Strasny plac

Mila pani doktorka,
prosim vas o radu.Nasa dcerka ma 11.mesiackov a ide jej prvy zubok.Tym si vysvetlujem jej zmenu v spravani, doteraz spokojne a dobre babetko je dost placliva a trucovita, co si spajam aj s vekom, ale...nasa dcerka mala pred chvilkou strasny zachvat placu pocas spanku...tak som sa zlakla...bol to az vreskot, nazvala by som to aj amok...alebo ani neviem ako...strasne plakala...hned som ju vzala do narucia, skusala dat prsnik, nechcela, vodicku pit, ponosit...vreskot neprestaval, pridalo sa aj kopanie a az akoby krce od srdu, ci hnevu? Ci sa jej nieco strasne snivalo? ocka neotvorila, aj na svetlo som s nou isla do kupelne.. zdalo sa mi akoby to vlasne bolo zo spanku...nic podobne som este nezazila a moc som sa zlakla...asi po 5-7,min sa upokojila...akoby precitla... Moze to byt zo zubkov? venujeme sa malinkej, aj ked zacina byt trosku trucovita, je to dobre dietatko, manzel sa po pol roku vratil zo zahranicia domov, zeby aj to mohlo nejak posobit?Prosim o radu co robit...velmi sa bojim ci nemoze byt nejak chora...dakujem velmi pekne

Dobry den. Rada by som od Vas dostala radu ohladom mojho 2,5 rocneho syna. Som s nim stale doma, na materskej. V okoli vsal vela deti jeho veku nemame a tam som sa s dobrym umyslom rozhodla, dat ho do miestnej skolky na doobedie, aby sa troska pohral s detmi. Prvy den zvladol ako tak, vraj len troska zamrnkal, ked isli na prechadzku, oznamila mi pani ucitelka. Druhy den uz vraj mrcal viac, ale stale sa to dalo odputanim pozornosti zvladnut. Treti den sa uz ale rano nechcel odo mna odtrhnut a tak som sa s nim troska pohrala dnu a ked, bol zaujaty odisla som. Plakal vraj dost dlho. Stvrty den ho uz museli rano odo mna odtrhnut a preplakal vraj skoro cele dopoludnie...Dokoncaaj v noci sa zacal budit s tym, ze nechce ist do skolky. Preto som sa rozhodla uz ho do skolky nedavat, pukalo mi z toho srdce a kedze som doma, rozhodla som sa pockat este rok. Na zaklade tychto skusenosti, ale zacal maly velmi na mne lipnut. Dovtedy nemal problem ostat pri mojej mame aj cely den a vobec mu nevadilo kedy ponho pridem. Teraz vsak nikde nechce byt bezomna, hned spusti strasny plac. Ani u mojem mamy nie. Som z toho velmi nestastna, neviem co robit, ked potrebujem ist napr. k lekarovi...Chcela by som sa len spytat, ci sa to vrati do starych kolaji za nejaky cas, ci teda respektovat jeho pocity a snazit sa byt stale s nim, alebo ho mozem sem tam nechat aj poplakat? A i tak odist? Zacali sme chodit aj do MC, kde sa mu velmi paci, takze hru s detmi som aspon takto vyriesila. Velmi pekne dakujem za odpoved.

Dobrý deň, mám 5 mesačného synčeka, ktorý sa často zľakne (napr. keď niekto kýchne, alebo aj keď sa s ním hráme a smeje sa nám odrazu sa zľakne až ho trhe.) Niekedy začne i veľmi plakať a kotúľajú sa mu slzy ako hrachy. Je v norme ak sa takto ľaká? Dnes sa nám stala navyše taká nepríjemná vec. Doma sa oslavovalo a ja som s malým nestihla odísť z miestnosti skôr ako otvorili šampanské. To buchlo a malý sa na mňa len vyplašene pozeral. Nevedel či sa má rozplakať a čo sa vlastne stalo. Skúšala som metódu: Keď začneš hneď s malým žartovať, bude sa smiať. A ak ho začneš ľutovať, bude plakať. Nuž tak sme hneď začali sa smiať a robiť lietadielko, ktoré má tak rád. Chvíľku to zabralo, no potom už mu začalo kriviť ústočká. To už som vedela, že začne plakať. Aj začal, ale taký strašný plač som u nehe ešte nezažila, trvalo veľmi dlho, kým sa utíšil. Potom sa na mňa pozrel a opäť ten istý plač. Bol to srdcevrúci až histerický. Bála som sa či ho nebolia ušká, či neohluchol, či ho z toho niečo nemôže bolieť napr. srdiečko, už som sa chystala na pohotovosť ak by to neprešlo. Keď prestal, len sa zaujímal o hračky, nepozrel sa do tváre - vždy odvrátil zrak, bol taký apatický. Nebavilo ho hrať sa jeho obľúbené hry. Po hodine mi zaspal na prsníku, celý unavený.
Prosím Vás, môže sa v budúcnosti kvôli tomu zajakávať, prípadne mať nejaké iné následky? Prosím poraďte.

