Ďakujem za odpoveď

Ďakujem veľmi pekne za odpoveď. Je pravda, že veľakrát mám pocit, že som zlyhala ako matka (a tak veľmi som chcela byť dokonalou matkou) a mávam výčitky, že svojho syna neviem ničím na dlhšie zaujať, ale asi to nebude moja chyba. A je tiež pravda, že si s ním občas poplačem, ale častejšie sa mi stane, že vyjdem na balkón, tam sa sama vyplačem (keď už neviem, čo so synom) a potom sa vrátim späť. Včera s ním bola prvýkrát sama moja mama (asi 2 hodinky), ktorá si myslela, že sa nedá nezvládnuť dieťa a bola rada, keď som sa vrátila. Syn zatiaľ stihol odpojiť od počítača všetko, čo sa dalo, pokresliť stenu aj stôl. Väčšinu času preplakal a asi miliónkrát sa hodil o zem. A nepomohlo jej ani to, že mu naložila na zadok. Jednoducho si aj tak urobil to, čo chcel sám.

Dobrý večer. Chcela by som sa opýtat na moju dcérku. Má presne 14 mesiacov, od 13. mesiaca pekne sama chodí, teraz už doslova behá, štvornoží, sama sa v priestore bez problémov postaví, urobí drep bez toho aby spadla, zodvihne si čo potrebuje a postaví sa bez problémov, horšie je to z rečou, ked jej poviem napr. kde máš plyšového havka, hned ho vyhľadá a ukáže nan prstom a ked poviem prines ho, tak mi ho donesie, okrem toho aj iné veci,z toho usudzujem, že rozumie čo od nej chcem, vie ukázat kde má nožičku, kde má druhý človek alebo hračka noštek, očko, na sebe očko alebo noštek neukáže,ked nemá náladu, tak neukáže, ak ked sa postavím na hlavu,tlieska ručičkami, ukáže ako sa má - ked chce, ale nechce sa naučit dat papa na rozlúčku,na prechádzke ukazuje asi na všetko sama prstom, v knižke ukáže zvieratko ked má náladu, ukladá, prekladá si kocky, všetko vytahuje zo skrín, zaujímajú ju kábliky, plyšové hračky a podobné veci, čo sa týka rozprávania tak najčastejšie je to eee, aaa, aba, alebo si zacne slabikovat mamama, tatata, papapa, abababa, ked ona sama chce, ale ked jej poviem kde je tato, tak ukáže na tatina, ked nie je doma, tak ukáže na jeho fotku na stene, takže tomu slovu rozumie ale nepovie ho. Vlastne ked sa jej čosi pýtam, tak ukáže a pritom povie eee, alebo len ukáže. Jedine ked vidi psíka tak na neho kričí havo, havo.Nemá rada ked ju ktosi objíma, bozkáva, zblízka sa nerada díva do očí( dovolím si tvrdit, že to má svojom otcovi, ktorý sa nerád pri rozhovore díva do očí), inak očný kontakt dobrý.Je hrozne neposedná, stále behá hore dolu po byte, všetko ju baví len chvílku. Chcem sa spýtat, či je vývojo vporiadku alebo by mala už vediet viac, stále na nu hovorím, vela vecí už začína rozumiet ale reč je slabá, ešte sa chcem opýtat, ci je zlé, ked nechce niekomu zakývat na rozlúčku? Vopred dakujem za odpoved. S pozdravom Janosikova

dobrý deň p. doktorka,
chcem sa vás opýtať na váš názor k výmene rodičov na rodičovskej dovolenke. možno ste sa počas svojej praxe stretli s podobnou situáciou. dcérka bude mať 13 mesiacov. chceli by sme sa s manželom vymeniť na rodičovskej dovolenke. nemusíme to robiť, manžel navrhol túto výmenu. pracuje do večera s keď príde domov dcérka už spí. keby som ja nastúpila do práce, tak by sme spolu mohli tráviť viac času. nie som proti tejto výmene, ale chcem sa opýtať z hľadiska dieťaťa - či nie je dieťa v takom veku už na matku tak naviazané, že by takáto zmena pre ňu priniesla viac negatíva ako pozitíva. ešte ju kojím a keďže od narodenia odmieta cumlíky, stane sa, že ku mne príde cez deň si trochu "podudať". takže ak by som nastúpila do práce, kojila by som ju len ráno a večer. stačilo by to? ďakujem za odpoveď

Dobrý deň, chcela by som sa opýtať, kedy by dieťa malo začať samo jazdiť na bicykli bez pomocných koliesok....dcérka má päť a pol roka, no zatial ešte nevie, i keď sa snažíme. Pritom je celkom šikovná. Všetky jej kamarátky, ktoré sú približne v jej veku už dávno jazdia...len jej sa to nejak nedarí. Viem, že u každého dieťaťa je to individuálne, ale aspoň také to približné obdobie. To isté je i s kolieskovími korčuľami....i keď jej to už ide celkom pekne, bojí sa ma pustiť, nemá odvahu a pritom ešte ani raz nespadla, takže nemá dôvod sa nejak veľmi báť. Pravdu povediac dosť ma to trápi...nechcem, aby bola najlepšie, no tiež nechcem, aby za ostatnými deťmi zaostávala. Ďakujem za odpoveď.

Dobrý deň, je vhodné vziať deti (7, 5) na pohreb dieťaťa. Deti chlapčeka poznali zo škôlky. Mám ich nechať, nech sa rozhodnú samé?
Ďakujem za odpoveď
adriana

Dobrý deň,
dcérka (3) chodí už od septembra do škôlky. Na začiatku párkrát pohrýzla deti a bila sa. Potom tento problém sám od seba prešiel. Do škôlky chodila rada, neplakala. Od jari začala najprv s tým, že sa jej do škôlky nechce, občas fňukala, teraz je v období, že prvý deň po voľne (napr. pondelok) ráno plače a opäť začala biť deti a aj nás doma - ak sa jej niečo nepáči, príde a capne nás po nohe, po ruke... Doma sme skúšali rôzne metódy, ale najviac sa nám osvedčilo ju buď vtedy, ked nás cápe, ignorovať, alebo ju objať a povedať jej, že ju ľúbime a sme smutní z toho, že nás bije. vtedy sa obyčajne okamžite upokojí, objíme nás a hrá sa ďalej. keď sme na jej bitie reagovali negatívne, dostala sa až do vývrtky,takže sme skúšali iné taktiky a dopracovali sa k tomu. problém mám s tým, že v škôlke opäť bije deti, aj keď sama učiteľka vravela, že nevyužíva silu, je to skôr demonštratívne. a moja otázka znie, ako mám na to reagovať, keď mi o tom učiteľka,alebo sama dcéra povie? obyčajne jej totiž poviem, že som z toho veľmi smutná, že bije deti a ako by sa ona cítila, keby bili ju. mám však pocit, že to, že ich bije, je akoby trestom za to, že do škôlky chodí,takže keď jej poviem,že som smutná,tak v podstate dosiahla, čo chcela - sme si kvit - ona je smutná, že musí ísť do škôlky a ja som smutná, že bije deti. napadá vás nejaký iný spôsob, ako by som mohla vhodne zareagovať na to, že bila deti?
ak som v epicentre problému, využívame logický dôsledok - nechceš sa pekne s deťmi hrať, musíš sa bohužiaľ ísť hrať sama do inej izby. ale ked sa už len potom dozviem, čo sa stalo, v podstate s tým už nemám a neviem čo urobiť...
Dakujem za odpoved.