Na otazky odpovedá psychologicka.
ARCHÍV: Poradňa uzamknutá
Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.
Dobrý deň,dcéra ma 14 mesiacov a zacala sa sama biť po tváričke a robí baci baci.Robí to aj nám.Stale jej vysvetlujem ze to nesmie a ze to boli a ked to nepomaha tak jej dam po rucickach.Je to v tomto obdobi normalne alebo tym ze jej dam niekedy po rucickach.Dakujem za odpoved Helena
Deti to niekedy zvyknú robiť. Je ale ťažké im vysvetliť slovami, že to nemajú robiť, že to bolí a podobne. Je lepšie na to reagovať tak, že ich dáme ďalej od seba, aby na nás nedočiahli alebo ak udierajú seba, chytíme im jemne a pevne ruky a pritisneme si ich k sebe alebo im podstrčíme nejakého poriadneho plyšáka so slovami, že jeho môže udierať a podobne.
Dobry deň, pani doktorka,
chcela by som sa vas spytať na, podla mňa, dosť važny problem s naším 3 ročným synom. Doma je velmi živý, bije sa s nami (zo srandy), blázni sa, nevydrží na mieste, stále potrebuje vymýšlať, cez obed nespáva. Vonku, pri iných deťoch je utiahnutý, ak niektoré dieťa prejaví záujem o jeho hračku (hračky, bicykel...), tak ju hodi na zem a utečie, alebo ju poda dieťaťu, a príde ku mne, bud sa rozplače alebo len tak stojí, potom hračku vôbec nechce, vôbec nie je pribeojný (my s manželom tiež nie sme priebojní, len pri ňom ma to mrzí). A čo ma trápi najviec je, že ked niekto zakričí (zvýši hlas - a to nemusí byť ani na neho, len pri nom), tak sa strašne rozplače, bojí sa kriku. Ked sa asi pred 5 mesiacmi odnaúčal od plienok, tak som strašne, strašne po nom kričala (nikdy som ho neudrela, len som nakričala) a dodnes ked si na svoje hlupe správanie spomeniem, tak mi je to strašne luto, mam pocit, že som to u neho vyvolala ja (ten strach z kriku) a teraz neviem ako ho posmeliť a vysvetliť mu, že sa nema bať, nekričím na neho a upozornujem aj iných, aby po nom nekričali. Prosím, poradte čo mam robiť, som z toho zufala. Nechcem aby sa bal. Ako ho podporiť, ako mu to vysvetliť? Velmi pekne dakujem
Môžete ho napríklad učiť, že hračku požičať nikomu nemusí, iba ak on sám naozaj chce. Môžete ho učiť kričať - napríklad keď sa zo srandy bijete a zápasíte, posmeľte ho, aby zakričal ako neviemaký bojovník...
A zároveň váš syn je vo veku, kedy sa začína viac oboznamovať s kolektívom, s inými ľuďmi, deťmi a zisťuje, ako to medzi nimi funguje, či podobne ako u vás doma alebo inak a ak inak, tak ako vlastne. Zrejme aj tým, že aj vy ste plachšie povahy, aj on skôr pozoruje, vyčkáva, aspoň kým nezíska dosť informácií o vzťahoch s inými ako svojimi blízkymi ľuďmi.
Dobrý deň pani psychologička. Máme taký problém. Mám 2-ročnú dcérku, nevie ešte rozprávať, nespája ani jednoduché vety, slová, ktoré počuje už začína pomaly opakovať. Ak niečo od nás ako rodičov chce a nevie nám to povedať, tak sa zlostí a zlostí sa dosť často, dokonca aj vtedy, ak robí niečo zlé a ju na to upozorňujeme, snažíme sa jej všetko v pokoji vysvetliť, čo smie a čo nesmie. Ona si je vedomá, že urobila niečo zlé, ale na to všetko a aj na nás reaguje tak, že si ťahá vlasy, bije sa po tvári, obíja si hlavu o stenu, o zárubňu i o podlahu, alebo zoberie si nejaký predmet a udiera sa do hlavy. Znepokojuje ma to, lebo si sama sebe spôsobuje bolesť, zakaždým, ak ju upozorníme na niečo zlé, alebo ak niečo chce a nevie nám to poveadať. Robí to už asi 4 mesiace a začíname byť z toho zúfali. Poradte nám prosím čo s tým. Ďakujeme
Pokúste sa ju viesť k tomu, aby radšej dupala alebo vhodnejším spôsobom vyjadrila svoj hnev, nie útokmi na seba. Ak by to nešlo, nedala by sa usmerniť, vezmite ju do náručia, ruky jej chyťte (jemne ale pevne) a povedzte jej, že viete, že sa hnevá,, no nesmie si ubližovať.
Mám 1,5 ročného chlapca a bije sa sám a potom sa rozplače, je to vždy keď mu po kričím, keď niečo spraví, ale sám od seba sa bije. Prosila by som o vysvetlenie...
