Na otazky odpovedá psychologicka.
ARCHÍV: Poradňa uzamknutá
Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.
mám 2 ročnú dcerku a plánujeme ju dat do jasli chcem sa opýtat je to podla vás ešte skoro
To je vždy veľmi individuálne a záleží od toho, ako si vaša dcéra zvyký na nové veci, na zmeny v živote, či má rada deti a zvláda byť bez vás, ako rýchlo sa skamaráti s cudzími dospelými a podobne. Ak budete pozorne sledovať jej reakcie na jasle a ich zmeny - teda či sa dcérine reakcie na jasle zmierňujú alebo nie, či potrebuje dlhší čas, aby si zvykla a budete to rešpektovať, neurobíte určite nič, čo by jej ublížilo. Prípadne ak viete, čo jej pomáha pri zavádzaní zmien a noviniek, využite to tiež.
nasa dcera mala v decembri 4r,a surodenec prisiel na svet 10.01.2011,počas mojho tehotenstva mi dcera vo všetkom pomahala.Potom ma raz odniesla v nedelu sanitka a ona zostala do rana s manželom sama.Rano isla do školky a potom počas mojho pobytu v porodnici bola u mojich rodičov a u svokrovcov,ale chodila ma navštevovat. Potom po príchode bola doma ale potom ochorela tak bola u svokry.Od kedy je doma neda to s nou vydržat musi mat ona všeko ako surodenec,všetko jej vadi a bez priciny plače a trucuje
Nuž, má ťažké obdobie a potom aj vy s ňou. Ak sa na to pozriete jej očami, je to hrozný pohľad - odstavená na vedľajšiu koľaj, dlho mimo maminky, na ktorú bola zvyknutá a ktorá pre ňu znamená všetko na svete, maminka sa veľa času počas dňa venuje nejakému malému urevanému cudziemu decku... Bolo by fajn zapojiť niekoho s rodiny, otca alebo starého otca či babku, ktorá by jej dočasne vyplnila vzťahovú medzeru, podporila ju trošku viac v jej ťažkom období atď.
Dobry den. Mame 13 mesacneho synceka, zdraveho, velmi sikovneho, aktivneho a zvedaveho....Zijeme s manzelom v zahranici a kedze manzel pracuje, som s malym vacsinou sama. Nemame nikoho, kto by nam ho na chvilu postrazil a pod. POkial mame navstevu alebo ideme k niekomu na navstevu, vsetko je v poriadku, maly sa druhych ludi neboji, pokial sme tam aj my, zda sa nam byt spolocensky typ. K mojim rodicom cestujem len tak 3 krat do roka a hoci vtedy by mi mamina chcela pomoct, maly akoby citil,ze by som napr.chcela ist von bez neho a pod a je mimoriadne na mna upnuty, takze je to v podstate este horsie, ako ked sme doma samy. Zrejme citi moje napatie, dokonca i mojej mamy? MInuly mesiac bola moja mama u nas na navsteve a ked si po par dnoch na nu zvykol, isla som dokonca na nakupy a aj sa s babkou hral a vsetko bolo v najlepsom poriadku, dokonca jeden vecer sme isli s mnazelom obaja prec a moja mama ho aj dala spat a aj spinkal pekne. O 3 mesiace planujeme ist na 5 dni na taku kratsiu dovolenku a neviem, ci mozem nechat syna na tie dni s mojou mamou, ci mu to nejako psychicky neublizi, predsa to bude dlhsie, nielen par hodin, alebo ho mame radsej zobrat so sebou? POkial by som prisla k mojim rodicom par dni pred nasim odchodom a nechala ho si na nich opat zvyknut.....Prosim, aky je Vas nazor? Dakujem pekne, Lubica.
Vaše úvahy sa zdajú byť dobre nasmerované. Keďže máte skúsenosť, že synovi pomohlo pár dní strávených s babkou a potom mohol s ňou zostať aj bez vás a dobre to zvládal, pokojne to opäť vyskúšajte. A uvidíte. Mohlo by to výjsť.
