Vzdor

Vážená pani doktorka,
naša 2,5 ročná dcérka má teraz obdobie keď sa jej niečo nepáči, nedarí alebo nie je podľa nej, začne veľmi silno kričat, plakať, niekedy až očervenie a začne sa chvíľku triasť. Doteraz sme to s manželom ako tak zvládali – nevšímaním, vysvetlením, ale bohužiaľ aj občas skríknutím alebo capnutím po zadku, keď už samozrejme nič nepomáhalo. Ale včera sa stala jedna vec, keď nám to už prerástlo cez hlavu. Cez deň mala takéto stavy asi dvakrát a večer po okúpaní sa dcérka ani za svet nechcela obliecť do pyžama, najprv sme jej vysvetľovali, že všetci spíme v pyžamkách, lebo v noci je zima. Najprv s kľudom, potom so zvýšeným hlasom, neskôr sme ju nechali vyplakať (toto všetko trvalo asi polhodiny), ale zaspala z toho plaču a samozrejme vyzlečená. Tak som ju chvíľku nechala tak s tým, že keď tuhšie zaspí, oblečiem ju v spánku (niekedy sa mi podarilo ju tak napríklad prebaliť bez zobudenia, sem tam nosí ešte plienky na noc, keď pred spaním vypije viac vodičky). Už už bola oblečená, snažila som sa ju pri tom nezobudiť, ale stalo sa. No a tým začalo asi hodinové trápenie. Jedovitý plač, krik, vzdor..... zase odznova. Bohužiaľ už mi pretiekli nervy a začala som veľmi kričať a plakať už aj ja, dala som jej párkrát po zadku, nechala som ju samú v izbe nech sa vyplače, aj manžel skúšal všeličo.....Nakoniec to dopadlo tak, že sme už kričali aj na seba, s nervami úplne v koncoch... Chcela som si stáť za svojim, aby sa dcérka obliekla.....ona len plakala a kričala, vzpierala sa, keď sme ju chceli obliecť,už som nevedela čo robiť, schytila som pohár s vodou, čo bol poruke a obliala som ju....a tým som si uvedomila, že to čo robíme, nie je správne....veľmi sa preľakla ...začala sa až triasť.....vzala som ju do náručia, objímala...za chvíľku zaspala, samozrejme bez pyžamka. Nakoniec som spala vedľa nej a prikrývala ju, keď sa odkopala.
Už som si viackrát povedala, že treba byť v kľude, ale bohužiaľ, nie vždy sa mi to darí. A to ma veľmi mrzí. Mám pocit, že som občas neschopná matka a jediná, ktorá takéto situácie ťažko zvláda.
Dcérka má veľa energie aj neskutočnú výdrž, čo sa týka napr. plakania (už od narodenia plakávala veľmi veľa),vzdoru. Už nespáva cez deň (čo mi dosť chýba, som niekedy unavená, možno preto reagujem neprimerane), v noci spí cca 10 hodín. Inak je veľmi šikovná, zlatučká, pekne rozpráva, pozná veľa pesničiek, písmenka z abecedy, veľa si čítame, hráme sa,vie byť už aj samostatná.........
Ešte podotýkam, že s obliekaním máme problém aj cez deň, keď ju oblečiem, obujem, ona sa vzápätí vyzuje a vyzlečie, čiže väčšinu dňa býva vyzlečená, lebo ako sama hovorí, jej je teplo, pritom doma máme 21-22 stupňov. Ale toto som už akosi prestala riešiť, snáď to prejde.
Pani doktorka, svoju dcérku nadovšetko milujem, preto sa obávam, či som jej svojim správaním nemohla nejako ublížiť. Možno som to popísala zjednodušene, v skutočnosti to však vyzeralo omnoho horšie (susedia si isto museli pomyslieť, že ju týrame, alebo čo...). Zároveň chcem poprosiť o radu ako takéto situácie riešiť, keď skutočne už nič nepomáha. Alebo ako im predchádzať. Za odpoveď veľmi pekne ďakujem.

Dobry den. Mame syna, ktory ma 2 roky a 3 mesiace. Uz viackrat sa stalo, ze zacal za nieco bezvyznamne mrncat, potom zacal plakat az to preslo do jedu az sa pogrcal. Ale pritom mu nikto nic nehovoril ani nezakazoval ani nic. Takyto "stav" mal za posledny tyzden 3x a celkovo asi 5x. Trva mu to cele asi pol hodinu. Nehadze sa o zem ani nic podobne, len place. Vobec neviem ako mam reagovat a preco to robi. Snazim sa ho utisit, ale nepomaha. Je to vzdor alebo co? A este sa prestal pytat na zachod. Pekne sa pytal a teraz ked ho nevystihnem, tak sa pocika a pride mi to povedat - vie, ze urobil chybu. Moze to byt tym, ze som tehotna a on sa citi ohrozeny? Alebo je len rozmaznany?

