Spurnosť?

Dobrý deň.Mám dcérku.Má 2 roky a 4 mesiace,je veľmi šikovná a bystrá,rozpráva plynule a vidno , že rozmýšľa, keď niečo povie ale v poslednom čase si s ňou neviem rady.Je fakt, že od malička som s malou bola sama bez partnera a teraz žijeme s priateľom(nie biologickým) spolu v domácnosti aj s malou.Pozorujem u nej oveľa viac spurnosti ako predtým.Napríklad, keď sme von, chvílku kráča popri nás úplne bez problémov a po chvílke si zmyslí, že chce ísť na ruky, že nevládze...akonáhle jej odpoviem, že na ruky nemože, pretože je už velká a maminka nevládze, začne plakať a hodí sa o zem.Ku priateľovi však na ruky odmieta.Nepostaví sa aj pár minút a tak ona pomaly, že neleží na chodníku a ja stojím a som bezradná. Nechcem ju biť aj keď niekedy by som jej nahádzala po zadku, ale keď jej aj pacnem po zadku(bezbolestnú), rozreve sa ešte viac,takze účinok nie je žiadny.Viem, že keby som ju na ruky zobrala hneď, bolo by všetko o.k a predišli by sme tejto ceremónií, ale mám pocit, že ma má potom ako na špagátiku.A druhá vec, ktorú neviem vyriešiť je tá, že sme spávaliod malička s dcérkou spolu v posteli cez noc.Teraz spáva osobitne a však v tej istej miestnoti.V noci chodíme na záchod, ale potom už nechce spať sama a kričí, že chce aby som si ľahla k nej...Mám jej urobiť povôli a takto zaspávať aj dva krát do noci pri nej alebo si ju zobrať do postele?Vyčeráva ma to nočné behanie s postele do postele.Bola by som rada, keby sa naučila zaspávať sama.Priateľ sa k nej správa pekne aj ho má rada a nie je problém aj keď s ním ostane sama, ale keď som tam už aj ja priateľa odmieta.Máme jej nechať na všetko čas?Viem ,že je to pre ňu nové ale neviem ako mám poctupovať pri jej spurnosti.ĎAKUJEM