výchova

Dobrý deň panie doktorka. Všade čítam a počúvam o tom, ako je dôležité prejavovať dieťaťu lásku, chváliť ho za úspechy a pod. Máme 3-ročnú dcérku, u ktorej sa toto všetko snažíme s manželom robiť.Za každý nový úspech ju chválime, hovoríme jej ako sme radi , že ju máme, ako veľmi ju ľúbime. Ak ju čaká niečo preňu náročné napr.návšteva lekára, povzbudzujeme ju slovami, že to zvládne, že už je velká slečna a pod. Ak si oblečie šatky , tak jej poviem ako jej pristanú , ako dobre vyzerá. Ak počúva alebo niečim nás poteší poviem jej , že som na ňu hrdá a pyšná.Zatial máme iba ju, takže naša všetka pozornosť patrí jej.No samozrejme, ak nepočúva je primerane potrestaná. Kde by mala byť nejaká ta pomyslná hranica prejavovania rodičovskej lásky, pochvali?Kedy už dieťa začína byť zhýčkané prehnaným obdivom rodičov.Je môj prístup správny? Veľmi pekne ďakujem za odpoveď.

Dobrý deň. Neviem si rady so synom. Som z jeho správania zúfalá. Má 16 rokov. Po skončení deviatej triedy sa prihlásil na strednú školu mimo bydliska, musel bývať na internáte. V škole od začiatku si na neho "sadla" učiteľka matematiky. Až tak, že na neho skoro na každej hodine vykrikovala, že čo tam chce, že tam nepatrí, že ho tam nechce vidieť, že čo iné on chce dostať ako päťku atd. atd. Správala sa vulgárne aj k iným. Doma mi o tom rozprával, ale nechcel aby som do toho zasiahla, mal strach, že to bude ešte horšie. Došlo k tomu, že sa syn posťažoval na internáte vychovávateľovi a ten začala vybavovať v škole, učiteľka bola upozornená na svoje správanie. Môj syn pred polročnou písomkou si sadol so spolužiakom, prebrali si učivo, napísal polročnú písomku na 3, napriek tomu na polroka prepadol. V druhom polroku som mu našla doučovateľa matematiky, odmietol k nemu chodiť, vraj on neprepadne. Prepadol. Napriek tomu, že bol na školskej matematickej súťaži, kde z 20 skončil ôsmy.Opravné skúšky robiť nechce, vraj ho táto škola (elektrotechnická) aj tak nebaví. Vybavila som mu prestup na inú školu, kde musí samozrejme začať od prvého ročníka, ale už aspoň sa bude učiť to, čo ho baví. Táto nová škola však nemá internát, tak sme sa dohodli s dcérou, ktorá pracuje v tom istom meste kde je jeho škola, že si zoberú spolu podnájom a budú bývať spolu. Našli sme jeden byt od 1.7. Nasťahovali sa tam. Kedže si chcel nájsť brigádu na leto, súhlasila som, že môže cez týždeň bývať tam a domou bude chodiť na víkendy. Do dnešného dňa brigádu nenašiel.Viem, že si nájsť prácu nie je ľahké, ale on ani nehľadal. celé dni sa fláka s kamarátmi (jeden má 21 rokov, má auto, vraj to chodí opravovať - to je jeho hobby. Keď mu poviem, aby bol doma do pol deviatej, tak sa stále nájde výhovorka, prečo nemohol byť. Zmeškal autobus, pokazilo sa kamarátovi auto a musel mu s tým pomôcť atd. atd. Snažím sa mu vyjsť v ústrety. Nedávno sme sa presťahovali na iné miesto, nemá tu ešte kamarátov, ja chápem, že sa cíti lepšie v mieste školy, lebo tam má kopu kamarátov. Lenže on nedodrží ani jednu našu dohodu! Nerozpráva sa so mnou, len áno, nie, jasné, dobre a tak.... rozhovor so mnou začne len keď niečo potrebuje, alebo si uvedomí, že urobil niečo zle a ospravedlní sa. Bojím sa byť k nemu veľmi "tvrdá" lebo mám strach, že by urobil niečo zlé. Ale takto to ďalej nepôjde. Neviem, či ho mám zobrať domou na prázdniny, alebo ho prinútiť ísť na brigádu (čo myslím si nemá veľký význam, lebo keď nechce, aj tak tam chodiť nebude - alebo áno?) Už sme sa x krát rozprávali, sľuboval, jasné mami, samozrejme mami, dobre mami. Ale nič nerobí. Potom sa mi prizná, že on je veľmi lenivý ale sa snaží nebyť. Čo s ním mám robiť??? Prosím poradte mi. Ďakujem.