Dobry den p. doktorka,

moja dcerka ma 3r.8m, od septembra 2010 chodi do skolky, dalo by sa povedat ze bez problemov, malo to taky klasicky priebeh. Prve dva tyzdne bez problemov uplne, potom zacala rano plakavat, vodieva ju manzel, to trvalo tak tyzden a potom uz bez problemov. Aj po vianocnych sviatkoch ci kiahnach isla v klude do skolky. Vzdy som ju vyzdvihla usmiatu, ucitelky ju chvalia, ze je bezproblemove samostatne dievca. Je to nase prve dieta zatial jedine, mame obaja s manzelom velku rodinu, je od malinka velmi zvyknuta na spolocnost, nie je v nicom obzvlast nadana. Mozno iba v tom, ze je nesmierne vnimava, cisto a vela rozprava, je rada stredobodom pozornosti, asi 3 mesiace pretrvava "lakomost" hlavne o tom rozprava ze nikomu nic nepozicia a hracky su iba jej...ale ked je u nas niekto ci dieta ci dospely nakoniec ustupi a pozicia, ide snad iba o uputanie pozornosti takymto sposobom, neriesim to nijako specialne, iba jej vludne vysvetlim, ze take spravanie nie je pekne, precitam/vymyslim/poviem pribeh o detoch ktore sa nechceli podelit o hracky, veci....zda sa mi ze rada vypocuje ale zatial ziadny velky progres, je to dost jej oblubena tema ze nepozicia, ALE toto som popisala len na ilustraciu. Hlavny problem, ktory ma zacal cim dalej tym viac a viac trapit a tak trochu suvisi mozno aj s tym "egoistyckym pristupom" ak sa to vobec da tak nazvat je, ze zacala velmi zle vecer zaspavat a rano odmieta ist do skolky, uz po ceste zo skolky sa ma doslova 100x spyta ci zajtra ide do skolky a ci si pre nu pridem a ci si pre vsetky deti pride niekto, vecer sa toto cele stupnuje,bola zvyknuta zaspavat okolo 8,30 teraz zaspi okolo10,30 aj to splacom narekom a slzami a recami ako jej nikto nepomoze a ona sa nevie v skole "vyznat" toto mi povedala napriklad vcera, ze tam je vela deti a preto sa jej tam nepaci. Spociatku som sa vzdy snazila od toho odputat pozornost akoze to jemne bagatelizovat pred nou, ale pri tom som nenapadnymi otazkami sondovala preco??? alebo coho sa tak boji ODRAZU po 9 mesiacoch chodenia do skolky uz 14 dni prezivame zacyklene otazky typu ci ide, a ci si pre nu pridem do skolky??? Nikdy sa nestalo, ze by som po nu neprisla, mame vo zvyku ze 80% chodievam ja a 20% jedna druha tretia moja neter, alebo synovec su to studenti, prip. babka, tatino...., nikdy nebola na mna obzvlast viazana o skolke rozpravala viac ako ine deti, tesila sa na divadielka, kuzelnika, sportove dni...na vsetko. Odrazu BUM. Stale sa uistuje ci ju lubim, hovori mi ako ona lubi mna, no a do toho tie otazky na skolku. Nic som v mojom spravani nezmenila, nemali sme ziadnu vaznu udalost, s manzelom mame dobry stale rovnaky vztah. Cele to zacalo presne v den, ked som si pre nu prisla na MDD prvy krat do skolky skor, prvy krat tam nespinkala. Nijako to nekomentovala ani nic, ale je to presne od toho dna. To popoludnie nebolo nicim specialne, doma som ju dala spat a potom sme mali naplanovanu navstevu s detmi a pripravene rozne hry. Pre moju dcerku to nebol nicim vynimocny den, lebo sa takto bezne stretavame a mavame orientovane dni na deti, len v tento den sme tam isli skor a mala som volno z prace. Moze byt toto spustac jej spravania? Je to velmi stresujuce najma pre nu a nas oboch rodicov, z casti si niekedy myslim ze to na nas hra"vydiera" nas, ale ja sa pred nou tvarim stale neustupne mame nastolene pravidla, a do skolky riadne chodi.Zda sa mi neuveritelne, zeby dieta "hralo" takuto hru uz dva tyzdne a vidi ze do skolky chodi pravidelne a ze si pre nu pravidelne v ten isty cas. Pytala som sa ucitelky ci na nej nebada nejaku zmenu a ucitelka mi potvrdila, ze sa zmenila ze je utiahnutejsia a panovacna ked sa ma podelit o hracku. To predtym v skolke nebolo. Dufam, ze vsetko chce len cas, a ze tieto kazdodenne zacyklene otazky, place, tazke zaspavanie a ranne vzdorovanie sa pominu. Viete mi poradit prosim Vas? Velmi pekne dakujem.

