žiarlivosť?

Dobrý deň, mam 10 mes. dcérku, s manželom bývame u mojej mamy. malinká je veľmi zlatá, babku má rada, až veľmi.. je mi veľmi ľúto keď je s babkou a pýtam si ju na ruky nejde, alebo ked sme spolu a objavi sa babka rozplače sa a chce byť s ňou.
V ničom im nebránim, chcem sa spýtať, či je táto naviazanosť len krátkodobá, alebo ju môže malinká ľúbiť viac ako mňa :) trávim s ňou každý deň a celý deň, veľa sa spolu hráme, ľubime..preto mi je ľúto že som občas na 2 druhej kolaji (zrejme každá mama tuži byť svojím dieťatkom ľubená najviac) .Niekdedy mám až pocit že ma nepotrebuje.možno si to len namýsľam? rozoznáva dieťa svoju matku aj keď je stale v kontakte aj s inou ženou?Semtam trošku závidím niektorým mamičkám, ktoré o svojom dieťati povedia to je ale mamičkárka :)
vopred dakujem za podporu

Dobrý deň, mám problém s dcérou ktorá má 3,5 roka a asi okolo Vianoc začala nápadne žmurkať obidvoma očami. Robila to zo začiatku len vtedy ak sa jej niečo nepodarilo, alebo som ju hrešila, potom som si všimla že to bolo častejšie aj pri hre, čítaní, alebo aj keď sme sa rozprávali. Má mladšiu sestru 1,5 roka a chcem sa spýtať či to môže byť aj oneskorená žiarlivosť? Inak si to neviem vysvetliť pretože žijeme v usporiadanej rodine, maximálne sa obidvaja deťom venujeme, nikdy sme nerobili rozdiely a žmurkanie prišlo náhle a neprežila nijaký šok ani zmenu čo by ju mohlo ovplyvniť. Je veľmi šikovná, stále ju chválim a veľa sa rozprávame o to viac ma to mrzí, že sme super rodina a neviem nájsť príčinu, jedine ešte v tom že je veľmi citlivá. V škôlke problémy nemá, pani učiteľku má babku a začalo to až keď bola teraz cez Vianoce dlhšie s nami doma asi mesiac. Je pravda že sestra začala rozprávať a každý v rodine ju chvália aká je zlatá a ak oslovím sestru tak hneď dobehne a kričí ja, ja ja to budem robiť, alebo ja pôjdem teraz na ruky, preto som to pripisoval tomu žiarleniu.Boli sme u detskej doktorky a tá nam dala sirup na ukľudnenie a povedala že jej to nesmieme pripomýnať ani si to všímať. Vopred ďakujem za odpoveď, pretože som zúfalá a trápi ma to. Ďakujem Jana

Vážená pani magistra,

mám 31 rokov, staršia dcérka má 2,5 roka a mladšia 15 mesiacov. Doteraz som s nimi nemala žiadne ťažkosti. No posledný mesiac staršia dcéra odmieta všetkých okolo seba, nenechá si od nikoho pomôcť, napr. obliecť či podať jedlo... Všade chce chodiť len so mnou a pri zaspávaní ju musím držať za ruku. Svoju mladšiu sestričku pri každej príležitosti mláti alebo jej berie hračky z rúk. Moja úloha teraz spočíva vo funkcii policajta, lebo musím dávať pozor na ich bezpečnosť a priznám sa, dosť som z toho frustrovaná. Je toto žiarlivosť? Alebo vzdor? Ako to máme prežiť? Prosím, poraďte mi.
Za Vašu radu srdečne ďakujem.