Na otazky odpovedá psychologicka.
ARCHÍV: Poradňa uzamknutá
Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.
Dobrý večer.Prosím vás o radu.Mám 2,5 ročného syna je strašne aktívny.Cez deň už nespí a za celý deň si nesadne.Nemôžem ho spustiť z oči pretože vystrája a vždy sa mu niečo stane.Robi všetko preto aby bol stredobodom pozornosti.Je to prechodné alebo sa to da považovať za hyperaktivitu?Ak je hyperaktívný čo my doporučite?
Je to zrejme dieťa, ktoré je temperamentné, no pohyb je živlom detí všeobecne a v tomto veku sa nedá s istotou určiť, či je dieťa hyperaktívne, dá sa to len predpokladať. No prakticky sa nič nemení. Hyperaktívne dieťa vo veku vášho syna potrebuje presne to isté, čo dieťa, ktoré je veľmi pohyblivé. Potrebuje dostatočný dohľad, aby bolo v relatívnom bezpečí a neutrpelo úraz, potrebuje dostatok aktivít, ktoré ho zaujímajú, potrebuje priestor, v ktorom sa môže vybehať...
To, čo môžete robiť vy, je plánovanie a striedanie aktivít, ktoré sú pohybové (behanie po vonku, kopanie lopty, hádzanie, plávanie, korčuľovanie, sánkovanie...) a ktoré sú upokojujúce (čítanie, počúvanie rozprávok, pozretie jednej kratšej rozprávky, kreslenie, lepenie,...).
Čo je ale možno dôležitejšie, aby ste sa vy postarali o seba, aby ste mali dostatok času (aspoň približne) pre svoju regeneráciu, oddych, aby ste mohli vypnúť a nemuseli byť v strehu, čo to dieťa robí, či je v bezpečí. Takže sa pokúste postarať aj o svoju psychohygienu - choďte cvičiť, plávať, s kamaoškou na prechádzku, na víkendový kurz maľovania...
Dobry den,chcela by som sa spytat.Mam trojrocnu neter a vzdy ked pride k nam na navstevu tak sa bucha v gaucovke.nepaci sa mi to.v poslednej dobe pritom zatvara aj oci.uz som sa pytala jej mamy tak povedala ze je to zlozvyk,ale mne to tak nepripada.alebo sa hra na zemi a ked sa nazlosti tak skoci na gauc a silno sa bucha.mozte mi prosim vas poradit co to znamena?
Neviem presne, čo to znamená, ale nejako je to pre vašu neter dôležitá aktivita. Možno sa tým zbavuje napätia, strachu, úzkosti alebo zlosti, či iných rozpoložení, ktoré vníma.
Môžete je povedať, že ju máte rada, no že sa vám to nepáči, keď búcha do gauča; je u vás na návšteve a mala by vedieť, že tam určujete pravidlá vy a že ona by ich mala rešpektovať.
Alebo si ju vtedy zavolajte k sebe, len si ju posaďte do lona, spýtajte sa jej, ako sa má, aká bola cesta k vám, či videla niečo zaujímavé... alebo (ak sa búcha, lebo sa hnevá) čo ju nazlostilo a podobne.
Potrebovala by som poradiť a pomôcť ako sa mám správne venovať svojmu 1,5 ročnému synčekovi, ktorý patrí medzi hyperaktívne deti. Jeho detská lekárka mi vždy povie, že sa mu musím viac venovať a niečim ho zaujať. Lenže ja a manžel sme už v koncoch, lebo venujem sa mu celý deň, hračky ho bavia tak 3 min. aj to je veľa, knihy detto a farbičky sú len na rozhadzovanie. Dávam ho do jasličiek, tam je veľmi vraj veľmi zlatý, upratuje hračky, pekne je a hrá sa. My doma také nepoznáme, jedenie je pre nás nočná mora. On je veľmi šikovný a múdry to na ňom vidieť, lenže ako správne ho máme motivovať a venovať sa mu, keď doma ho nič nebaví. Vonku s ním chodím stále, pokiaľ neprší, ale to viac pobehuje ako sa hojda a šmýka na šmýkalke.
Deti v tomto veku potrebujú hlavne veľa pohybu. Mnohé z aktivít by preto mali byť zamerané na pohyb a zároveň by dieťa pri pohybe malo mať čo najmenej "organizovanosti" a čo najviac možností skúšať a hýbať sa tak, ako je mu to najprirodzenejšie. Je celkom samozrejmé, že by to malo byť v bezpečnom rámci, rodič by mu mal "dávať záchranu", posúdiť, či je to aktivita vhodná pre dieťa v tom veku a s tými schopnosťami atď.
Aktivity cielene zamerané na rozvoj určitých zručností, ktoré súvisia s jemnejšími pohybmi, sú zatiaľ trochu predčasné, no deti ich môžu skúšať; zvyčajne ale pri nich pre ich náročnosť nevydržia dlhšie ako pár minút. Vhodnejšie sú aktivity, ktoré dieťa môže robiť celým telom, alebo takmer celým - maľovanie celými dlaňami, prstami, hrubými štetcami na veľké formáty papierov, trhanie papierov namiesto strihania atď.
