večný NEspavec

Pekný deň, Náš problém je v tom, že dcérka už od malička úplne minimálne spáva. Od roka a pol cez obed nespí, len trošku oddychuje, leží v postieľke cca 30 - 40 minút. Dovtedy síce spala, ale asi 30 minút. Najviac má trápi, že ukladanie na nočný spánok je hotová katastrofa, lebo ten cirkus, ktorý Simi robí je hrozný. Spať ju dávam o 20,30 (s tým, že cez obed nespí a ráno vstáva cca o 6 - 6,30) a stačí, ak jej poviem, že pod simi, ideme haji a už vymýšľa. Najprv chce mliečko (aj keď 5 minút pred tým už 3,5 deci vypila). Keď dopije ´dalšie, poviem, poď už ideme haji a vtedy chce cikať. (samozrejme len akože). Sadne si na záchod a je schopná tam sedieť aj hodinu vkuse len aby nemusela ísť spať. Keď sa mi ju podarí nejakým spôsobom odtiaľ dostať a chcem jej obliecť pyžamkové gate a odprevadiť do postieľky začne plakať a vrieskať akoby ju z kože drali. Skúšala som jej už aj zakázať ísť spinkať, skúšali sme sa spraviť, že už s tatinkom hajáme, aj jej milovaný zajačik hajal a stále nič. Skúšam ju nalákať, že keď pôjde pekne spinkať, tak pôjdeme ráno na hojdačky a to radšej povie, že ona sa nechce ísť hojdať(podotýkam, že nasilu sme ju nikdy spinkať nedávali). A keď už je v postieľke, tak do takej 22,30 stále niečo vymýšľa. Chce piť, cikať, kakať, prikryť, bábiku, zajačika, plače, vrieska, kričí, búcha do steny.
Keď napokon zaspí, vždy okolo pol noci sa budí a zasa je nejaký problém. Potom niekedy buď hneď zaspí, alebo je hore cca do 4 - 5 rána a zaspí až potom. Samozrejme, že je veľký krik.
Ja už neviem čo s tým, som zúfalá, chronicky nevyspatá a niekedy mi už tak kvapnú nervy, že na ňu poriadne nakričím. Po zadku ani inde ešte nedostala, nechcem ju biť...
ale už neviem ako ďalej, pravda je, že keď bola menšia, tak som si stále nahovárala, že z toho vyrastie a začne aspoň v noci pekne spinkať. Ale už má 2 roky a 2 mesiace a nič. Pohybu má denne veľa, ak nie je priveľmi horúco sme vonku celý deň, v horúcich dňoch vonku byť veľmi nechce, tak chodíme ráno a potom neskôr večer, kedy už tak nepáli slnko. Byciklujeme sa, motorkujeme, beháme, hráme sa s loptou. Snažím sa ju všemožne unaviť, ale nič nezaberá...

Pani doktorka, v prvom rade ďakujem za vašu odpoveď a hneď pridávam ďalšie info...
Simi skúšal uspávať aj tatinko, ale priebeh je presne taký istý, alebo by som povedala, ešte horší ako keď ju ukladám do postieľky ja.. Celkovo má Simi problémy so spaním už od narodenia, boli dni, keď spala dokopy len tri hodiny. Teraz sme sa ustálili na takých 6 hodinách denne...
Lenže intenzita hysterických záchvatov večer sa stupňuje. Skúšali sme ju nedať spať a nechať ju hore, nech si robí čo chce a my sme si ľahli do postele a rozprávali sa, čítali knižku alebo noviny. Simi sme sa nevenovali, len sme jej povedali, že uŽ je čas ísť hajať, ale keď ešte nechce, nemusí, ale my sa s ňou už hrať nebudeme. odpoveďou nám bol dvojhodinový hysterický záchvat ukončený zvracaním.
Viac ma trápia posledné dva dni, začínam mať pocit, že sa nám to úplne vymklo spod kontroly a strácame nad Simi autoritu, aj keď cez deň problém nemáme, je poslušná...
tieto posledné dva dni je to so simi a jej nespaním katastrofa. Simi vyslovene dostane hysterický záchvat a hodinu vkuse vreští, trieska sa o zem, jačí, kope, a dnes som dokonca dostala aj ja, pekne ma zbila. Včera som jej capla prvýkrát za jej život po riťke, takú, že to ani necítila, ale dnes po tom, čo ma udrela po ruke som jej capla opäť. Do deviatej vkuse vybieha z izby, ze chce cikať, piť, kakať, a kadejaké iné veci, potom rozhádze posteľ a o deviatej dostane zúrivostný záchvat v takej intenzite, že ju napína na vracanie, vôbec nevníma, len hučí. Tu len podotýkam, že o pol deviatej ide do postele dobrovoľne.
Uz fakt neviem, čo mám robiť, totálne sa mi to vymyká spod kontroly. V noci nespí vôbec, celú noc huláka, o piatej sa už do postele nevráti, cez deň ju dám do postele a aj tak nespí, alebo si zdriemne ako dnes na 15 minút.
Teraz tu sedím za pc, plačem a vyčítam si, že som ju udrela, lebo si myslím, že vždy je aj iné riešenie. Lenže mňa uz ziadne nenapadá. Skúšala som tresty, ze nemala rozprávky, nešli sme na hojdačky ale nič nezaberá. Skúšala som aj terapiu pevným objatím, ale odpoveďou mi bol dnes úder po ruke.
Tiež dosť dobre nechápem, prečo ma udrela, ona doteraz ešte nikdy nedostala, s manzelom sa nebijeme, nehádame. Cez deň na to vôbec nie je náchylná, ale tieto noci....