porod

moj sin sa narodil ako 4,5 kgvé dieta a narodila som ho len pomocou vákumu.vtedi sme do prvého roku chodili na nefrologiu lebo jeho mozog nedostal vzduch pri porode vtedi bolo vsetko vporiadku ale povedali ze neskor mozu sa vyskitnut problémy kvoli vakumu.teraz ma syn 10 rokov je stvrtákom je strasne mudri hlavne na matiku ale niekedy ako by bol hyperaktyvny stale rozpráva,stále musi bit v pohybe.a vela krat sa nevie vyjadrovat,nevie vysvetlovat,a vzdy na vsetko zabudne a stale fantaziruje.ja neviem ci su to problémy ale ako pozerám jeho spoluziakov ako by boli vyspelejsi.a este od coho moze byt ze sa boji v tme?neboji sa v tme spat ale napriklad ist do kuchine alebo na záchod.dakujem pekne

Dobry den, rada by som vas poziadala o radu. Mam syna, ktory mal 2 roky a narodili sa nam dvojicky. Bojujeme so ziarlivostou starsieho dietata. Uz v tehotenstve sme ho pripravovali na prichod babatiek, velmi sa tesil, ked prisli, neustale ich pusinkoval a mal ich velmi rad. No teraz, dva mesiace po porode zacal za kazdu drobnost plakat a vynucovat si pozornost. No a co je horsie, zacal sa znovu pocikavat a pokakavat do plienky, i ked v decembri mu to uz pekne islo s zacal nam hovorit o svojich potrebach. Mam pocit, ze sme nabrali spätny chod vo vyvoji. Neviem ako sa mam k nemu chovat, nepomahaju ani kriky, ani trpezlive vysvetlovanie. Mam z toho obavy aj kvoli tomu, ze sme ho chceli zapisat do skolky. Este by som rada podotkla, ze sa snazim zapajat ho napr. do kojenia, ale stretavam sa u neho s neochotou. Prosim, ak mate nejake dobre rady, dajte mi vediet. Dakujem.

nasa dcera mala v decembri 4r,a surodenec prisiel na svet 10.01.2011,počas mojho tehotenstva mi dcera vo všetkom pomahala.Potom ma raz odniesla v nedelu sanitka a ona zostala do rana s manželom sama.Rano isla do školky a potom počas mojho pobytu v porodnici bola u mojich rodičov a u svokrovcov,ale chodila ma navštevovat. Potom po príchode bola doma ale potom ochorela tak bola u svokry.Od kedy je doma neda to s nou vydržat musi mat ona všeko ako surodenec,všetko jej vadi a bez priciny plače a trucuje

Dobrý deň, neviem či budem vedieť môj dotaz formulovať tak ako to myslím, ale pokúsim sa:
Mám 4 ročného syna a dvojročného a máme permamentne problémy s jedením.
So starším synom nebol problém, kým neprišiel do obdobia vzdoru (myslím, že odvtedy sa to datuje). Na každé jedno jedlo povie nechcem nebudem nemám rád.
No a ten mladší, tak to je zase iná kapitola (náročnejšia). Narodil sa s nízkou pôrodnou hmotnosťou v 39. tt. Kojila som ho rok aj 9 mesiacov. Stale je ta vaha nizsia ako jeho rovesnici, ale pediatri aj gastroenterologička vravia, že je to v poriadku, vzhľadom na porodnu hmotnosť. No a kde je problem? Ako sme zacali s prikrmami od 6 mesiaca bojujeme s kazdou lyzickou tuhej stravy. Ma dva roky, zuby na hryzenie v poriadku a akonahle ma v ustach tuhsiu stravu, pohryzie, ale vacsinou vypluje (maso, chlieb, zemiaky,....). Uz som zufala, uz neviem co by som im navarila, ponukla, aby to zjedli. A mladsi, ked vidi, ze starsi odstrci tanier, tak dojedol aj on. Myslim, ze to nie je zdravotny problem, ale psychicky. Netlacim na nich "neodides od stola, kym to nedojes" to som ani nikdy nerobila. Trva to rok a pol a uz si nevieme s manzelom rady. Prosim poradte mi.