Ďakujem

Katka zo Žiliny

Dobry den,
moja dcera budem at pomali 5 mes. a nevie vydrzat bez ludi okolo seba. Ked som sama doma a idem len na zachod pusti strasny plac. Ked je pri nej moja mama a odide robi to iste. Len ked sa snazi pretacat na brusko tak si ani nevsimne ze niekto pri nej nieje. Ako ju to mam odnaucit? Dakujem

Dobry den.
Obraciam sa na vas s prosbou o radu. Moj syn mal v decembri 3 roky. Od januara nastupil do skolky. Prve dva dni tam bol po 4 hodiny a potom uz na cely den. Od 8.hodiny do 14,45hodiny. Strasne doma place, nechce ist do skolky. Stupnuje sa to, nechce sa obliekat, hadze sa na zem, kope. Rano sa budi dost skoro a uz mi zacne rozpravat, ze nechce ist do skolky. Aj vecer, ked zaspava, stale sa ma pyta, ci ide na druhy den do skolky a hovori mi, ze tam nechce byt. Vraj chce byt doma, s mamou a tatom, aj so sestrami. Zvykala som ho chodit medzi deti do materskeho centra, na ihrisko, ale nikdy sa s detmi nechcel hrat, ked robili deti krik, tak sa vzdy bal. Podla mna je velmi sikovny, davno nema plienky, krasne rozprava - je stale medzi dospelymi aj jeho sestry su uz vysokoskolacky. Ovlada pocitace, telefony a vsetky technicke hracky. Vela si doma citame detske knizky, na hracky ho tazko nalakam, najradsej sa bavi s roznymi srobovakmi a naradim. V skolke je jasne, ze takeho veci nie su. Ja by som bola rada, keby zapadol medzi deti, nasiel si kamaratov a zapajal sa do cinnosti v skolke. Len ten strasny plac v skolke. Prve dni tam nic nejedol a ani nepil. Za posledne dva dni uz zjedol obed - ucitelka mu povedala, ze som ho poslala ja. Poradte co mam robit? Som zufala a smutna, ked ho vidim, ako strasne rano place, mam strach aby sa mu nieco nestalo. Mam tam s nim zostat v skolke? Nebudem potom zas plakat, ked budem odchadzat? Tento stav trva 8 dni. Zlepsi sa to, zvykne si?
Dakujem.
Sukupova

Dobrý deň. Máme 3-ročného syna ktorý začal chodiť v septembri do škôlky. Prvé dva dni boli super, veľmi sa tam tešil. Potom začal plakávať že tam nepôjde lebo mu tam nejde zaspať. (doma od 2 rokov cez obed nespí) Po porade s učiteľkou som ho začala brávať cez obed domov. Som na mat. dovolenke s ročnou dcérou. Odvtedy bolo všetko o.k. Sem tam ráno povedal že nejde ale nakoniec išiel v pohode. Pred dvoma týždňami bol pre chorobu 2 týždňe doma a odvtedy začal mať ráno strašné záchvaty plaču, lebo nechcel ísť do škôlky. Spolu s manželom sa nám nedarilo ani obliecť ho. Keď už bol v aute vyskakoval z neho. Popritom neustály strašný plač. Nakoniec sme to vzdali a nechali ho doma. Týždeň sme to skúšali každé ráno, ale bez úspechu. Včera bola pre neho ráno jeho kamarátka zo škôlky, tak išiel. Dnes ráno to už nepomohlo, znova veľký plač, ale nakoniec sme ho tam nasilu odniesli. Keď už je v škôlke pani učiteľka vraví že je tam spokojný, veľmi šikovný, aj keď tvrdohlavý. Aj doma riadne vzdoruje. Niekoľkokrát denne sa nahnevá pre maličkosť a potom nás bije, hádže hračky a veľmi pri tom plače. Snažíme sa vtedy odpútať pozornosť na iné, ale u neho to veľmi neplatí. Už je toho na mňa niekedy veľa a vtedy vybuchnem, karhám ho, dokonca som dala aj na zadok. (potom to ľutujem) Zdá sa mi, že začal žiarliť na svoju sestričku. Pozornosť sa im snažím deliť rovnakým dielom. Inak je syn veľmi citlivý chlapec. Keď je v pohode často nás všetkých objíma a bozkáva.
Chcem sa spýtať či by nebolo lepšie nejaký čas ho nedávať do škôlky keď so doma na materskej, aj keď je tam po príchode už spokojný. A či pomôže trest keď vedome robí zle (napr. hádže hračky) aj keď je to v záchvate vzdoru.
Veľmi pekne Vám ďakujem za odpoveď.