Dieťa a hračky

02. 03. 2009 (11:40) , Autor: Registrovaný používateľ

Mám 3-ročného vnuka-jedináčika. Voči jeho výchove nemám pripomienky až na jednu vec: môj vnuk má doma (v izbe po zemi a v pivnici) asi 7 obrovských vriec plných hračiek. Rodičia to riešia tak, že s urč.časovým odstupom mu hračky menia - 2 vrecia odnesú do pivnice a 2 iné vrecia donesú do detskej izby... a medzitým sa znova kúpi nejaká nová hračka. Hračky sú všade po zemi.. každý večer ich mama ukladá. Vnuk má okrem toho asi 200 DVD-čiek s rozprávkami. Na túto tému sa nedá so synom a nevestou rozprávať! Rozmýšľam,že tie hračky si kupujú akoby rodičia pre seba... Čo si tým kompenzujú? Kupujú hračky neprimeranú jeho veku, v neprimeranom množstve! Ďalší problém: ak chcem vnuka zobrať von (do prírody) - povedia, že "malý teraz nechce ísť von". Ak s ním chcem ísť bicyklovať, vnuk povie, že "bicykel je nebezpečný" a radšej sedí pred TV obrazovkou. Občas ho "vytiahneme" na lyže, na prechádzku a cíti sa tam výborne.. Najhoršie je presvedčiť jeho rodičov a dostať dieťa mimo bytu!!! Dúfala som,že sa to zmení, keď začne chodiť do škôlky, ale nestalo sa. Je tam zapísaný niekoľko mesiacov, ale bol tam možno 10-krát. On povie, že tam nechce ísť a rodičia ho nenútia. Veľmi ma znepokojuje táto situácia. Zároveň sa nechcem miešať do výchovy... Je to zložité. Poradíte mi ? Ďakujem. Eva

Odpovedá: Mgr. Miroslava Zimányiová

Môže byť naozaj "nebezpečné" miešať sa rodičom do výchovy, samozrejme, pokiaľ nie je daný prístup rodičov pre dieťa vyslovene nebezpečný.
Máte niekoľko možností, no ide o to, čo je vám dôležité, či pokoj v rodine alebo ste ochotná aj trochu riešiť konflikty.
Prvá možnosť je, že budete chlapca naďalej pozývať na rôzne aktivity, ktoré sú vám blízke, teda vytrváte v tom, čo robíte už teraz.
Druhá možnosť je, že sa pokúsite dohovoriť so synom a jeho ženou, že by ste si chlapca brávali na jeden deď v týždni alebo dve popoludnia, občas na víkend k sebe a urobili by ste mu program podľa vlastných predstáv.
Treťou možnosťou by mohli byť rozhovory o výchove s vaím synom a jeho ženou, kde by ste im povedali svoje výhrady a svoje obavy z ich výchovného prístupu. To by ale mohlo byť ako pichanie do osieho hniezda a musíte posúdiť vy sama, či by to vaše vzťahy mohli prežiť a či by to vôbec bolo vhodné. Rodičia predsa majú právo na svoj prístup, aj keď je niekedy nie celkom primeraný a vhodný. Zvyčajne robia to najlepšie, čo vedia.
A mimochodom, z vašich slov to na mňa pôsobí tak, akoby mu budovali zlatú klietku, v ktorej má všetko, na čo si zmyslí, no akoby ho v nej chceli držať a chrániť pred vonkajším svetom, pred životom "tam vonku".