Hyperaktívna?

Potreba pohybu je u detí veľmi rôznorodá. Niektoré deti sú ako malé buchtičky, vydržia sedieť na jednom mieste veľmi dlho. Iné sú ako kolotoč, stále sú v pohybe. Ako vaša dcérka. Nečudujte sa preto, že robí všelijaké grimasy, keď jej kážete sedieť na mieste a ona má motor zapnutý na plné obrátky. Je to pre ňu niečo také, ako kedy ste jej bránili jesť, keď je hladná, lebo vám sa zdá, že by ešte nemala byť.
A potreba pohybu sa samozrejme s vekom mení a vyvíja, niektoré deti (aj dospelí) potrebujú veľa pohybu, iné menej aj s pribúdajúcim vekom. A to treba rešpektovať a napríklad v školskom veku usmerniť cez nejaké pohybové či športové krúžky či aktivity.

Prejavy obdobia vzdoru sa u detí vyskytujú v rôznej miere, forme, rôzne dlho atď. Kým u niektorých detí si ani nevšimnete, že nejakým obdobím vzdoru prechádzajú, u väčšiny detí sú prítomné aspoň mierne prejavy.
Rovnako je to s aktivitou a potrebou pohybu. Zvyčajne deti najmä v predškolskom veku potrebujú z pohľadu dospelého naozaj veľa pohybu. Nie je to nič výnimočné aj počas mladšieho školského veku, kedy je pohyb dôležitou súčasťou každodenného života dieťaťa a jeho chýbanie môže mať rôzne nežiadúce vplyvy - dieťa môže byť agresívnejšie, podráždenejšie, nesústredené...
Pre posúdenie "normálnosti" prejavov u vašej dcérky je dôležité uvedomiť si, ako dlho tieto prejavy trvajú, či sa začali objavovať postupne alebo sa len zvýraznili zvyčajné prejavy z predchádzajúceho obdobia. Dôležité je, aké bolo tehotenstvo, pôrod, prvé týždne a mesiace - závažné komplikácie v týchto obdobiach síce nepotvrdzujú, že negatívne ovplyvnili vývin dieťaťa, ale o určitých odchýlkach sa dá uvažovať. Ďalšou významnou oblasťou je výchova dieťaťa a vplyv rodičov (či iných dospelých, ktorí sú v častom kontakte s dieťaťom) - nedôslednosť, uprednostňovanie trestov pred uplatňovaním dôsledkov, zahanbovanie, ponižovanie (aj neúmyselné) dieťaťa, nedostatok času venovaného dieťaťu (neznamená hodiny a hodiny strávené len s dieťaťom, ale čas, kedy sme dieťaťu plne k dispozícii a počúvame ho, rozprávame sa, zdieľame, čo sme zažili, robíme niečo spolu...) a ďalšie faktory môžu podporovať nežiadúce prejavy správania sa dieťaťa.
Jednou z možností je aj tá, že je to dynamické obdobie, ktoré samozrejme rodičov vyčerpáva, neustále alebo časté "boje" oberajú rodičov o sily, trpezlivosť a chuť riešiť to stále dookola. Preto je dôležitá aj psychohygiena rodičov - čas, ktorý venujú sebe ako páru, čas ktorý venujú len sami sebe ako jednotlivcovi. Hľadajte možnosti, ako v určitých pravidelných intervaloch môžete pestovať váš partnerský vzťah a kedy môžete pestovať vaše priateľské vzťahy, koníčky, kedy sa môžete poriadne vyspať atď.