Svokra

Dobrý deň,
dovoľujem si Vás požiadať o radu, pretože už skutočne neviem, ako riešiť moje neustále nedorozumenia so svokrou týkajúcich sa výchovy. U svokry som nepochodila, keď som ju požiadala o prehodnotenie jej správania, tak Vás chcem požiadať o to, akým spôsobom mám reagovať na dané problémy vo vzťahu k môjmu dieťaťu.
Bývame so svokrovcami. Svokra stráži synovca 2,5 ročného. Ja mám dcérku v tom istom veku. Deti trávia čas spoločne, pretože dcérka, keď nechcem ísť s ňou dole doslova vreští, tak jej ustupujem a nechávam ju, nech sa hráva so synovcom, i keď by som chcela čas tráviť inak. Problém je v tom, že keď dcérke ja niečo zakážem (resp. poviem, čo ako treba robiť a pod.), tak synovec spraví presný opak toho, čo ja poviem dcérke a svokra ho nechá tak. Verím, že ste pochopili, že môj problém spočíva v tom, že svokra týmto zhadzuje moju autoritu v očiach dcérky, pretože tá vždy na mňa pozerá, prečo on môže a jej som to zakázala a vždy výjdem z toho ako ja tá najhoršia. V poradni píšete o tom, že treba byť dôsledný, a preto nechcem, keď jej niečo zakážem, následne danú vec dovoliť.
Príklady: sme vonku, dcérka chce nejakú hračku vytiahnuť von, ja jej poviem, že už nie, lebo pôjdeme za chvíľku dovnútra, nech sa hrá ešte s tým, čo má. Ale synovec to okamžite vyvlečie, a babka ho v tom podpori.
Alebo: nesmies jesť cukríky pred obedom. A hneď nato si ich synovec veselo vytiahne a svokra opäť nepovie ani slovo. (Dovolím jej ich jesť jeden krát, potom to bude skúšať znova a znova)
Alebo: neťahaj kocúrika za chvost, lebo ho to bolí. A synovec ho veselo ťahá (svokra: veď kocúr utečie, keď toho bude mať dosť).
Všetky situácie sa nedajú popísať. A skutočne nie som žiadna matka - fúria, ktorá svojmu dieťaťu nič nedovolí, alebo nedopraje.
Prepáčte, že je to tak obšírne, ale prosím Vás o nejakú radu, ako nestratiť autoritu u dcérky, a zároveň nebyť tá zlá v jej očiach. Ako jej vysvetliť, že jemu to babka dovolí, ale ja som jej to zakázala, prečo on môže a ona nie?
Ďakujem veľmi pekne za odpoveď.
Alena

Som matka 3,5 ročných dvojičiek /dievčatko a chlapček/. Od septembra chodia do škôlky. Sú šikovní pomerne ľahko sa učia pesničky, básničky, ani v športe zatiaľ nemajú problém. Problém vidím však ak sa majú s niečím zahrať. Po narodení som si myslela, že po čase si budú moc rozumieť, však vyrastajú spolu, budú sa spolu hrať, spolu smiať ba i plakať. Od ich narodenia žijeme u svokrovcov, takže som mala dostatok času sa s nimi pohrať. Od veľa domácej práce ma odbremenila svokra. Mala som dostatok času sa im venovať. Pri každej príležitosti ma však nechali, proste o nič nemajú záujem. Sama sa hrám s bábikou, so stavebnicami, s autíčkami, sama kreslím a malujem. Všetko ich zaujíma iba na čas, kým to rozoberú, príp. rozhádžu a idú ďalej. Oni sa jednoducho nevedia hrať. Istý čas som si myslela, že sú malí, potrebujú čas, časom sa to vyrieši. Teraz však vidím detičky v škôlke ako sa hrajú, deti v okolí, že aspoň na čas sa vedia zamestnať. Oni len utekajú od jednej hračky ku druhej a potom k ďalšej. Prosím Vás o radu, ako naučiť deti hrať. Ako vzbudiť ich záujem o hru. Dokonca v poslednom čase čím ďalej tým viac sa hašteria, bijú sa, a nepočúvajú dospelých. Keďže som bola doma na materskej, ani rozprávky som im moc nepúšťala, radšej som sa pokúšala o zábavnú hru, chodievali sme a aj teraz chodievame na veľké prechádzky, túry do prírody. Takže ich divoké správanie nemôžem pripisovať ani televízií a dnešným často nevhodným rozprávkam pre deti.