Dobry den, prosim vas o radu. moja dcera ma teraz takmer a pol roka, od narodenia vacsinou pri zaspavani ma stipala na ruke. presunulo sa to na oblast lakta. robi to mne a muzovi, a kto jej to dovoli - mladym, co maju makku pokozku, alebo "podriadenym" :-). zacina to hladkanim, potom stipe az skriabe, vysvetlujem jej ze ma to velmi boli, ale trva na svojom. zaspava sama, ale ked sa prebudza, chce sa este tulit - co pre nu znamena aj stipat a skriabat ma, aj hodinu vkuse. cez den vzdy ked ma prilezitost stipe. robi to akosi podvedome, ukludnuje ju to. akoby si nemohla pomoct. skusila som ju stipat tiez, vraj ju to boli, ale za nic na svete nechce prestat. uz to zacina byt naozaj bolestive a neviem si s tym dat rady, co bude dalej..co mam robit. vraj ide o prejav dominancie ci co. vo vseobecnosti je dost tvrdohlava, neda sa s nou vyjednavat. a myslim ze nejde len o vzdor (asi to ma po mne..:-)) dakujem vam za radu. snehu

Dobrý deň.Tento problém sa netýka mňa, ale mojej sestry a jej šesťročnej dcérky Emky.Malá pochádza z predčasne narodených dvojičiek, druhá má dmo.Majú ešte štvorročnú sestričku.Problém spočíva v tom, že hoci ema mala už šesť, jej správanie tomu nenasvečuje.Vo všetkom je spomalená, treba jej všetko opakovať tri aj viac krát a je veľmi aktívna na veci, ktoré by nemala robiť - cca.pred mesiacom si s mladšou sestrou ostrihali navzájom vlasy(v minulosti sa ostrihala aj sama), v škôlke hodila do piecky plastelínu a včera si našla žiletku a oholila si ruky a tvár a poranila si čelo,...chce len vystrájať, na rozhovor, hlasnejšie upozornenia, niekedy capnutie po zadku nereaguje.síce si prizná chybu že spravila zle, no vzápätí to spraví znova.dokonca to, čo jej hovoria rodičia a iné dospelé osoby akoby nepočula.s mladšou také problémy nie sú, síce tiež vystrája, ale zvykne staršiu sestru upozorniť že napr.toto nerobme, lebo to sa nemá,...tak teraz nevieme či je to len forma vzdoru, či chce na seba upútať viac pozornosti,...svoju energiu si vybíja na tanečnom krúžku dvakrát v týždni - trebalo by jej viac aktivít?poraďte nám.

Dobrý deň, neviem či budem vedieť môj dotaz formulovať tak ako to myslím, ale pokúsim sa:
Mám 4 ročného syna a dvojročného a máme permamentne problémy s jedením.
So starším synom nebol problém, kým neprišiel do obdobia vzdoru (myslím, že odvtedy sa to datuje). Na každé jedno jedlo povie nechcem nebudem nemám rád.
No a ten mladší, tak to je zase iná kapitola (náročnejšia). Narodil sa s nízkou pôrodnou hmotnosťou v 39. tt. Kojila som ho rok aj 9 mesiacov. Stale je ta vaha nizsia ako jeho rovesnici, ale pediatri aj gastroenterologička vravia, že je to v poriadku, vzhľadom na porodnu hmotnosť. No a kde je problem? Ako sme zacali s prikrmami od 6 mesiaca bojujeme s kazdou lyzickou tuhej stravy. Ma dva roky, zuby na hryzenie v poriadku a akonahle ma v ustach tuhsiu stravu, pohryzie, ale vacsinou vypluje (maso, chlieb, zemiaky,....). Uz som zufala, uz neviem co by som im navarila, ponukla, aby to zjedli. A mladsi, ked vidi, ze starsi odstrci tanier, tak dojedol aj on. Myslim, ze to nie je zdravotny problem, ale psychicky. Netlacim na nich "neodides od stola, kym to nedojes" to som ani nikdy nerobila. Trva to rok a pol a uz si nevieme s manzelom rady. Prosim poradte mi.