chorobné opakovanie rituálov

4 ročný chlapec, škôlkar ,má svoje vypestované rituály. Rovnakým spôsobom ráno vstáva a ide do škôlky, ma "svoju" cestičku ktorou chodí s mamou a "svoju" cestičku, ktorou chodí s ocinom ... všetky jeho rituály rešpektujeme, pretože je vidieť, že mu dávajú pocit istoty a sú funkčné.
Ale odkedy sa vie sám vyzliecť a obliecť, pribudol rituál, že pred spinkaním sa vždy vyzlečie sám, oblečie sám a maminku "prekvapí" aký je šikovný - na pohľad nevinné, ale ... ak je na pyžamku napríklad zle prevrátený rukáv a nevie si ho takto obliecť, volá maminku na pomoc - maminka príde, rukáv prevráti a chlapček sa rozhnevá (neskôr aj rozplače), že teraz musí začať odznova. A aj začne. Kompletne sa oblečie do teplákov, ponožiek, trička ... a zas sa začne vyzliekať a obliekať pyžamko. Ak sa mu nepodarí zatiahnuť žalúzia na okne (tiež to môže urobiť len on), alebo ju maminka neprezieravo zatiahla už predtým, zavolá ju, aby chybu napravila a znova sa roztrpčí, že musí začať odznova. A zas vyzlečie pyžamko, kompletne oblečie domáce oblečenie .... Nepomohlo viacnásobné vysvetľovanie a uisťovanie, že maminka sa poteší a prekvapí aj keď sa mu nepodarí všetko zvládnuť perfektne. Dokonca sa maminka ponúkla, že ho oblečie komplet sama. Nepomohli ani hrozby - keď bol chorý, dokonca mal teplotu, nebola iná cesta ako ho dostať do pyžamka a do postele, len ho nechať nech sa s tým vytrápi sám. Celá ceremónia trvala vyše pol hodiny a už plakala aj maminka.
A tento jav sa začal objavovať aj v iných rituáloch.
S maminkou vždy chodí zo škôlky domov pešo. Raz išli spolu so spolužiačkou, ktorá chodí domov autobusom. Jasné, že chcel ísť s ňou, prečo nie, tak šli. Ale keď vystúpili z autobusu, rovno sa rozplakal, že teraz sa musia vrátiť späť a ísť pekne pešo ako vždy, po tej istej ceste ako vždy.
Učiteľky v škôlke sú s ním veľmi spokojné a rituály vypestované v rámci škôlky, sú podľa nich v norme a dobre zvládnuteľné.
Prosím poraďte mi ako podporiť jeho sebadôveru, sebavedomie alebo čo to už má byť, aby tak "chorobne" nelipol na svojich rutinných rituáloch a bol ochotný ich meniť, keď si to situácia vyžaduje. Ďakujem.