dobry den chcela by som sa spytat alebo poradit mam chlapca ktory ma 7 rokov je strasne problemovy zacal chodit do skly do pripravneho rocnika ale uz aj ucitelky sa stazuju ze vobec sa snim neda pracovat vedia to aj lekari ze je agresivny aj sa prituli len sa mu zmenia lieky a to je vsetko snazime sa snim pracovat ale je to tazke a starsne odmieta ale zas po druhej stranke je strasne prespekulovany a spravy ked sa mu nieco slubi ale zas tak ho vychovavat nechcem aby pracoval za uplatky co by ste my poradily uz fakt neviem co snim spravit len co najhorie a je to horsie a horsie.Chodime aj na biofitbek ale tam ma take vlny ako keby sa mu mozocek byl.ak by te maly daku radu alebo kde by sme mohly este zajst a poziadat o pomoc velmi by sme to uvitaly dakujem za odpoved.

Dobrý večer prajem, volám sa Ivana mám 21 rokov a môj syn bude mať v júni 3 roky,syna vychovávam v podstate sama, jeho otec nás opustil pre inú známosť keď mal syn pol roka.bráva si ho v priemere tak 2 až 3 krát do týždňa.Vždy od neho príde taký iný, rozbláznený,rozpačitý.Trvá mi niekedy aj 2 dni kým ho dám ako tak do poriadku.neposlúcha ma, je nervózny, jeduje sa nervačí.Už som aj jeho otcovi dohovárala aby mu nepovolil všetko lebo potom je to s ním na nevydržanie.všimli si to aj moji rodičia, ale aj známy.-potrebovala by som poradiť aj v tomto probléme.ale viac ma trápi, že sa bez neho nemôžem ísť ani na wc, nezostane ani v izbe sám, a dokonca keď idem len za dvere tak hneď plače že aj on chce ísť so mnou.Nepamätám si že by sa u mňa doma niečoho tak zľakol.Aj keď sme na detskom ihrisku vždy ma pohľadom hľadá a keď ma nevie nájsť alebo ma nevidí tak sa rozplače.bojím sa že si nezvykne byť v škôlke a že sa odo mňa neodpúta.Chcela by som niekedy ísť von s partiou bez toho aby som zažívala tie stavy aké máva môj syn.Poradíte mi prosím? už neviem čo mám robiť.ďakujem pekne

Dobrý deň pani doktorka, včera večer má dcérka zaskočila otázkou (má 7 rokov)že prečo ľudia zomierajú?....Prosím vás o radu ako jej mám opovedať, správne jej veku a je dosť citlivá. Včera som sa vyhovorila, akurátne som povedala len toľko že je to taký kolobeh života a že jej to ešte vysvetlím. Vopred ďakujem za radu.

Dobrý deň,obraciam sa na Vás s prosbou o radu.Môj 3,5 roč.syn je veľmi bystré a šikovné dieťa,hoci sa narodil predčastne v 36-37 týždni,cvičený Vojtovou metódou na tento čas vporiadku.Navštevuje MŠ a dnes sa pani učiteľka upozornila na jeho správanie-pri jedle vypľúva,z jedla "modeluje kopčeky",zje veľmi málo,nepožuje,v obliekaní je nesamostatný,nevie sa sám obliecť ani vyzlicť,obuť si papučky.Žijem s ním a s jeho staršou sestrou sama,ale všemožne sa snažím venovať sa deťom,ich výchova je mojou prioritou a preto sa obraciam na Vás s prosbou o radu.Doma sa synček kŕmi samostatne,ak zbadám že sa s jedlom zabáva viem že už má dosť,je pravdou že aj doma je viac-menej nesamostatný v obliekaní,myslím si že je dosť pohodlný a zrejme budem musieť na to klásť väčší dôraz.A ešte jedna otázka,cez deň sa syn na toaletu pýta,v noci sa stáva pravidlom,že sa pomočí,ak nestihnem ku nemu vstať a dať ho na nočník,neprebudí sa zo spánku,čo s tým robiť?Zdravotne je v poriadku.Ďakujem za VAše cenné rady a želám Vám veľa úspechov.