uspavanie

Možno bude praktickejšie, ak ho ešte necháte pri sebe a keď sa vytratia jeho nočné požiadavky (vyžaduje si prítomnosť jedného z nás /napr. oprie si nohy o mňa aby ma cítil, napije sa čaju, a zaspí/) alebo sa výrazne zmenší ich frekvencia, môžete ho jednoduchšie nechať samého na seba.
S uspávaním je to asi podobné. Niekedy sa deti dajú postupne "ukecať" a zvyknú si na počúvanie rozprávok alebo hudby, ale deti, ktoré potrebujú telesný kontakt, môžu s tým mať ťažkosti, lebo potrebujú teplo a kontakt s rodičom. No postupne sa táto ich potreba naplní do takej miery, že sú schopné zaspať samostatne.
S cumľom je to tak, že najlepšie je dieťa doviesť k tomu, že už ho nebude samo chcieť - daruje ho havkovi, inému menšiemu bábätku, samo ho zahodí... Nie vždy je ale také ľahké k tomuto rozhodnutiu dieťa priviesť a chce to veľa trpezlivosti. Tá sa ale hodí aj pri radikálnom riešení, teda vyhodením cumľa. Dieťa vtedy potrebuje veľa utešovania, trvá mu nejaký čas (aj niekoľko dní či týždňov), kým oplače túto stratu a tak potrebuje iné prostriedky na to, aby sa upokojovalo - náruč rodiča, plyšáka, maminou prirodzenou vôňou voňajúce pyžamo...
A čo sa týka nočného pitia: skúste mu namiesto sladeného čaju dávať v noci nesladený čaj alebo čistú vodu. No možno bude aj tak piť, lebo je smädný. Časom mu možno bude stačiť voda pri posteli a napije sa sám.

Určite sa nájde aspoň niekoľko postupov, ako dieťa naučiť zaspávať samé. No ani jeden z nich nie je zaručený. Deti sa totiž líšia od seba aj potrebou blízkosti a telesneého kontaktu počas zaspávania. Je to pre ne spôsob, ako sa cítiť v bezpečí a milované. A to je pre dieťa veľmi výzmané, aj pre jeho ďalší zdravý vývin.
Ak je v izbe sama, bez súrodenca, je možné, že to tiež nepridá jej "chuti" zaspávať sama.
Môžete skúšať striedať sa s nikým pri uspávaní (jeden deň vy, iný deň otec), aby ste mali nejaký čas aj pre seba, môžete jej púšťať počas zaspávania rozprávku z cédečka - nejakú dobu zostaňte s ňou a po týždni, dvoch skúste iba pustiť rozprávky a ísť si po svojom a ak sa bude dožadovať vašej prítomnosti, len ju láskavo vráťte do postieľky, pohladkajte ju... Ak by ale nariekala o dušu, vráťte sa k nej, zostaňte s ňou, kým sa celkom neupokojí.

Viete, verím, že vás to bolí, keď vidíte, ako váš starší syn reaguje. Musíte si ale uvedomiť, že doteraz ste boli jeho najdôležitejšou osobou v jeho živote a zrazu pocítil, že nie ste tu len pre neho, ale do vášho života vstúpil aj niekto iný, komu venujete veľa svojho (a predtým aj jeho) času.
Nebráňte mu v tom, aby si hľadal aj iné oporné body (vzťahy) v okolí a pomocou nich sa s novou situáciou vysporiadal. Ešte neraz v živote sa bude musieť vysporiadať s tým, že sa situácia zmení a bude dobre, keď bude vedieť, že sa môže obrátiť na viacerých ľudí, ktorí ho podržia. Pokojne tiež nechajte manžela viac sa zapojiť do starostlivosti, aspoň dokiaľ je mladší syn ešte maličký.

Dôležité je dodržiavať základné zásady pri spaní - dobre vyvetrať miestnosť pred spaním, stíšiť alebo aj celkom vypnúť kúrenie, dieťa pripraviť na spánok - umyť alebo okúpať, nak´miť, prebaliť. Možno sa vám podarilo nájsť si už taký svoj rituál, postup jednotlivých krokov pred spaním. Pri k´mení pred spaním už môžete stlmiť svetlo na minimum, môžete odísť do miestnosti, v ktorej dieťa spáva a podobne. V nosení na rukách ju nemusíte podporovať, čo ale neznamená, že nemôže byť pri vás pritúlená alebo ju nemôžete držať v náručí. Skúste hľadať spôsoby, ako byť pri nej a ušetriť svoju chrbticu - ležať vedľa seba a hladiť malú po chrbátiku, sedieť pohodlne v kresle a držať ju v náručí, sedieť na lopte a držať ju v náručí a jemne sa kolísať (pozor na to, aby ste sedeli bezpečne), ležať na chrbte a malú mať na bruchu...
Dĺžka spánku cez deň je u niektorých detí minimálna, niekedy spia lepšie vonku, v chlade, niekedy sa potrebujú voziť v kočíku, aby spali dlhšie... Spánkový režim dieťaťa a jeho potreba spánku sa ale pomerne rýchlo v prvom roku života mení a preto nezúfajte, možno časom bude jej spánkový režim aj vám viac vyhovovať.
To, že dieťa narieka, keď sa matka stratí z dohľadu, je bormálna vec, najmä u prvorodených detí je to výraznejšie. No jednoducho chvíľku musí vydržať aj bez vás, či už s plačom alebo bez. Postupne sa naučí zabaviť sa alebo keď začne loziť a chodiť, bude chodiť všade s vami :).

Pre niektoré deti je naozaj ťažké zostať v postieľke bez matky alebo niekoho blízkeho. V tomto veku, v ktorom je aj vaše dieťa, si dieťa už výraznejšie uvedomuje svoj vzťah k matke (alebo osobe, ktorá sa oň najviac stará) a odlúčenie často prežíva veľmi bolestne. Keďže prvý vzťah je pre ďalší rozvoj dieťaťa veľmi dôležitý, je dobré to mať na zreteli aj pri takých každodennostiach, ako je uspávanie. Ak vnímate, že sa plač vašej dcéry zmenil, že je oveľa naliehavejší, doprajte jej (aspoň prechodne) svoju prítomnosť pri zaspávaní. Nemusí to znamenať, že bude zaspávať na prsníku, ale skôr to, že budete pri nej, bude cítiť vaše teplo, môžete jej spievať, hmkať, trošku ju hladkať, skrátka niečo, čo ju upokojí, stíši a pomôže jej zaspať.

Zrejme je to obdobie, ktoré sa ťažko zvláda jednej osobe. Ak je to aspoň trochu možné, podeľte sa o uspávanie s manželom alebo ak s vami niekto býva, požiadajte ho o pomoc (babička, dedko...). Ak to možné nie je, dohodnite si s manželom alebo niekým blízkym, že sa aspoň cez víkend o deti alebo o jedno dieťa postará a vy budete mať priestor trošku dospať, čo ste zameškali cez týždeň.