Na otazky odpovedá psychologicka.
ARCHÍV: Poradňa uzamknutá
Poznámka: Poradne odborníkov nemôžu v plnom rozsahu nahradiť osobnú návštevu lekára či priamu intervenciu odborníka.
Dobrý deň. Moja viac ako 5 ročná dcérka nevie v noci spať na svojej posteli. Vždy sa zobudí a príde za mnou. Tvrdí že sa bojí strašidiel a mátoh. Keď jej hovorím že nijaké neexistujú, nepomáha. Je veľmi citlivá, stále hovorí že ma ľúbi, bojí sa keď zomriem a pod.
Deti sa často v noci "prisťahujú" k rodičom. Niektoré preto, že sa boja, niektoré preto, aby si užili teplo rodičovského dotyku. V tomto veku sa už deti môžu zaoberať smrťou, zisťujú, čo smrť naozaj znamená, že je to konečný a nevratný stav a potrebujú sa s tým vyrovnať. V situáciách, keď hovorí o svojom strachu z vašej smrti, môžete sa spolu rozprávať o tom, že každý raz zomrie, aj ľudia, aj zvieratká, aj kvetinky a potom sa z nich stanú nové kvetinky a zvieratká a vlastne sú tu tak prítomné aj po svojej smrti. Prípadne sa jej môžete pýtať, čo si predstavuje, aké to je, keď ľudia zomrú, čo sa s nimi stane a môže aj kresliť krajinu, kam ľudia idú, keď už nie sú tu na Zemi. Dôležité pre ňu možno je aj to, že teraz ste tu spolu a tešíte sa z každého spoločného dňa.
Už akým spôsobom budete s ňou o tom hovoriť, to je na vás, netreba však dieťa pre rozhovormi o smrti alebo rôznymi životnými stratami úplne izolovať a chrániť. Je lepšie, ak vedia, že je to súčasť života a každý sa s tým počas života skôr či neskôr stretne. A majú možnosť s tým počítať a brať to prirodzenejšie, nie ako niečo, čomu sa dá vyhnúť alebo čo by človek nemal zažiť.
A hlavne si ju pritúľte, nech cíti váš dotyk, nech si vás užíva a vie, že ste ešte stále tu.
Dobrý deň!
snažím sa o zavedenie pravidelného denného režimu u 7,5mesačného dieťaťa. uvedomujem si jeho potrebu pre psychiku dieťatka, preto ma zaujíma ako sa k tomu dopracovať čo najprirodzenejšou cestou.
kým som syna výlučne dojčila do 5 a pol mesiaca, rešpektovala som jeho fyziologické aj psychické potreby podľa toho ako si to on vyžadoval. dojčili sme podľa jeho potreby, spal, keď bol unavený, medzitým sme sa spolu hrávali, cvičili, chodili na prechádzky. tak si vytvoril svoj vlastný režim, ktorý bol viac menej pravidelný.
2 mesiace pekne papá príkrmy aj je dojčený. mali sme aj problémy s večerným zaspávaním, tie sa po čase ako tak upravili, teraz sa snažíme zaspávať medzi 8-9 hodinou.
teraz mi robí problém cez deň skĺbiť jeho potrebu spánku s jedením. spáva 2-3krát denne, dokopy asi 3hodiny. snažila som sa docieliť, aby zaspával približne v rovnakom čase,ale nie vždy sa to podarí, pretože nie vždy sa ráno v rovnakom čase zobudí, je unavený v roznom čase alebo len nemože zaspať(so spánkom máme už dlhšie problém). preto sa mu aj posúva čas jedenia. stáva sa, že desiatu má až okolo pol 12, obed o pol 3, a tak máme všetko posunuté. o pravidelnosti teda nemožeme hovoriť. neviem ako mám postupovať. keby som mu vynechala niektoré jedlo, mohlo by mu to chýbať, budiť ho, keď sa mi ho ťažko podarí uspať sa mi tiež nezdá ako dobrý nápad. nie som ani zástanca tvrdého denného režimu spania a papania vždy v rovnakú hodinu. chcela by som nájsť zlatú strednú cestu len neviem ako to mám docieliť. myslíte si, že je pravidelný režim taký nevyhnutný pre osobnosť dojčaťa za každú cenu alebo má synček ešte čas a mám počkať ako sa to vykryštalizuje samo?
za odpoveď Vám veľmi pekne ďakujem
Skúste rešpektovať jeho spanie a jedlo mu dávajte podľa hodín, t.j. ak sa prebudí o pol dvanástej, dajte mu rovno obed, lebo je to čas obeda... Myslím, že ak prespí desiatu, nič sa nestane... A asi by sa nestalo nič ani vtedy, keď by prespal obed a dostal by až olovrant... Možno by ho to motivovalo spať v podobnom čase, aby neprišiel o chutný obedík :)))
dobry den, potrebujem poradit: som v rozvodovom konani s manzelom a starsia dcera chodi k manzelovi na vikendy raz do mesiaca. zatial nie castejsie, kedze ma mladisu sestricku, od ktorej ju nechcem separovat castejsie. ked dorastie do veku, kedy bude moct chodit aj ona, budu travit s otcom pravdepodobne 2 vikendy v mesiaci. momentalne manzel nezabezpecil pre dceru samostatne lozko a teda spava s nim v jednej posteli. je to vhodne z pohladu psychologie dietata a spravneho vyvoja mojej dcery? dakujem.
