Ako sa hra

Dobry den.
Prosim o radu ohladom mojho 3,5rocneho syna. Ma zvlastny styl hry,a to taky ze stale pozhadzuje vsetky hracky z policiek,cim urobi v izbe hrozny neporiadok.O ten mi ani tak nejde,pred spanim to spolocne popratame,ale on sa v tych hrackach vala,skace po nich a nici ich. Ak som mu hracky schovala,nasiel si nahradu,knihy,papiere na kreslenie,alebo postelne pradlo,podusky.
Preco to preboha stale robi? Predtym to robieval iba pred navstevou,co chapem ze sa chcel ukazat. Ale teraz to robi denne,aj ked sme iba sami doma. Za odpoved vopred dakujem.

Som matka 3,5 ročných dvojičiek /dievčatko a chlapček/. Od septembra chodia do škôlky. Sú šikovní pomerne ľahko sa učia pesničky, básničky, ani v športe zatiaľ nemajú problém. Problém vidím však ak sa majú s niečím zahrať. Po narodení som si myslela, že po čase si budú moc rozumieť, však vyrastajú spolu, budú sa spolu hrať, spolu smiať ba i plakať. Od ich narodenia žijeme u svokrovcov, takže som mala dostatok času sa s nimi pohrať. Od veľa domácej práce ma odbremenila svokra. Mala som dostatok času sa im venovať. Pri každej príležitosti ma však nechali, proste o nič nemajú záujem. Sama sa hrám s bábikou, so stavebnicami, s autíčkami, sama kreslím a malujem. Všetko ich zaujíma iba na čas, kým to rozoberú, príp. rozhádžu a idú ďalej. Oni sa jednoducho nevedia hrať. Istý čas som si myslela, že sú malí, potrebujú čas, časom sa to vyrieši. Teraz však vidím detičky v škôlke ako sa hrajú, deti v okolí, že aspoň na čas sa vedia zamestnať. Oni len utekajú od jednej hračky ku druhej a potom k ďalšej. Prosím Vás o radu, ako naučiť deti hrať. Ako vzbudiť ich záujem o hru. Dokonca v poslednom čase čím ďalej tým viac sa hašteria, bijú sa, a nepočúvajú dospelých. Keďže som bola doma na materskej, ani rozprávky som im moc nepúšťala, radšej som sa pokúšala o zábavnú hru, chodievali sme a aj teraz chodievame na veľké prechádzky, túry do prírody. Takže ich divoké správanie nemôžem pripisovať ani televízií a dnešným často nevhodným rozprávkam pre deti.

