Ako reagovať?

Zdravím Vás pani doktorka, prosím o radu ako reagovať alebo čo robiť so správaním nášho skoro 7-ročného syna. Ide o situáciu doma, naše manželstvo s manželom nefunguje,ale snažíme sa fungovať "normálne" aspoň kvôli deťom, lebo iné východisko nie je...Starší syn myslím celú situáciu vníma a nasvečuje tomu aj jeho správanie, je doslova "rozhodený" a neviem na čiu stranu sa má "prikloniť". Ja ako mama som s deťmi viac, vyžadujem od nich aj určité povinnosti, vediem ich k tomu aj formou hry,otec ich zas vezme cez víkendy na výlet, prechádzku...Ide o to,že manžel ani nespolupracuje somnou, nemáme rovnaký pohľad na výchovu, pred deťmi mi vyčíta,že po nich pokrikujem a syn to vníma. Ak som s deťmi sama, syn sa správa úplne normálne,ale ako príde domov manžel syn je úplne vymenený, upútava si jeho pozornosť, mne nadáva, provokuje, žalostne plače pred otcom a vymýšľa si čo som mu urobila, kričí,že ho nikto nemá rád a chce žiť sám....Neviem ako na toto reagovať,ale strašne ma to trápi a ubíja,neviem kde robím chybu. Vopred Vám ďakujem za radu.

dobrý den,chcela by som od vas poradit čo robit s mojou 4ročnou dcerkou.mame viac problemov.prvy je ten,že sa boji.boji sa od uplneho malička,možno od tych 3mes.ked už ako tak mohla aj vizuálne aj hlasovo rozoznat blízke osoby a hlavne mna ako matku.akonáhle sa niekto približil bolo zle.okrem mna.manžela a mojej mamy.na ostatných reagovala plačom,ale nie vždy.potom to ustúpilo a začala sa usmievat aj na ostatných.ale okolo 1r.to tu bolo zase.ale trocha inak.ked prišiel niekto na návštevu,musela sa,ako sa hovorí,oťukať,potom bolo dobre.to platilo absolútne na každého dokonca aj na manžela/2dni robil do 23h.ked prišiel ona spala,tak ho vlastne videla po 2dnoch/aj babku,dedka.povedali sme si že z toho vyrastie a nechali sme to tak,ale pokračovalo to dalej,bolo tak neunosné,že už sa všetci pohoršovali,že nieje normálne,aby sa tak strašne bála.ona dokonca pred ludmi ktorí jej podávali ruku ustupovala dozadu a to aj pred blízkymi.tak som s nou zašla k detskej psychologičke.samozrejme povedala,že je v poriadku a z toho vyrastie.lenže má už 4r.a nič.okrem toho,mám taký pocit,že už má niekedy aj somnou problém v komunikacií.ako keby sa hanbila mi odpovedať,alebo sa bála.druhý problém je ten,že pred15mes,sa nám narodilo druhé bábätko,dievčatko.jej žiarlivosť sa prejavovala trucovaním,naschvál niečo urobila zle len,aby sme si ju všimli.inak na svoju sestričku reagovala dobre,hladkala,ju bozkávala a dokonca aj povedala,že ju ľúbi.ona skôr potrebovala mna a to bol ten problem nemohla som byť na dvoch miestach naraz a preto nám pomahala zo začiatku moja mama.nakoniec si zvykla a všetko je v pohode,spí vo svojej novej izbičke s tatinkom a ja s mladšou v spálni.Ale!všetko je v pohode,dokial od nej niečo nepožadujem.ideme von:poviem,,ideme sa poobliekat,,a v tom je problém,váľa sa po zemi,po posteli,uteká predomnou,len aby som mala čo najviac roboty.ideme spat:umyť,zuby prezliecť,vycikať,spať,daľší problém.dovtedy,než peviem vetu o spaní sa pekne obe hrajú,potom je už len dupot,vaľanie po zemi,jednoducho nech poviem čokoľvek,vždy protestuje.no a posluchanie?to ani neviem čo presne znamená.rozhádže hračky,neposkladá,dokáže urobiť naozaj extrémny bordel.snažím sa ich skladať s nou,ale ona tvári sa ako,,panička,,ruky zalomené a čaka kým to poskladám ja.veci si vyzlečie pohádže po zemi a môžem hovoriť čo chcem,nepozdvíha ich.a taký príklad dáva aj svojej sestričke.má síce len 15mes.ele neuveriteľne rýchlo sa učí a najrýchlejšie jej idu zlé veci.inak sú obe šikovne,staršia vie kresliť primerane k veku,rozpráva básničky,k obrázku,kde je načrtnutý nejaký dej vymyslí rozprávku a čita ju sestre.poprosila by som vás o pomoc,neviem ako mám reagovať,čo jej môžem dať,ako trest,aby to bolo reálne splniteľné,ked neposlúchne?naozaj,aj ked opakujem dokola,aby s niečim čo sa mi nepáči prestala,ona na to nereaguje a pokračuje daľej.a ked ju chytím poviem jej to do očí,aby si to uvedomila,začne plakať a som tam kde som nechcela.ked by som ju mala dať do inej miestnosti,nech sa vyplače,ako to radia niektoré psychologičky,tak to vôbec.hotová tragédia.hned utekala za mnou a bolo.tak ja neviem,určite robim chyby aj ja,možno keby som reagovala,správne,tak by bola iná.ale ako reagovať?poradte!dakujem.

Dobry den pani doktorka,

chcela by som vas poprosit o radu,co sa tyka mojho skoro 4 rocneho syna.Velmi ma trapi jeho chovanie sa k "ostatnym" ludom.Napriklad k mojej mame,alebo jeho krstnej mame.Spociva to v tom,ze je neprimerane odmerany,dotycni ho nesmu ani oslovit,dokonca ani odpovedat na otazku,ma nemiestne poznamky na ich adresu.Napriklad,ze chce aby zomreli (prekonali sme v rodine smutnu udalost,zomrela mi svokra,takze uz rozumie zhruba slovu zomriet),alebo povie,ze "ty k nam nepatris",nemusim ani dodavat,ake bolestive je to pre moju mamu,ktora ho nadovsetko lubi.
Myslim,ze kamenom urazu je aj to,ze vyrastal izolovane,zijeme v zahranici a vyrastal iba somnou,muz vela pracuje,ostatnu rodinu vidi iba na vianoce a pod.Moja otazka znie,ako sa zachovat k tymto jeho vystupom,moj muz sa rozculuje a chce mu davat na zadok,ja zase vysvetlujem do omrzenia a nic nempomaha,ako sa mame zachovat,ako reagovat??,aby konecne pochopil,ze druhych zranuje,je to pre mna otravne a unavujuce,tapi ma to,hlavne voci druhym,ktory sa mu chcu venovat,ale nemozu.
a este jedna otazka,preco sa takto chova??rodinu mame usporiadanu,lubim ho nadovsetko,nebijem ho,nezakazujem prilis,snazim sa mu davat dostatok lasky a vsetkeho co potrebuje - mozno aj preto???
Vopred vam dakujem za vas cas a odpoved.