Nepíšete, koľko rokov má vaša dcéra.
Ak je ale vzťah otca a dcéry primeraný, to znamená, že otec dcéru nevníma ako sexuálnu bytosť a dieťa je malé, tak do 10 rokov, viem si predstaviť, že to je úplne normálne a v rámci nejakého dočasného núdzového riešenia o.k. Samozrejme, že ak je ale dievča staršie, začína sa meniť aj telesne, nepovažovala by som to za celkom vhodné
Dobrý deň,
rada by som sa Vás opýtala na Váš názor. Máme skoro 2,5r dcérku a je to dobré dieťatko, dosť aktívne. Keď je v niečom "zádrhel", tak to riešime takýmto spôsobom: napr. sa nechce dať obliekať, pritom rozpráva, že chce ísť von. Uteká predo mnou a smeje sa, nechce sa dať obliecť..tak jej poviem 2-3x, že von keď chce ísť, musí sa obliecť..ak to nezaberie, tak jej poviem už, že dobre, idem sama a ona zostane doma. Alebo iná situácia: na ulici ak napríklad obchytkáva všetky "čistôtky" tak keď som jej predtým hovorievala, že to je kaka a podobne, tak sa nič nedialo, ale odkedy jej iba poviem keď sa približuje chytať kaku "nechytaj je to kaka, ja idem ďalej,idem preč" tak to si nedovolí a ide za mnou, lebo sa bojí, že sa mi stratí, pekne poslúchne. A posledná situácia: zaspávame poobede a ona má stále "veľa roboty" s paplónom a vankúšom, občas jej dovolím bábiku (nemá ju na spanie), keď veľmi pre ňu plače a podobne...ľahneme si s tým, že je čas na spánok a hrať sa budeme neskôr, keď sa zobudíme...ale ona zrazu ožije a začne hútať kadečo..vtedy jej poviem, aby si pekne ľahla a spinkala, lebo je čas na spanie..a zase po 2-3 upozorneniach takýchto jej už poviem "ak si pekne neľahneš, odídem z izby a budeš spinkať sama" to nechce, tak poslúchne, ale niekedy aj na 3x za sebou a niekedy to nemusím použiť vôbec..cca 5x do mesiaca to bez toho nejde..
Moja otázka znie: robím tak správne? Je to ešte vysvetlenie dôsledkov, čo sa stane ak nezmení svoje správanie..alebo je to manipulácia a vydieranie? Som zmätená, lebo mi to bolo povedané od jednej kamošky takto :-( a ma to zneistilo a zamrzelo
Ďakujem veľmi pekne za odpoveď!!!
Myslím, že je to taký mix, kokteil oboch.
Pri uplatňovaní dôsledkov by ste sa mali najprv dieťaťa spýtať, či bude spať alebo nie, resp. či si pekne ľahne alebo nie a ak odpovie nie, potom by ste teoreticky mohli povedať, že teda odchádzate. Ale to sa mi zdá ako isté citové vydieranie tak či tak, lebo jej odopierate svoju blízkosť. To by ste mohli len v prípadoch, keby robila niečo, čo vás obťažuje a nechcela by s tým prestať - vtedy môžete odísť do inej miestnosti.
Možno by ste mohli zvážiť, či vaša dcéra potrebuje naozaj každý deň spať popoludní alebo či by tých päť dní v mesiaci mohla byť aj bez denného spánku.
Dobrý deň.
Mám na vás viac otázok. Mám dve dcérky. Jedna oslávila teraz tri roky a druhá má 1,5 roka.
Obe teraz dosť medzi sebou bojujú, robia si zle, ale obe odvrávajú keď ich napomeniem, nepočúvajú ma a ja som už dosť z toho unavená. Mladšia sa stále vyzlieka a keď ju chytím (uteká predo mnou), že ju oblečiem, tak sa začne rozčuľovať, reve a hádže sa o zem. Neviem ako mám postupovať, nechcem ju nechať behať holú po byte, aj keď máme teplo.
Ďalšia vec čo ma trápi, je že tá staršia sa začala pocikávať. Bola naučená cez deň bez plienky a potom aj cez obedňajší spánok. No a ako sa ochladilo, tak sme museli dať plienky aj cez obedňajší spánok. Teraz cca 1-2 týždne do zadu sa to zhoršilo. Pred tým ako ideme preč z domu, alebou od mojich rodičov, tak ju dám na záchod, ona sa tam vyciká, ale kým dôjdeme domov, tak je celá pocikaná. Aj cez deň ju stále prezliekam a už neviem ako ďalej. Teraz od pondelka nastúpi do škôlky a neviem, či jej mám dávať plienky, alebo ako mám postupovať. Keď sa jej opýtam, či chce plienku tak razantne odmieta. Na noc máme stále plienku, lebo ešte nemala ani jednu noc suchú.
