zajakavanie
, Autor: Registrovaný používateľsyn ma 4 roky a už od vianoc 2007/2008 sa zajakáva. V marci 2008 sa nám narodil synček. Boli sme u logopeda a povedala nám, že mám hladať príčinu. neviem si s tým rady.
Na otazky odpovedá psychologicka.
ARCHÍV: Poradňa uzamknutá
Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.
syn ma 4 roky a už od vianoc 2007/2008 sa zajakáva. V marci 2008 sa nám narodil synček. Boli sme u logopeda a povedala nám, že mám hladať príčinu. neviem si s tým rady.
Zajakávanie je niekedy prirodzenou súčasťou vývinu reči a to v období, kedy dieťa rozmýšľa na plné obrátky, všeličo chce vypovedať, ale jeho ústa nie sú až také rýchle ako jeho myšlienky. Zajakávanie v tomto období je iba prechodné, trvá pár týždňov, nanajvýš mesiacov a samo sa stráca. Ak rodičia alebo niekto pre dieťa dôležitý neprimerane pristupuje k týmto prejavom dieťaťa - posmieva sa dieťaťu, nadáva mu do koktavcov..., hreší ho za zajakávanie sa, trestá či dokonca bije dieťa za zajakávanie sa, môže túto prirodzenú súčasť vývinu reči premeniť na poruchu, fixovať ju.
Zajakavosť ale môže byť aj určitým neurotickým prejavom dieťaťa (nevzniká teda ako chorobná fixácia dovtedy normálnych prejavov). Je skôr výrazom zvýšeného psychického napätia dieťaťa či vnútorných konfliktov, ktoré sa ale u takýchto detí ťažko hľadajú. Ak je jeho zajakávanie výrazné, vyhľadajte detského psychoterapeuta/ psychoterapeutku, ktorý môže s dieťaťom pracovať. Čím skôr začne, tým väčšia šanca je, aby sa ťažkosti zmiernili alebo celkom upravili. Hoci treba povedať, že niekedy je zajakavosť dlhodobým až celoživotným problémom, no dá sa čiastočne korigovať.
Dobry den.
Moj syn zacal velmi skoro rozpravat.Ked mal 15 mesiacov,zacal opakovat vsetky slova,aj tazke a dlhe,postupne ich spajal a ako 18 mesacny hovoril dlhe vety.Aj pediatricka bola prekvapena.Ked nemal este ani dva roky,tak sa zacal zajakavat.Zhorsovalo sa to az do takeho stadia,ze nechcel uz ani nic povedat,lebo sa mu nedalo.Navstivili sme logopedicku,ktora nam to vysvetlila,ze s tym sa neda nic robit,ze vekom by sa mal toho zbavit.Nemame ho upozornovat,pocuvat ho,aby nerozpraval v strese...Este nam doporucila Sativol-homeopatikum.Pri jeho uzivani,sa mu to uplne upravilo.Rozpraval pekne,no po nejakej dobe sa to opat zhorsilo,zase zlepsilo a stale dookola.Nevedeli sme,od coho to moze zavisiet.Boli sme este niekolkokrat u logopedicky,ale vzdy nam povedala to iste.Vzdy s niekolkomesacnym odstupom sme mu nasadili Sativol.No potom ho prestali vyrabat.Teraz ma 3roky a 8 mesiacov a momentalne rozprava katastrofalne.Nikto ho nato neupozornuje,no vidiet na nom,ze ho to strasne hneva.Neopakuje prve slabiky,ale strasne dlho taha tu prvu slabiku,akoby spieval.Som z toho nestastna,ze sa mu to zase takto zhorsilo.Teraz je so mnou doma,ale chcem ho od septembra prihlasit do skolky a neviem si predstavit,ked sa mu zacnu deti smiat,ake to bude mat nasledky.Naozaj sa s tym nic neda robit?Dakujem za radu a pomoc.zanmar
Rozhodne vyhľadajte logopedičku, v ktorej starostlivosti ste a konzultujte to s ňou. Ona vás už pozná a vie vám doporučiť, čo syn potrebuje, prípadne akú inú starostlivosť by ste mohli potrebovať, skúsiť.