Dobry den. Prosim Vas o radu. Dcerka nastupila v septembri do skolky, ma 3 roky. Myslim, ze je celou skolkou znacne stresovana. (ako aj vacsina deti, kym si nezvyknu) Ked som sa pytala uciteliek, ako sa v skolke sprava, hovorili, ze uplne normalne. Dcerku vodi do skolky manzel, lebo sme na seba velmi naviazane a som si ista, ze by som to tam nezvladla, takze rano vstaneme, dcerka hned vstava nahnevana a s placom a tisic krat sa ma opyta, ci pre nu pridem. Napina ju na vracanie. Ja sa spravam vyrovnane, odpovedam jej na kazdu otazku, rozlucim sa s nou, tato ju nalozi do auta a idu. Vsetko je v relativnej pohode, nerobi ziadne sceny, prezlecie sa, rozlucia sa. Ona to neda najavo ako ostatni placom, ale iba to dusi v sebe. Ja chodim pre nu pred obednym spankom, kedze od roka nespava a viem, ze by jej to sposobovalo strasny stav nechat ju spat v skolke a kedze som doma tehotna, tak mi to nerobi problem. Pridem pre nu, ideme domov, ale akonahle sa blizi vecer pochyti ju taka uzkost a milion krat sa ma spyta, ci urcite pre nu pridem, pyta sa to stale aj ked zaspava, v noci je nepokojna, casto vykrikuje zo sna, ci pre nu pridem a kazdu noc sa docika. Ale iba ked ide do skolky, cez vikendy nie, ked bola tyzden chora nie, iba ked vie, ze ide do skolky. Dalsim problemom je to, ze si myslim, ze sa vobec nesprava v skolke tak ako doma. Ja viem, kazde dieta je v skolke ine. Pisala som Vam asi pred 2 mesiacmi o tom, co dcerka vie, a aky mate na to nazor, aby som ju vedela spravne smerovat. Odpisali ste mi, ze zrejme bude mimoriadne nadana a mam vyhladavat pre nu taku skolu alebo v skolke ju zaradit medzi starsich a dat ju na nejake kruzky, nebudem to teraz rozpisovat. Pani ucitelky mi povedali, ze je najtichsia z celej skolky, pricom ona neustale rozprava, my doma sme z nej ohucani, lebo rozprava vkuse nonstop, potom sa ma pytali, ci niekedy v zivote videla ceruzky, skoro som odpadla, ved my si denne malujeme, vyfarbujeme, kreslime, modelujeme, strihame, lepime, citame, dcerka vie nakreslit kruh, stvorec, slnko, oblak, dom, snehuliaka, dokonca zacala teraz kreslit postavy. Kresli tam vylucne ciernou a take cmarance, ze tak nekreslila ani v 12 mesiacoch, ked sme s tym zacinali, dalej sa ma pytali, ci jej davam polievku pit z flasky a ci niekedy drzala lyzicku, lebo vraj nevie jest. Normalne ma to urazilo, kedze dcera papa odvtedy, co vie chytit lyzicku, cca od 9 mesiacov vylucne sama. Jednoducho som jej nalozila jedlo a ona sa sama odvtedy najedla, sice s velkym bordelom, ale upratalo sa a aspon sa to naucila. Takze z toho vychadzam, ze je tam jednoducho nesvoja, nie je to ona, je taka uzavreta. Rozprava sa iba s ucitelkami, s kucharkami a ked sa otvoria dvere, uteka do velkackej triedy, tam pokeca s ucitelkami a aj s detmi, kedze su starsie. Ona nikdy nemala rada deti rovnakeho veku, ale takymi o 3-4 roky starsimi je nadsena, jednoducho si rovesnikov vobec nevsima. Ja som aj rozmyslala zobrat ju zo skolky a nechat doma, lenze ona je tak strasne aktivna a doma sa hrozne nudi, ja jej uz nemam co dat v tomto smere, ledaze by som si popoziciavala nejake knizky a sla podla nich, lenze nebudem mat aj tak na to cas. V januari cakame babo a po tejto udalosti ju nechcem davat do skolky, kedze by to brala ako odvrhnutie, tak sme to chceli mat za sebou uz teraz. Ja si myslim, ze skolka je pre nu naozaj dobra, zabavi sa, ja budem aj tak mat dost roboty s dietatkom a ona by sa doma len nudila. Len by som chcela aby tam netrpela aby sa tam tesila. Mam este vydrzat par mesiacov alebo ju odtial zobrat? Manzel a cela rodina, kamaratky su za to, aby som ju nechala, ale ja neviem, ja som totiz na nu tak naviazana, ze to velmi zle znasam a hned by som ju nechala doma, ale ked si zasa pomyslim na obdobie, ktore nas caka a na jej dcerkinu narocnost, tak naozaj by jej bolo lepsie v skolke. Inak ona sama o skolke hovori iba v dobrom, nehovori mi take veci, ze nedavaj ma tam, nechcem tam ist, musim tam ist? To nie. Vie, ze tam pojde, lebo ja akoze chodim kazdy den k doktorovi a manzel do prace. Lebo totiz hned pred par mesiacmi kedy sa dozvedela o babatku si dala dokopy, ze do prace nepojdem a ona nemusi ist do skolky, tak som si musela vymysliet, ze chodim kazdy den k lekarovi. Rozprava mi iba v dobrom o svojich ucitelkach, o detoch, co robili, ako tancovali, ako sa hrali, kde boli, zarecituje, zaspieva vsetko a hovori o tom s nadsenim. Ja si tiez myslim, ze pani ucitelky su vynikajuce. Aj skolka ma mimoriadne dobru povest, ved sme ju 3 mesiace vybavovali. Dakujem vam vopred za radu.

Dobrý deň.Mám 15mesačného synčeka,ktorý poslednom čase robí scény vonku.Ideme na prechádzk,najprv v pohode si sedí v kočíku,potom začne vymýšlať,že chce ísť z neho von,tak ho pravdaže vyberiem ale nechce ani stáť ,ani chodiť začne strašný rev,hádže sa o zem,lahne si a pod.skúšam naňho hovoriť ho ukludňovať,zobrať na ruky, ale to je ešte horšie sa nazlostí ešte viac.trvá to odkedy sa ochladilo a musím ho naobliekať.v lete si v pohode behal,keď sa unavil sa pýtal do kočíka.no neviem či t s tým súvisí.Väčšinou to robí vonku ale stane sa aj doma,keď si ho nevšímam tak väčšinou prestane.len neviem či to je dobrý spôsob?alebo mám mu vysvetlovať nech prestane,že to sa nemá robiť,keď mu niečo zakážem takto ide naschvál robiť.je to normálne deckách?môže to byť len nejaké jeho obdobie alebo to môže vyplývať z výchovy?ako mám zareagovať na "jeho scénky" a na to keď zakázanú vec robí naschvál a pritom vie že sa to nesmie?Ďakujem Vám za odpoveď.