dobry vecer, chcela by som vas poprosit o nazor na odlucenie 9 mesacnych deti od matky. Idemv decembri na laparosk.operaciu pruhu, a o moje dvojicky sa postara svokra, chce si ich zobrat na 10 dni k sebe domov (110 km daleko) a chce, aby sme pricestovali az na vianoce. Bojim sa, ze deti toto odlucenie mozu zle znasat, bojim sa aby na mna "nezabudli" a nenaviazalli sa velmi na babku. Ja osobne toto odlucenie znasam zle. Este sa obavam, ze sa im narusi denny rezim a ze ich stari rodicia rozmaaznaju, ved oni budu na nich dvaja, ale ja som doma len jedna.

Dobrý deň, zaujímalo by ma, ako cíti a vníma moja 13 mesačná dcérka časté sťahovanie.
Odkedy sa narodila, cestujeme medzi Košicami a Prahou dosť často. S oteckom dcérky je to zložité..V jednom i druhom meste sme zhruba 2 mesiace a tak je to nejak dookola..nedokážem v Ke zostať dlho, ťahá ma to do Prahy- hlavne kôli práci ( o rok si budem musieť hľadať zamestnanie) V Ke bývame u babky, v Prahe v byte svokra -ten tam ale nie je.
Všade má svoje miestečko.stále ju kojím, sme na seba naviazané a tak rozmýšľam, čo sa v tej malej hlavičke odohráva :-))
Ďakujem za odpoveď.

Dobrý deň, mám štvormesačnú dcérku a sňou jeden veľký problém. Veľmi zle reaguje na cudzích ľudí. Vlastne nie len na cudzích, ale aj na svojich starých rodičov a ostatnú rodinu. Prejavuje sa to tak, že len čo sa jej niekto prihovorí, alebo niekedy len pozrie, spustí veľký plač. Neznesie nikoho okrem matky, otca a sestry. Tým pádom ju nemôžem dať ani na chvíľu povarovať. Minule išiel manžel navštíviť svokru aj s ňou a ona sa tak rozplakala, že som ju potom dve hodiny nevedela utíšiť. Plakala až nakoniec zaspala od vyčerpania. A to sa jej svokra len prihovorila. Dokial je niekto u nás a nevšíma si ju, je všetko v poriadku, ale akonáhle sa jej prihovorí, tak spustí. Neviem ako ju mám privyknúť aspoň na starých rodičov, nich to veľmi trápi, že na nich takto reaguje...

dobry den,
uz Vam pisem niekolkykrat a vzdy ste mi dobre poradili, tak skusim aj teraz :-))
Moj syn ma o par dni 2,5 r a ja som od sept. nastupila do prace a o syna sa stara jeho stara mama (svokra). Ja pracujem zatial len na ciastocny uvazok, 3 dni pracujem, 2 dni som s nim.
Od febr. prechadzam na plny uvazok a od febr.mam aj poziadavku na nastup do skolky...
Chcem sa spytat, ci je vhodne, aby dieta nastupilo do "zabehaneho" kolektivu, alebo ho nechat do konca sk.roku so starou mamou.
Syn od malicka nie je "namakko" z cudzich ludi...velmi tazko si k niekomu utvori vztah...deti si do 2 rokov prakticky vobec nevsimal..teraz je to uz lepsie.
Inak je velmi bystry, pozna vsetky farby, cisla, celu abecedu, rozprava od 1 roku...Skolku vidim vhodnu v tom,ze sa priuci inym beznym veciam, ktpre doma odmieta..samostatne jedenie, obliekanie/vyzliekanie, kreslenie a pod cinnosti...a budovanie soc.vztahov.
Len sa bojim,aby nebol "outsider"
velmi pekne dakujem za odpoved a vas cas.
M