Koníčky
, Autor: Registrovaný používateľDobrý večer, máme desaťročného syna Filipa, ktorý od 7. rokov chodí na taekwon-do. Dasiahol tam už aj nejaké úspechy a vyzeralo to tak, že v tomto športe by sa mu mohlo dariť. V novembri tohto školského roku začal chodiť na futbal. Nechali sme ho, mysleli sme, že ho to prestane baviť a bude sa venovať ďalej len jednému športu. Začiatkom decembra si zlomil ruku a nechodil na žiadne tréningy. Na konci Vianočných prázdnin vyhlásil, že definitívne končí s taekwon-dom a bude chodiť len na futbal. Prekvapilo ma, že sa priznal, že už dva mesiace (neviem, nakoľko je tento jeho odhad reálny..ale dlhší čas to už bude) každý večer zaspáva s presvedčením, že nám na druhý deň konečne povie o svojom rozhodnutí pre futbal. Manžel hrával futbal a vie posúdiť jeho možnosť uspieť v tomto športe. (Športový "netalent" zdedil asi po mne) Snažili sme sa mu to nejak opatrne vysvetliť, hovorili sme s ním aj o taekwon-de..či mu nie je ľúto zahodiť tie roky driny a času. Povedal nám, že ho to už nebaví, pritom ešte cez leto bol nadšený na sústredení a pýtal si aj novú prilbu..Ten zlom sa mi zdá taký náhly. Ešte pár faktov, ktoré by Vám mohli niečo napovedať: Od septembra chodí na tento šport aj náš mladší syn, čo sa Filipkovi veľmi nepozdávalo; kamarát s ktorým začal chodiť na tento šport napreduje o niečo rýchlejšie; manžel, švagor, svokor hrávali a vlastne aj hrávajú futbal... Prosím Vás o radu, ako máme Filipovi vysvetliť, že na ten futbal nemá (obávam sa, že má vysoké očakávania) alebo máme mu to vôbec vysvetľovať?? Smerovať ho na taekwon-do?? Môžeme vôbec čakať od neho, aby v tomto veku zotrval pri jednom koníčku a neprebiehal?? Za odpoveď vopred ďakujeme. Ivana