Dakujem, za odpoved
, Autor: Registrovaný používateľ
Vdaka za odpoved, ja viem, ze syncekovo spravanie je v medziach primeraných jeho veku, snad sa moje nie prave najprijemnejsie pocity znasobuju aj tym, ze je v nasom najblizsom okoli jedinym vnukom v tomto veku, jedinacik, zatial a hodnotia ho dospeli a "porovnava sa" s desatrocnou sestrenicou a desatmesacným bratrancom, medzi ktorymi velmi vycnieva....chapem, vsetko je v norme......vy vsetko dokazete napisat a vysvetlit v duchu, ze my RODICIA mame vsetko v rukach, tu moc formovat vlastne deti, v dobrom aj v negativnom , ze deti su len tym, cim sa pri NAS stavaju.........ano, suhlasim, kazdy sme iny, ale niekedy neviem, ako reagovat, ako si najst vhodnu taktiku na dieta, len aby som sa vyhla podla mna zbytocne emotivnym vystupom synceka....aj ked to je vsetko v medziach, co mu pravom patri v tomto jeho veku, uz sa opakujem, ale napr. vcera, sice sa nevyspal dobre, lebo kratko nato, co v aute zaspal, uz sme vystupovali, dosli sme k babke, mojej mame, brala som, ze je mrzuty, tak som bola pri nom, hladkala, cicikala, nech este zdriemne, tak si "pomeditoval", sice uz nezaspal, ale venovala som sa mu,prebral sa a tak asi po hodinke dostal taky amok, zacal ma z nicoho nic bit, ked ho upozornim, tak neprestane, ked mu chytim ruku, tak sa rozplace na raty, ze ma nemoze bit, odviest jeho pozornost, stisnust, objat je mimo jeho vnimania, ked ho odvleciem do inej izby, tak kope do dveri, ze ich radsej otvorim, aby ich nerozbil.....ignorujem ho, ale on stale za mnou chodi, place, kvici, ale neprestava ma trieskat.....ked to ignorujem, tak sa to neda vydrzat, lebo ma to boli,,,odpichuje sa odo mna, nechce ist ku mne pomojkat sa, trva to aj pol hodiny, nevadi mi obecenstvo, skor ma trapi, preco sa tak sprava a ako sa mam zachovat ja,,,,,,,,,,,,,,,citim, za sa pritom potim, vyciciava to zo mna energiu......trapi ma , ze spustacim mechanizmom nie je podla mna nejaky vazny dovod, ze mu nieco zakazem, alebo vezmem, jednoducho, su to "jeho vypady" tak tri krat do tyzdna, ja si myslim, ze uplne zbytocne, lebo, hned ako ho to prejde, je uplny anjel, na moju ziadost povie, mamka prepac, slubi, ze ma nebude bit, a podobne.....prave sestra a mama, ked to vidia, tak vravia, ze to nie je hanba ist za psychologom, ze to nieje bez priciny, najma ak s manzelom nemame najstastnejsie obdobie......nechcem si psychicky znicit dietatko, myslim, si , ze hadky su na programe aj v inych rodinach, ja NEVIEM, NECHCE SA MI TO ani prilis tolko analyzovat, stale nieco riesit pozorovat sa, ale prosim vas o radu a vyjadrenie sa k mojej otazke....
budem Vám velmi vdacna za odpoved s pozdravom Eva