Dobrý deň. Moja dcéra mala teraz 2 roky ale už od roka je taká pomrvená a robí veci ktoré by nemala. Aj ked ju napomeniem ona to robí znova, keď sa vyvadím začne plakať. Neviem čo mám s ňou robiť, lebo robí veci ktoré sú pre ňu nebezpečné a nedá si to stále vysvetliť. Napr. postavila sa do okna a chcela skočiť na balkón, alebo sa vyškriabala na šmýkačku a chcela skočiť dole, nedávno 3x po sebe vyskočila z postieľky a zakaždým si ublížila a plakala no napriek tomu to spravila 3x a to asi behom 30 minút. Chcem sa opýtať či to je normálne, veď dieťa v dvoch rokoch si už musí uvedomovať že si ublíži. Alebo robí aj také veci že si dá dole plienku a vykaká sa na zem, do postielky, do skrine a potom so svojou stolicou natierala izbu a hračky, toto spravila tiež 3x. Prosím poraďte mi čo mám s ňou robiť , lebo ja už neviem čo ďalej. ďakujem
Deti majú rôznu mieru uvedomenia či predvídania toho, čo je pre nich nebezpečné, čo si môžu trúfnuť a podobne. Niektoré deti aj po opakovanej skúsenosti nevedia sa správať tak, aby dopredu odhadovali dôsledky. V tomto veku je to ešte ako tak prijateľné, no uvidíte postupom času, či sa dieťa vie poučiť zo svojich skúseností rýchlo, pomaly alebo vôbec.
Ak viete, že vaše dieťa viac riskuje, buď ju musíte viac strážiť, dávať jej pomoc pri jej výmysloch alebo ju aktívne učiť, ako sa má chrániť, ako sa má o seba postarať, hoci aj pri skúšaní určitých aktivít.
Dobrý deň, chcem Vás poprosiť o Váš názor a radu. Moj syn má 22 mesiacov, rozpráva len tata, baba, tam , teda. Sám sa stále nevie zahrať, stále vyžaduje prítomnosť aj niekoho iného. Taktiež stále vymýšla-ako niekde vylezá, skáče, stále s niečím trieska, búcha, taktiež aj pri papní mliečka nevie v klude ležať-frčká,kopká nohami. Za celý deň, nie je snáď ani 5 minút v kľude. Často trieska, búcha, hádže s hračkam bez ohľadu na to, či niekoho poraní alebo nie /iné detičky/. Snažím sa mu vysvetlovať aj v kľude aj s krikom, že sa nesmie s tým hádzať, alebo iné deti búchať a on i napriek tomu to urobí aj tri krát. Chcem sa spýtať, či je takéto chovanie normálne vzhľadom na vek a prejde to, alebo ho treba usmerňovať nejakým iným smerom, či s ním ísť k nejakému lekárovi. Ďakujem za radu.Adriana
Deti v tomto veku zvyčajne oveľa slabšie reagujú na slovné upozornenia, príkazy, zákazy, vysvetľovanie. Viac sa naučia z našich činov - ak dieťa udiera iné dieťa hračkou a nezareaguje na nono alebo nesmieš to robiť, treba mu hračku zobrať, prípadne ho zobrať na ruky a odniesť kúsok ďalej od toho dieťaťa, na ktoré takto "útočí".
Deti sa len postupne učia, čo sa smie a čo nie, potrebujú na to často mnohé situácie, aby si to vštepili a vedeli sa podľa toho potom aj správať.
Zvýšená pohyblivosť je tiež zvyčajne bežná u malých detí, potrebujú veľa pohybu a sú ako živé striebro. No pri dostatku pohybu a postupným dozrievaním sa zvyčajne táto potreba neustáleho pohybu zmierni, prípadne deti začnú aktívne športovať a tým usmernia túto potrebu do prijateľných mantinelov.
Dobry den,p.Doktorka
Mame v rodine 4-rocne dievcatko,ktore je velmi zive a povedala by som az hyperaktivne.Jej spravanie sa prejavuje tak,ze neustale beha,skace,lozí po stole,
nevydrzi sediet,minule skoro spadla z gauca,vala sa po zemi,pri jedeni kope nohami,
spadne zo stolicky,nevydrzi pri jednej hre,jej sustredenost pri cinnosti je asi 5 minut,
chceli by sme vediet ci jej spravanie sa da povazovat za hyperaktivne
dakujem za odpoved
Na stanovenie diagnózy hyperaktivita nestačí takýto popis a takýto rozsah údajov. Navyše, mnohé deti v tomto veku sú výrazne pohyblivé, no vysoká potreba pohybu môže byť v podstate normálna, hoci vyššia oproti nejakému priemeru. Časom sa ale táto potreba neustáleho pohybu môže dostať do "normálu", dieťa a jeho nervový systém dozreje a miera pohyblivosti sa zmierni.
Pozornosť u detí v tomto veku tiež nebýva ktovieaká, potrebujú časté zmeny činnosti a najlepšie im robí možnosť dosýtosti sa vylietať a vyblázniť vonku.
Ak chcete stanoviť diagnózu, je nevyhnutné obrátiť sa osobne na psychológa.