Prajem krasny den...
Zacnem asi tym,ze som typ cloveka,ktory nema 100 povrchnych kamaratov,ale stacia mi 2 skutocni priatelia,,na ktorych sa nalepim a k zivotu nepotrebujem dalsich.....
V praci sa stetavam s mnohymi ludmi,,,,takze obstat svoje si v kolektive viem,,ale mam urcite bloky,,napr.kvoli nadbytocnym kilam po porode,,,,atd,,,
Ale trapi ma moj 5rocny syn v skolke...ako ste mi raz odpovedali,,,,nechodi do nej s radostou,,,,,staci ,ze tam bez vacsich tazkosti vydrzi a dorastie skor na skolu....

mame tazsie zivotne obdobie,,,,2.mesiac zijem sama s detmi bez manzela,,syn po dlhsej pnke sa vratil do tej skolky,,,ale neustale spomina na skolku predtym,,kde mal jeddneho super kamarata....spomina len jeho,tu byvalu skolku,,,a v tejto novej sa podla p.uc.izoluje od deti,,,,oni sa s nim hrat chcu,,ucitelka ho zapaja do aktivit,,ale jeho prvotna reakcia je vzdy ,ze radsej ostane sediet bokom sam....ze to nezvladne .....a prave preto,som v uvode spominala mna,,,takze je syncek po mne?????mozem za to ja??taktiez mu k stastnemu zivotu neprispeiva fakt,,ze doma nema uplny vzor,ako ma fungovat a zit zivot..........mam pocit totalneho zlyhania.....syncekova ucitelka je taka "komunisticka" neviem,taka takto to ma byt a hotovo,,,na mna posobi,,,neviem´to presne popisat,,,,,,,jednoducho zvazovala som,ze si objasnim s nou,,,co sa deje s mojim synom v skolke,,,som proti rozmaznavaniu,,,ale u nej som nevidela ani naznak toho,,,,zeby sa zaujimala o citove psychicke pozadie spravanie sa deti,,,jednoducho ma v triede pripravkarov,,ktori maju splnat urcitU predstavu,,,a ona neriesi,co sa deje za tym vsetkym......takze upustila som od nejakeho zasvatenia jej do mojej zivotnej situacie.......sama sa na syna zlostim,aby sa nemaznal,,kreslil,zapajal do aktivit a nebol v kolektive nejakym outsiderom....hneva ma to,,,,a na druhej strane si hovorim,ze co ak je taky "iny" po mne......som z toho vycerpana.....nechcem sa denno denne zamyslat a riesit stale nieco,,co ,ako a preco ma fungovat ,,,,proste chcem,,aby snycek zil tak,ako sa zit ma na patrocne dieta...


srdecna vdaka za vas pohlad na moju situaciu...este raz DAKUJEM

Dobrý deň pani psychologička, chcela by som sa opýtať, či je normálne, že sa ex partner kúpe s dcérkou? Dcérka bude mať tri roky a jej otec sa s ňou začal od narodenia až teraz po súdnom rozhodnutí stretávať / bola u neho asi 3x/ . Napriek tomu, že mu vždy poviem, že je dcérka okúpaná, vždy keď príde domov mi povie, že si ju otec zobral k sebe do vane a kúpal sa s ňou. Neviem či je to normálne, možno len ja choro uvažujem, ale tým že ma po pôrode nechal, voľáko mu už v ničom nedôverujem, jasné že by jej neubížil, ale už len to, že ju stále bozkáva a ohladkáva...možno sa tak snaťí dohnať ten stratený čas, čo s ňou dva roky nebol...
ďakujem vopred veľmi pekne za odpoveď.pekny deň