ďakujem
Mária
Niektoré deti zhruba okolo tohto veku zameriavajú agresívne prejavy správania voči sebe - bijú sa po hlave, udierajú si hlavu o stenu a podobne. Deje sa to zvyčajne v situáciách, kedy sa deje konflikt medzi nimi a rodičom, prípadne vtedy, keď sa niečo pokúšajú urobiť a nedarí sa im to. Hnev, afekt je pre ne silný a nevedia s ním zatiaľ inak zaobchádzať a ich spontánna reakcia je taká, že ho obrátia voči sebe.
Najdôležitejšie je zabezpečiť, dohliadnuť, aby sa dieťa nezranilo. Druhá dôležitá vec je, aby rodič dieťaťu modeloval iné spôsoby, ako s hnevom zaobchádzať, ako ho inak vyjadriť tak, aby neubližovalo dieťa ani sebe, ani nikomu naokolo. Toto modelovanie iných spôsobov by spočiatku malo prebiehať formou hry vo chvíľach, kedy je dieťa pokojné. Napríklad hrou na veľké nahnevané zvieratká - vyjadrenie pohybom a zvukom...
Dobry den!Mam problem s mojim synom Alexom,preto vas prosim o rada.
Alexko ma dva roky a vychovavam ho sama.Mam snim taky problem,ze ma vobec nechce posluchat.Aspon 4-krat mu poviem aby nebuchal dverami,aj mu to ukazem,vysvetlim a on ma ignoruje.Tak ties je prilis aagresivny.Bije sa s inimi detmi,bucha ma,kope uz sa mi stalo ze ma chytil za krk ked bol nahnevani a tvaril sa ze ma skrti.UZ som mu aj prestala pustat take rozpravky kde by to mohol vidiet a aj so mu vyvetlovala,ze to nemoze.nepomohlo to,nema preddomnou respek.Pomoztemi prosim Ako to mam vyriesit.Dakujem
Ak vás bije, rozhodne sa nedajte. Zabráňte mu v tom alebo sa pred ním schovajte, uhnite, "vylezte na skriňu"... skrátka mu dajte aj takto najavo, že sa biť nedáte. Prípadne mu veľmi stroho a prísne, priamo do očí a zblízka povedzte, že to nesmie a aby prestal.
Ak bije iné deti, treba aby ste ho odviedli bokom ihneď, ako sa na niekoho zaženie a nechali ho chvíľu - pár minút, bokom, potom ho pustite Ak sa situácia opakuje, vezmite ho znova bokom a o minútku predĺžte "vylúčenie" a tak ďalej. Ak by sa to opakovalo viackrát, treba ísť radšej na prechádzku alebo inak stráviť čas, nie s deťmi. Dieťaťu ale netreba nadávať, vykrikovať mu, že je zlé a preto teraz nemôže byť s deťmi. Cieľom má byť to, aby pochopilo, že bitka a iné deti nejdú dokopy. Ak je agresívny, nemali by ste ho niekam zatvárať (skôr sa treba zatvoriť pred ním), ani keď robí zle iným deťom, mali by ste ho izolovať jedine tak, že tam bude niekto s ním, vy alebo iný blízky človek.
ak by sa situácia nezlepšovala ani trochu, treba yhľadať poradenské zariadenie a získať viac informácií o výchove konkrétne šitej na vaše podmienky a popracovať na svojich rodičovských zásahoch pod vedením odborníka.
Dobry den, chcela by som sa spytat. Mam 3-rocnu dcerku, teraz v januari nastupila do skolky a nie velmi je nou nadsena. V noci casto krici, place, vykrikuje, bije sa s niekym. Mava zive sny a velmi to intenzivne preziva. Mavala to aj pred tym, ked este nechodievala do skolky, ale teraz to je kazdu noc. Vsimla som si, ze este obcas zmurka ocami, neviem ci je to sposobene unavou, lebo v skolke vobec nechce spavat, alebo je to nejaka neuroza. Inac je zdrava a bez problemova. Dakujem.
Je možné, že táto veľká zmena v jej živote mohla zvýrazniť jej dovtedajšie ťažkosti a nočný krik sa môže objavovať častejšie.
A žmurkanie môže znamenať aj jedno, aj druhé. To sa nedá takto zistiť.
Pokúste sa s ňou hovoriť o jej zážitkoch v škôlke, občas ju vyzvite, aby vám niečo nakreslila, čo v škôlke robila alebo čokoľvek a nechajte ju, aby vám porozprávala, čo nakreslila a vy počúvajte, občas sa niečo spýtajte alebo iba zopakujte kúsok vety, ktorú povie a ďalej počúvajte alebo iba povedzte, že to je zaujímavé a či chce o tom povedať viac. Touto cestou by sa mohla saspoň časť vecí, ktoré sa v nej dejú, dostať von a ona by sa mohla trošku uvoľniť.
Prípadne s ňou hovorte aj o rozprávkach, ktoré zvykne pozerať, čo sa jej tam páčilo, ktoré postavy a čo na nich, ktorej by sa chcela podobať, ktoré schopnosti by chcela mať atď.
