neslusne slova

Ponúknite mu iné, prijateľnejšie výrazy, ktoré nebudú urážať vás, no jemu trochu uľavia. Možno by ste spoločne mohli hľadať slová, ktoré by boli vhodné a potom sa dohodnúť, ktoré smie používať. A možno by ste ho mohli viesť viac k tomu, aby nepovedal "ty si hovno", ale trebárs len "hovno", aby neoznačoval takými slovami iné osoby, hoci v hneve.

Najlepšie je, ak budete jej slovníček, ktorý síce pochytila od vás, no nechcete, aby ho používala, ignorovať. Prípadne sa môžete zakaždým zahrať hru: keď povie hlúpa, vy poviete skúpa a keď ona zopakuje hlúpa alebo skúpa, vy poviete krúpa (alebo čokoľvek, čo sa rýmuje). Skrátka si spolu trošku zarýmujete. To by mohlo odviesť jej pozornosť od neželaných slovíčok a odľahčiť atmosféru.

Nuž, to je pre mnohých rodičov nočná mora! Liek na ňu nemusí byť zložité nájsť.
Je to ale zrejme o niečo komplikovanejšie, ak najmilovanejší otecko používa nejaký slovník, nejaké výrazy, ktoré moc nepristanú detským ústočkám a pre chlapca je tento veľký chlap rozhodne silným vzorom (ale nielen pre chlapca), ktorý je hodno vo všetkom napodobňovať. Riešenie situácie by teda malo mať niekoľko zložiek. Jednou bude diskusia s otcom dieťaťa, ktorý tieto slová používa. Neznamená to, že by výsledkom diskusie mala byť rodinná kríza, ale skôr hľadanie riešení, hľadanie spôsobov, ako by si on mohol dostatočne "uľaviť" a "nekaziť" tým vlastné dieťa (stačí, že sa "pokazí" od iných detí neskôr :)). Ak bude otec ochotný zmierniť svoj slovník na menej ostré výrazy, napríklad: do pitralonu! alebo podobné hlúposti, bude to super.
Druhá časť by mohla spočívať v tom, že si vyberiete nejakú plyšovú alebo keramickú hračku, napríklad prasiatko a vysvetlíte dieťaťu, že nadávať môže iba vtedy, keď dáte na stôl túto figúrku alebo keď si ju vypýta od vás. Nejaký čas by ste potom mohli pár minút denne venovať chlievovým či maštaľným rečiam. Počas týchto minút dieťa môže používať akékoľvek výrazy. No musí postupne pochopiť, že keď sa TÁ hračka položí na stôl, je všetko dovolené, no keď sa odloží, je nadávkam koniec.
Cieľ je, aby sa dieťa naučilo, že nadávanie samo o sebe nie je zlé, ale sú situácie, kedy je nevhodné a aby sa postupne naučilo samo takéto prejavy zvládať či ovládať.
Ak sa prehreší, len mu pripomeňte, že ak chce nadávať, nech si pýta TÚ hračku (prasiatko, kravičku, somárika...).
Môže sa ale oháňať otcom, no vy mu môžete pokojne vysvetliť, že otec je otec a on je on. Prípadne sa pokúste získať pre spoluprácu aj otca, to by bolo úplne ideálne...

Viete, deti na nevhodných výrazoch najviac baví to, že sú nevhodné a prekračujú tým určité hranice a privádzajú do rozpakov dospelých. Je to úplne normálne a patrí to k normálnemu vývinu.
Na začiatku zvykne byť efektívne celú záležitosť ignorovať. Skúste to. Ak to nebude fungovať a bude v tom pokračovať aj po niekoľkých "opakovaniach", budete musieť na neho vyzrieť iným spôsobom. To, čo potrebujete dosiahnuť je, aby sa ovládal a používal tieto slová len za určitých podmienok, aby vedel, že musí aj pri dodržiavaní nevhodných slov dodržiavať dohovorené pravidlá. Napríklad sa doporučuje robiť tzv. prasačie chvíľky. Dieťaťu alebo deťom sa dovolí "škaredo" rozprávať, ale iba vtedy, keď dospelý prinesie napríklad prasiatko a vyhlási, že v tejto chvíli je povolené nadávať, napríklad kým nezapípa časovač. Potom to už dovolené nie je. Treba sa dohodnúť, že prasačia chvíľka bude každý deň (a dieťa môže dať dospelému znamenie, kedy by ju rado už malo alebo sa dospelý rozhodne, v ktorú hodinu to bude).
Celkom sa tomu nevyhnete, ale nie je vhodné iba potláčať také prejavy u detí, treba ich učiť regulovať ich používanie.