Strach z odlucenia

Dobry den p. psychologicka,
zacala som davat nasho 2 rocneho syna do sukromnej skolky na doobedia 3x do tyzdna, aby bol medzi detmi a ked nastupim do roboty, aby nebol problem pri adaptacii v skolke. prve dni zvladal uplne v pohode, problem zacal ked im vymenili ucitelku. rano vzdy strasne place, nechce ma pustit, strasne sa na mna naviazal, celych 24 hodin by sa ma najradsej drzal za ruku, chodi za mnou aj na wc, doma musime byt zamknuti, vecer pri zaspavani robi strasne ceremonie, ked nechcem byt pri nom. ked sa na meter od neho vzdialim, chyta uplne zachvaty, aj ked je pri nom trebars otec alebo babka. doteraz to bolo uplne bezproblemove dieta, nemal problem zaspavat sam, ostal v pohode u starych rodicov, aj u kamaratky, ked som potrebovala nieco vybavit. chapem, ze to je prejav toho, ze sa boji, ze sa mu maminka nevrati, ale vysvetlujem mu to ako verklik od rana do vecera, ubezpecujem ho o tom, ze ho lubim a ze sa vzdy vratim, atd. ale zda sa, ze to moc nepomaha. este k tej ucitelke, zda sa mi uplne v pohode, nemylsim, ze by bol problem konkretne v nej. trva to cca 3 tyzdne, ale ja uz som z toho psychicky vycerpana a neviem ci ma zmysel nechavat ho podstupovat taketo 'traumaticke' zazitky, ci mam este nejaky cas vydrzat, alebo mame urobit nejaku pauzu a zacat skusat zas neskor.
dakujem velmi pekne
mata