Dobry den! Mam 35 mesacnu dceru. Pred asi pol rokom sme si vsimli, ze zacina opakovat zaciatocne pismena slov. Bolo to prave v obdobi pocas letnej dovolenky. Myslim, ze nemala pocas nej ziadny negativny zazitok. Doteraz na nu spomina, rozprava ako na nej tancovala, plavala. Po navrate sa to zlepsilo. Po asi mesiaci to zacalo opat a trva to dodnes. Zda sa mi,ze je to cim dalej castejsie. Najprv to bolo iba pri slovach so zaciatocnym pismenom s,m, k. Teraz je to skoro pri kazdom slove. S dcerkou od malicka spievame, ucime sa riekanky. V rodine sa nevyskytol ziadny pripad zajakania. Poradte ti prosim vas, kedy vyhladat odbornu pomoc, ci je to normalne v tomto veku. Neviete mi poradit v okoli Martina nejakeho psychologo alebo logopeda, ktory by sa zaoberal touto problematikou. Ďakujem s pozdravom Svetlana
Pokojne sa obráťte na logopéda, ktorého si nájdete na internete alebo vám ho môže doporučiť váš detský lekár, ku ktorému s dcérou chodíte. Logopéd na základe vyšetrenia zistí, či sa jedná len o prechodné "fyziologické" zajakávanie alebo vám doporučí, čo treba robiť.
Dobry den,
mam takmer stvorrocnu dcerku, ktra v septembri zacala chodit do skolky. spociatku sa velmi tesila kedy uz bude skolkarka, no nadsenie jej vydrzalo prve tri dni. potom, po vikende sme uz isli do skolky s placom, dokonca uz vecer zaspavala s placom, ze nechce ist na druhy den do skolky. takto fungujeme doteraz. problem vidim hlavne v tom, ze je velmi casto chora. 3-4 dni je v skolke a potom tyzden na marodke a vzdy sa tesi, ze je chora a nemusi ist do skolky.
pritom dcerka ma rada deti, rada sa s nimi hra,v skolke si nasla kamaratov, ani s cudzimi ludmi nema problem, je velmi komunikativna, rozumna, sikovna.
doteraz som s nou bola doma, travili sme spolu cele dni. asi sa na mna velmi naviazala, no predtym nemala problem ostat aj s inymi ludmi ked som sla prec, zboznuje detske kutiky, kde ju necham na hodinku ked potrebujem nieco vybavit, vzdy sa tam tesi. no skolka je ina vec:(
pritom ucitelky vravia, ze ked sa rozlucime tak do piatich minut je uz pokojna, hra sa, zapaja sa medzi deti, je vodcovsky typ, vela komunikuje s ucitelkami, akurat obcas pred spinkanim troska place a stale sa na mna pyta. chodim po nu hned po popoludnajsom spanku, no ona aj tak vyjednava aby som prisla este skor.
rano ked zacne plakat a snazi sa utiec a skryt pred obliekanim, tak sa ju snazim upokojit, uchlacholit, manzel to vsak prestava zvladat a vzdy na nu velmi nakrici, ona ma potom priam hystericky zachvat...
inokedy zas obliekanie a cesta do skolky prebehne bez problemov, no pri vstupe do triedy zacne utekat a plakat. hlavne ak tam nie je jej oblubena ucitelka, ale druha kolegyna. nezda sa mi vsak, ze by bol v tej ucitelke problem, ked som sa dcerky pytala, ci ju zbila alebo jej nejak ublizila, tak odpovedala zaporne, proste ju len asi ma menej rada a vzdy strajkuje ked ju vidi rano v triede. ked je tam ale popoludnii, ked si dcerku vyzdvihujem tak medzi nimi nevidim ziadne napatie, dcerka s nou bez poroblemov komunikuje, neboji sa jej.
neviem co robit, aby si konecne na skolku zvykla a tesila sa tam. budem vdacna za kazdu radu, ktora nam pomoze preniest sa cez toto stresujuce obdobie.
dakujem
Vaša dcérka bola dlho zvyknutá užívať si vás do sýtosti a teraz nastala pre ňu veľká zmena. Musí bez vás vydržať nie hodinku, ako v detskom kútiku, ale až niekoľko hodín. A teraz je to pre ňu priveľa. Snaží sa tomu vyhnúť, ako vie, no pobyt v škôlke podľa vášho popisu zvláda v podstate dobre, bez väčších ťažkostí.
