteľka matematiky. Až tak, že na neho skoro na každej hodine vykrikovala, že čo tam chce, že tam nepatrí, že ho tam nechce vidieť, že čo iné on chce dostať ako päťku atd. atd. Správala sa vulgárne aj k iným. Doma mi o tom rozprával, ale nechcel aby som do toho zasiahla, mal strach, že to bude ešte horšie. Došlo k tomu, že sa syn posťažoval na internáte vychovávateľovi a ten začala vybavovať v škole, učiteľka bola upozornená na svoje správanie. Môj syn pred polročnou písomkou si sadol so spolužiakom, prebrali si učivo, napísal polročnú písomku na 3, napriek tomu na polroka prepadol. V druhom polroku som mu našla doučovateľa matematiky, odmietol k nemu chodiť, vraj on neprepadne. Prepadol. Napriek tomu, že bol na školskej matematickej súťaži, kde z 20 skončil ôsmy.Opravné skúšky robiť nechce, vraj ho táto škola (elektrotechnická) aj tak nebaví. Vybavila som mu prestup na inú školu, kde musí samozrejme začať od prvého ročníka, ale už aspoň sa bude učiť to, čo ho baví. Táto nová škola však nemá internát, tak sme sa dohodli s dcérou, ktorá pracuje v tom istom meste kde je jeho škola, že si zoberú spolu podnájom a budú bývať spolu. Našli sme jeden byt od 1.7. Nasťahovali sa tam. Kedže si chcel nájsť brigádu na leto, súhlasila som, že môže cez týždeň bývať tam a domou bude chodiť na víkendy. Do dnešného dňa brigádu nenašiel.Viem, že si nájsť prácu nie je ľahké, ale on ani nehľadal. celé dni sa fláka s kamarátmi (jeden má 21 rokov, má auto, vraj to chodí opravovať - to je jeho hobby. Keď mu poviem, aby bol doma do pol deviatej, tak sa stále nájde výhovorka, prečo nemohol byť. Zmeškal autobus, pokazilo sa kamarátovi auto a musel mu s tým pomôcť atd. atd. Snažím sa mu vyjsť v ústrety. Nedávno sme sa presťahovali na iné miesto, nemá tu ešte kamarátov, ja chápem, že sa cíti lepšie v mieste školy, lebo tam má kopu kamarátov. Lenže on nedodrží ani jednu našu dohodu! Nerozpráva sa so mnou, len áno, nie, jasné, dobre a tak.... rozhovor so mnou začne len keď niečo potrebuje, alebo si uvedomí, že urobil niečo zle a ospravedlní sa. Bojím sa byť k nemu veľmi "tvrdá" lebo mám strach, že by urobil niečo zlé. Ale takto to ďalej nepôjde. Neviem, či ho mám zobrať domou na prázdniny, alebo ho prinútiť ísť na brigádu (čo myslím si nemá veľký význam, lebo keď nechce, aj tak tam chodiť nebude - alebo áno?) Už sme sa x krát rozprávali, sľuboval, jasné mami, samozrejme mami, dobre mami. Ale nič nerobí. Potom sa mi prizná, že on je veľmi lenivý ale sa snaží nebyť. Čo s ním mám robiť??? Prosím poradte mi. Ďakujem.

Dobrý večer pani doktorka. CHcem vás poprosiť o radu ako docieliť to aby moja 2.5 ročna dcerka si necmulala palček. Robi to počas toho ako pozera rozpravku a ked ide večer spať. Bojim sa aby jej neodstavali zubky a aby sa jej v školke neposmievali.Dohovaranie nepomaha. Dalej by som chcela vedieť prečo sa moj 4. ročny syn nevie hrať sam.stale ma vola k hre alemo manžela.Ked nesme s nim v izbe tak radšej presedi pri rozpravke ako by sa mal sam zahrať.Tiež ma trapi že si niči hračky.Napr. v pieskovisku mal autičko tak zobral kladivo a ho rozbil. A vobec mu to nebolo luto. Za vašu odpoved vopred dakujem.

