rocny

Dobry den p. doktorka,
rada by som sa s Vami poradila ohladom 3 veci. Mam rocneho chlapceka (rok mal pred tyzdnom) a je velmi zivy a sikovny (uz vyse mesiaca beha, postavi na seba 3-4 kocky, vie cca 6 slov a rozumie viacmenej vsetkemu co mu poviem), ale uz skoro mesiac je strasne trucovity a zacina sa "hadzat o zem" hned ako nie je po jeho. Ked robi nieco co nesmie (napr. chytat sporak) tak ho vezmem a odnesiem inam a snazim sa ho zaujat niecim inym, ale vobec sa mi to nedari, vtedy ho nic nezaujim a hned ako ho polozim tak uteka naspat aby robil znovu to co nesmie. Ked zavriem dvere tak sa hodi na zem a jeduje sa. Ako to mam riesit? Mam si to nevsimat (tak to radia v niektorych knizkach).
Druhy problem je ze vsetky hracky hadze o zem (nie od jedu, proste len tak - asi sa mu to paci...). Ako ho to oducit? Sice mu vysvetlujem, ze sa to nema, ze ich pokazi, alebo niekomu ublizi, ale na to je asi este skoro, nie?
A posledna vec je vecerne zaspavanie. Cez den nie je problem a zaspinka v pohode (spi este 2x za den), ale vecer to je strasny cirkus. Jak ho dam do postielky tak zacne strasne plakat a nic nepomaha. Vydrzal by (keby som ho nechala aj hodinu). Zatial som to vzdy vzdala max. po 45 minutach a vybrala som ho a to uz bol totalne vycerpany, takze mi skoro hned zaspal v naruci. Co s tym? Uvitam kazdu radu :o))
Dakujem

Dobrý večer pani doktorka. CHcem vás poprosiť o radu ako docieliť to aby moja 2.5 ročna dcerka si necmulala palček. Robi to počas toho ako pozera rozpravku a ked ide večer spať. Bojim sa aby jej neodstavali zubky a aby sa jej v školke neposmievali.Dohovaranie nepomaha. Dalej by som chcela vedieť prečo sa moj 4. ročny syn nevie hrať sam.stale ma vola k hre alemo manžela.Ked nesme s nim v izbe tak radšej presedi pri rozpravke ako by sa mal sam zahrať.Tiež ma trapi že si niči hračky.Napr. v pieskovisku mal autičko tak zobral kladivo a ho rozbil. A vobec mu to nebolo luto. Za vašu odpoved vopred dakujem.

Som matka 3,5 ročných dvojičiek /dievčatko a chlapček/. Od septembra chodia do škôlky. Sú šikovní pomerne ľahko sa učia pesničky, básničky, ani v športe zatiaľ nemajú problém. Problém vidím však ak sa majú s niečím zahrať. Po narodení som si myslela, že po čase si budú moc rozumieť, však vyrastajú spolu, budú sa spolu hrať, spolu smiať ba i plakať. Od ich narodenia žijeme u svokrovcov, takže som mala dostatok času sa s nimi pohrať. Od veľa domácej práce ma odbremenila svokra. Mala som dostatok času sa im venovať. Pri každej príležitosti ma však nechali, proste o nič nemajú záujem. Sama sa hrám s bábikou, so stavebnicami, s autíčkami, sama kreslím a malujem. Všetko ich zaujíma iba na čas, kým to rozoberú, príp. rozhádžu a idú ďalej. Oni sa jednoducho nevedia hrať. Istý čas som si myslela, že sú malí, potrebujú čas, časom sa to vyrieši. Teraz však vidím detičky v škôlke ako sa hrajú, deti v okolí, že aspoň na čas sa vedia zamestnať. Oni len utekajú od jednej hračky ku druhej a potom k ďalšej. Prosím Vás o radu, ako naučiť deti hrať. Ako vzbudiť ich záujem o hru. Dokonca v poslednom čase čím ďalej tým viac sa hašteria, bijú sa, a nepočúvajú dospelých. Keďže som bola doma na materskej, ani rozprávky som im moc nepúšťala, radšej som sa pokúšala o zábavnú hru, chodievali sme a aj teraz chodievame na veľké prechádzky, túry do prírody. Takže ich divoké správanie nemôžem pripisovať ani televízií a dnešným často nevhodným rozprávkam pre deti.

Dobrý deň, chcela by som sa poradiť, ako riešiť situáciu, keď môjho syna /8r., 2.roč. ZŠ/ dennodenne bije spolužiačka - dievča!!! On nastupoval do školy ako čerstvo 6ročný - augustový, po porade s 2 psychológmi nezávisle od seba, dosť sme nad jeho nástupom do školy váhali. V triede je teraz najmladší, je tichý, nepriebojný, má len 1 kamaráta. s osvojovaním učiva problémy nemá. To dievča je taký chlapčenský typ a jeho si vybrala ako slabšieho a sústavne ho bije, nadáva mu, najnovšie na ňom skúša cviky z Aikida, čo znamená, že ho kedykoľvek napadne zozadu a zhodí na zem. Tak rozmýšľame, že by sme ho tiež prihlásili od septembra na niečo podobné, ale on s tým nesúhlasí, brániť sa nevie, len chodí nešťastný do školy. Trieda učiteľka o probléme vie, mala na pohovore aj matku toho dievčaťa, ale nič sa nezmenilo. Ja však chem, aby sa syn naučil brániť voči takým útokom, lebo dohováraním tomu dievčaťu to žiaľ nejde :-( Aký postup by ste nám poradili? Ďakujem.

Dobry deň, pani doktorka,
chcela by som sa vas spytať na, podla mňa, dosť važny problem s naším 3 ročným synom. Doma je velmi živý, bije sa s nami (zo srandy), blázni sa, nevydrží na mieste, stále potrebuje vymýšlať, cez obed nespáva. Vonku, pri iných deťoch je utiahnutý, ak niektoré dieťa prejaví záujem o jeho hračku (hračky, bicykel...), tak ju hodi na zem a utečie, alebo ju poda dieťaťu, a príde ku mne, bud sa rozplače alebo len tak stojí, potom hračku vôbec nechce, vôbec nie je pribeojný (my s manželom tiež nie sme priebojní, len pri ňom ma to mrzí). A čo ma trápi najviec je, že ked niekto zakričí (zvýši hlas - a to nemusí byť ani na neho, len pri nom), tak sa strašne rozplače, bojí sa kriku. Ked sa asi pred 5 mesiacmi odnaúčal od plienok, tak som strašne, strašne po nom kričala (nikdy som ho neudrela, len som nakričala) a dodnes ked si na svoje hlupe správanie spomeniem, tak mi je to strašne luto, mam pocit, že som to u neho vyvolala ja (ten strach z kriku) a teraz neviem ako ho posmeliť a vysvetliť mu, že sa nema bať, nekričím na neho a upozornujem aj iných, aby po nom nekričali. Prosím, poradte čo mam robiť, som z toho zufala. Nechcem aby sa bal. Ako ho podporiť, ako mu to vysvetliť? Velmi pekne dakujem

Dobry vecer chcela by som sa opytat ci je moj syn 3 rocny normalny.Rozumie vsetkemu co mu poviem.Vie aj to kam presne davame nakup aj to v ktorej doze kto ma kavu a kto ju pije.Vie povedat anita,aja,mama,mimi,tato,obi aj vie napodobnit zvieratka.nechce opakovat slova a ani rozprvat nove.dakujem lenka01