Ďakujem za odpoveď
Pocikávanie sa môže u detí objaviť, najmä ak ešte nemajú suché noci, v niektorých obdobiach sa pocikávanie môže objaviť aj cez deň. A keďže je chladno a pociká sa vonku, môže trošku zachladnúť a to ešte podporí pocikávanie. Vhodné je dávať na spanie a chodenie po vonku plienku. Treba dcérke vysvetliť, že treba chrániť mechúrik, aby mu nebolo chladno. Rozhodne ju netrestajte ani nefrfocte, keď sa pociká. To by ju len pripravilo o sebavedomie a situácii by to niejako nepomohlo.
K mladšej dcérke mám otázku - prečo by nemohla chodiť aspoň v určitý stanovený čas holá po byte? Čo vám bráni nechať ju trošku si užiť svoje holé telíčko? Skúste sa s ňou dohodnúť (čo asi nebude až také úspešné), že napríklad pred večerným kúpaním bude môcť byť 15 alebo viac minút nahá, prípadne ráno po prebudení a pred prezliekaním si bude môcť nechať holé telíčko. Aso sa s ňou nebude dať na tom dohovoriť, no ale môžete to aj tak urobiť a uvidíte, či bude menej "vyzliekavá" cez deň.
Dobry den.Chcela by som Vam popisat nasu situaciu.Boly sme na navsteve u nasej svokry ktora ma psa.Nasa 25mes. dcerka ma vo zvyku ( v hneve) svoj sumlik vsade hadzat.A prave v ten den ho hodila rovno do papule psovi.Mysleli sme si ze to je prave tan den kedy prestaneme s cumlom.A ako ho tak hodila vraveli sme jej ze ho havo spapal.Od vtedy ho nema.Zdala sa mi trocha v soku.Je tomu uz 11dni a ona este stale spomina (par krat denne) ze dudu jej spapal havo a ked je uplne unavena dazaduje si aby sme isli kupit novu dudu.Cumlik mala dost casto,nemozem povedat ze len na spanie.Dudkala si vzdy ked si niekde sadla alebo sa jej nieco nepacilo.Pri zaspavni sa k tomu aj pohravala s mojimi vlasmi.Ked zaspala vyberali sme jej dudku a polozili ju vedla na vankus,kde si ju pri prebudeni nasla.Vsetko bezalo za posledne dni bez cumlika dobre,az na mensie problemi pri spinkani.To sme riesili knizkou,cd s rozpravkov alebo sa len hrala s mojimi vlasmi.Problem nastal v tom ze vsetko co chce si vydobija placom a hadzanim sa o zem.Dnes zrobila hrozne divadlo pri vecernom zaspavani.Trvalo to vyse hodiny,stale jej nie co chybalo.Manzel si mysli ze to je tym cumlikom a pripomenul aj ze vybuchy hnevu ma za posledne par dni stale viac.Ja si myslim ze je viac nervoznejsia a neda si dohovorit ako za cias dudkania.No nie som si ista ci to je tym cumlikom alebo ma momentalne odbobie vzdoru.Manzel by jej ten cumlik znova dal,no ja neviem,ved je to uz 11 dni bez cumlika.Prosim napiste mi svoj nazor.Dakujem
Je možné, že cumeľ pomáhal dieťatku zvládať aj emocionálne náročnejšie situácie ľahšie, bez toho, aby celý afekt vyjadrila von. No je tiež dobre možné, že je načase, aby sa dcéra učila vyjadrovať svoje pocity hnevu či svoju vôľu aj navonok a aby dostávala od okolia informácie o tom, čo môže ovplyvňovať a akým spôsobom a čo je zatiaľ mimo jej kompetencií atď.
Chcem tým povedať, že to môže byť zložité v tomto období najmä pre vás rodičov, aby ste vedeli zaobchádzať s jej hnevom, trucom, záchvatmi vzdoru a neutiekali sa hneď k cumľu (čo by pre vás bolo zrejme príjemnejšie). No môže to byť veľmi dobrá devíza pre vašu dcéru, ak sa naučí zaobchádzať s nepríjemnými situáciami bez cumľa, ak sa naučí, že búrky vo vzťahoch sa dajú prežiť, že sa môže aj hnevať a tá druhá strana nezuteká, že hnev je dovolené vyjadrovať a dá sa naučiť primeraným spôsobom ho vyjadrovať, že nemusí byť len deštruktívny...
A je možné, že vaša dcéra má teraz "absťák" a potrebuje len, aby ste jej boli nablízku a s láskou jej vytvárali "kotol", v ktorom bude môcť prejsť svojimi abstinenčnými príznakmi a posunúť sa na ďalší schodík, zase o kúsok dozrieť.