Dobry den, chcela by som sa s Vami poradit ohladom ranajkovania mojej 3 rocnej dcery. V jedle nie je prieberciva, zje v podstate vsetko, v poslednej dobe vsak zacala riadne strajkovat s ranajkovanim. Dokaze ranajkovat aj 2 hodiny! A to jej dam len pohar mlieka a maly natrety chlebik. Sedi za stolom a robi a rozprava vsetko mozne ale z jedla odkusne raz za cas. Od septembra ide do skolky, rano sa budeme musiet pomerne rychlo naranajkovat, aby sme vsetko stihali.
Doteraz som na nu skusala ist s tym, ze ked za nejaku dobu ranajky nezje, cely den nebude napr. ani ziadny cukrik (neviem, ci je to spravna metoda) a potom ho ani nedostane (vcelku to chape a akceptuje a ani si cukrik nejako nevynucuje). Dnes som jej po hodine a pol povedala, ze jej davam este chvilu a ked nedoje, nemusi to teda jest a beriem jej to zo stola. Za par minut som jej to teda musela zobrat, vtedy zacala trucovat a hadzat sa o zem, ze ona to chce dopapat ale uz som jej to nedala.
Neviem, aka metoda je ta spravna, aby sme sa vedeli v nejakom normalnom case naranajkovat, prosim poradte mi. Dakujem.

Dobrý deň, prosila by som o radu, moja dcéra Sarah (5,5roka) je veľmi vnímavé, šikovné a pomerne poslušné dieťa (sme zásadoví rodičia) ale je neskutočné motovidlo. Už sa mi na to sťažovali aj učiteľky v škôlke. Už mi dochádza inšpirácia. Všetko jej treba pripomenúť, Sarah poď, obleč sa, jedz už.....Stále je akoby zasnívaná, ale pritom je dosť živá, pri jedle sa vkuse vrtí, no namiesto toho aby sa šikovne najedla (obliekla) diriguje mladšiu sestru, pozerá sa von oknom, alebo len tak do vetra, hrá sa, spieva si, či len tak robí obrovské množstvo zbytočných pohybov - napr. kým sa obuje tak prejde aj tri-štyrikrát po predsieni. Už som skúšala nevšímať si to, ale to sa potom zabudla úplne, motivácia hračkou, výletom, tanečnou tiež nezabrala a tak žiaľ v poslednom čase už veľa kričím. Tak až keď ju poriadne zhučím, tak sa zobudí a fičí jak hodinky. Ja som bola ako dieťa tiež taká a žiaľ ani moji rodičia, hoci mama je učiteľka si s tým akosi neporadili. Ale "vyrástla" som z toho. No mám ich pred očami, ako ich to hnevalo a ako to mne samej vadilo, keď sa s tým pokúšali niečo urobiť. Poraďte mi prosím, som z toho zúfalá a len sa to zhoršuje. Najhoršie je to s jedlom. je schopná stráviť nad ním aj pol hodinu aj viac, keby som ju nechala. pritom zje máličko a je chudučká - no je zdravá a plná energie a my sme tiež chudí, takže toto už rieši u nás len babka :) Ďakujem, Martina

dobry den, pani psychologicka. rada by som vas poziadala o radu. s manzelom mame 17 mesacnu dcerku. v poslednej dobe je na mna neskutocne naviazana, bezo mna ani krok neurobi a ked nahodou od nej odchadzam (co i len na zachod) spusti krik. ked obcas musi ostat s prababkou, alebo manzelom, ked musim niekam ist, prvotne chvile su hrozne, ale zvykne si a potom uz je v poriadku. horsie je to v case, kedy manzel skonci s pracou a chce s nami travit cas. mala ho odmieta, place, ked sa k nej chce priblizit a stale sa mota okolo mna. nedovoli mu ani chytit knizku, ktoru chce citat, ani dat jej napit ci najest. vobec neviem, co robit. v takychto chvilkach sa ju snazim nevsimat si, alebo sa otacam prec, aby bola s tatinom, no neivem, ci je to spravne. manzel aj pracuje z domu, takze je s nami cely den. rano to byva celkom v poriadku, no s postupujucim casom dna sa to cele zhorsuje. vedeli by ste mi poradit, ako taketo situacie riesit, co robit a ako dosiahnut, aby sme mohil vsetci traja byt spolu bez akehokolvek placu? dakujem...