Neposedné dieťa

Myslím, že každý rodič môže urobiť pre svoje dieťa len to, čo je v jeho silách. To isté je aj na vás. Kým ho vládzete nosiť, môžete to robiť, no ale keď to bude príliš... Nosenie dieťaťu prináša ale nielen dobrý výhľad, ale aj kontakt s tými najbližšími a najdôležitejšími, ktorých má.
Váš syn je ale vo veku, kedy pomaly začne sedieť, teda nejaký čas bude vedieť stráviť posedávaním v stoličke, v detskom kresielku atď. a bude môcť sledovať dianie okolo. O niečo neskôr bude schopný loziť alebo sa plaziť, čo mu zase zmení náplň dňa, hoci nosenie ho bude ešte dlho zaujímať a lákať, no nebude až také dlhodobé a celodenné.
Po chvíľkach môžete dieťa vysádzať do sedačky alebo stoličky alebo ho nechať ležať a prihovárať sa mu alebo ho mať niekde blízko seba, aby ako tak videl, prípadne si môžete ľahnúť k nemu a oddychovať pri ňom, masírovať ho jemne, hladkať po chrbátiku, rukách, nohách... Napriek tomu to asi bude naďalej náročné.
Niekedy deti ocenia sedenie na fitlopte v náručí rodiča - síce je to sedenie, no o niečo dynamickejšie, čo niekedy stačí.

To, čo popisujete, je naozaj prirodzené deťom v jej veku. Priamo dať inému dieťaťu najavo, čo si myslím, odmietnuť ho, utekať preč od matky, to sú prejavy, ktoré sa vyskytujú aj u iných detí v tomto veku. Majú svojský prístup, pretože ešte nemajú celkom pevne zvnútornené pravidlá, ktoré platia či už v rodine alebo širšej spoločnosti. Postupne sa to ale učia - napodobňovaním ostatných, najmä rodičov a príbuzných, z reakcií, ktorých sa im dostáva na ich správanie sa od detí i dospelých, z rozprávok a príbehov, ktoré počúvajú a pozerajú...
Tým, že nemá ešte vybudovanú vnútornú "strážkyňu" pravidiel, musíte to zatiaľ robiť za ňu vy a opakovane ju usmerňovať, dohliadať na ňu a pripomínať. A to je niekedy vyčerpávajúce, niekedy otravné a občas by sme sa toho radi aj zbavili. No budete si musieť ešte nejaký čas počkať, kým bude vedieť sama dostatočne ovplyvňovať svoje prejavy a svoje správania.