Vzhľadom k tomu, že je často chorá, sa zrejme adaptačný proces predlžuje a tieto prerušenia sťažujú vašej dcérke prispôsobiť sa novej situácii rýchlejšie.
V prvom rade je na mieste trpezlivosť. Doprajte dcére toľko času, koľko potrebuje, aby si zvykla na veľkú zmenu v živote. V prípade, že by sa zhoršilo zvládanie pobytu v škôlke alebo by sa objavili prejavy, ktoré sú vážnejšie - pomočovanie, zajakávanie, znížená chuť do jedla, skleslosť, prílišná dráždivosť, zhoršenie spánku..., uvažujte na skrátení pobytu v škôlke na 4 hodiny.
Moja dcerka by mala mat vo februari 4 roky. Rozpravat zacala skoro, uz pred dovrsenim dvoch rokov napr. prerozpravala rozpravku, ktoru sme jej casto rozpravali. Ma dobru slovnu zasobu, je ukecana, avsak obcas sa stane, ze sa zakokce. Mam pocit, ze toho chce niekedy vela naraz povedat a vtedy sa jej to stava. Je to v poriadku? Tiez by som sa rada opytala, v akom veku je vhodne navstivit logopeda, ked nevie spravne vyslovit r. Dakujem pekne za odpoved.
R sa dieťa zvyčajne naučí najneskôr, niekedy až pred nástupom do školy, niekedy už okolo piateho roku. K logopédovi treba ísť až okolo piateho roku, ak sa výslovnosť nemení.
Zajakávanie v tomto veku by mohlo byť prirodzenou súčasťou vývinu - dieťa chce veľa povedať, o jeho "mluvidla" ešte nestíhajú tak rýchlo rozprávať, ako dieťa rozmýšľa. Zvyčajne sa samo vytratí.
*Dobrý deň,
už som sa na Vás raz obrátila z našim problémom. Môj trojročný syn sa zajakáva, boli sme aj u logopéda. Pani doktorka nám dala zopár rád, ktoré dávate aj vy. My sa snažíme ich dodržiavať, ale s tým zajakávaním to vôbec nie je lepšie. Niekedy sa to na pár dní zlepší, ale potom príde fáza, kedy nepovie ani slovo bez zajakania. Robí už pritom aj grimasy+vyplazuje jazyk+žmúrka očami... Máme harmonické manželstvo, neviem čo by na neho mohlo takto vplývať. Pani logopedička povedala, že to môže byť aj reakcia tela, ako žiarlivosti voči mladšiemu bračekovi. My sa snažíme robiť všetko tak, aby to prestalo. Prestala som aj dojčiť mladšieho, aby nežiarlil. Obímam ich oboch rovnako, hladím...Stále dufame, že je to len prechodné, fyziologické. Ale ako dlho trvá taká prechodná fáza? U neho to pozorujeme asi štyri mesiace, raz je to horšie, raz lepšie.Ďakujem!
Zajakávanie v tomto veku môže byť "fyziologické", teda také, ktoré sa objavuje kvôli určitej dočasnej a prechodnej nerovnomernosti vývinu jednotlivých psychických funkcií. Pri vhodnom prístupe sa po čase stratí bez potreby špeciálneho zásahu, bez liečby. Táto prechodná doba je rôzna, môže trvať aj niekoľko mesiacov, kým sa psychické funkcie opäť zharmonizujú.
Zatiaľ ešte čakajte a doprajte synovi čas.
Ak by ale zajakávanie pretrvávalo, môže to znamenať, že sa buď fixovalo to fyziologické alebo že dieťa trpí zajakávaním na inom podklade, z inej príčiny.