ja som sa vzdy dusovala,ze by som nikdy nesla byvat ku svokrovcom...ale ako tak citam..ak nechces prist o manzelstvo sklop usi ,odloz hnev aj hrdost a vrat sa k manzelovi. ta doba rychlo ubehne. tvoje miesto je pri manzelovi V DOBROM AJ V ZLOM.

Ja nie som v takej ani podobnej situacii ale velakrat musim (ako asi kazdy ze ano) riesit situacie, ktore by som nebyt synceka riesila uuuuplne inak. Vzdy si vtedy pomyslim ze aby ono bolo stastne, resp. ze to robim (priamo alebo nepriamo) kvoli nemu. Cize by som sa radsej snazila nejak vyjst so svokrovcami, kedze evidentne - co sa tyka tvojej dcerky tam su vsetky plusy a kde ste momentalne nijake nedokazete najst. Zial ti napisem ze prave tam kde ty si nestastna, tvoje dieta je stastne a ma vsetko co k tomu potrebuje. Asi by si sa tam mala vratit

Ja som si tiez svoje uzila u svokrovcov,ale od manzela by som neodisla.Zili sme si kazdy sebe.My byvame na poschodi ,svokrovci dole.Ked sme sa stretli na chodbe ani sme sa nezdravili.Musim povedat,ze to bolo hrozne.Vsetko sa zmenilo az ked sa nam narodili deti.Teraz to funguje celkom normalne.Nemozem tvrdit ze je to idealne,ale celkom nam to funguje.Ak chces mat kompletnu rodinu tak sklop usi a vrat sa,uvidis ze casom sa vsetko vyriesi.Aj svokrovcom urcite tvoje dcerka velmi chyba a mozno pochopia,ze to nie je riesenie ak chcu pre syna to najlepsie.

No, my sme sa sťahovali s 2,5 ročnou dcérkou a bolo to pre ňu niečo hrozné a to aj keď sme ostali celá rodina pokope. Tiež sa vždy pýtala domov, stále hovorila, že sa jej tu nepáči, dokonca sa opäť začala pokakávať(!), hoci už viac ako pol roka sa to nestalo. Bolo mi z toho do plaču. :*-(  Tak som dcérku brávala kde sa dalo, do cukrárne, na ihrisko, len aby sa jej nové mesto zapáčilo. Skrátka snažila som sa jej robiť príjemný program, zamestnávať jej myseľ niečim novým. Po čase sa situácia upravila, ale to čo bolo predtým už nechcem zažiť a neprajem to žiadnemu dieťaťu.

Takže, ak sa to čo len trošičku dá, vrátila by som sa späť a svokrovcom by som sa snažila vysvetliť, že sa musím vrátiť nie kvôli sebe, ale kvôli malej, lebo je nešťastná. Vydržať tam u nich ešte ten potrebný čas a čím skôr nájsť samostatné bývanie.

Držím silno palce. :tup:

Neviem do akej miery sa vaše vzťahy so svokrovcami vyostrili, že si odišla, ale nemala si. Už kôli malej. Ak ťa svokrovci nezbalili a nevysánkovali.

My sme bývali u svokrovcov 3 roky a tiež to nebolo ružové. Veľakrát som si balila veci, ale nakoniec som si povedala, že oddelenie detí od ocka a tá vzdialenosť nikomu neprospeje a zaťala som zuby. Veľa som sa rozprávala a žalovala mužovi a on hasil koľko mohol a aj sme sa rýchlo potom odsťahovali do vlastného (kúpili sme starší dom). Vzťahy medzi mnou a svokrovcami boli také našponované, že aj do domu som si ich brala, keď sme si to prerábali. A to aj v daždi a autobusom (dcérky mali vtedy 2,5 ako tvoja a 9 mes.).

Moja rada: skús sa s mužom porozprávať, či by si sa nemohla vrátiť. Nech trošku sa porozpráva aj s rodičmi a potom len posúriť tú kúpu vlastného bytu. Ženy sú silné a zvládnu viac ako si niektoré myslia. Držím palce. Vydrž a zatni zuby. Robíš to predsa pre SVOJU rodinu a dieťa!!! nie pre svokrovcov, aby si mohli povedať, že ONI mali pravdu.

ahoj,podla toho, co si napisala, skutocne mala tvoja dcera lepsie podmienky u starych rodicov... iste, da sa chodit aj na novom mieste do cukrarne a do materskeho centra, ci na nejake zaujimave pieskovisko, ale tvojej dcere chyba nielen ocko, ale aj babka a dedko... svokrovci, s ktorymi ty nevychadzas... nepises, ako sa spravali k dcere, ci tie nezhody vznikali aj z prilisneho zasahovania do vychovy vasho dietata alebo ci to bolo len osobne medzi vami dospelymi... ci ta manzel v nezhodach podrzal, alebo sa tvaril neutralne... navrat nie je mozny ani z tvojej strany, ani z ich.. neviem, ako mate byvanie s nimi rozdelene - ci sa delite o spolocne priestory, motate sa spolocne po kuchyni, alebo mate vlastny priestor, kam svokra nevstupuje... ak je to ten druhy pripad, mozno by som aj nepriek nesuladu zvazila navrat spat - do obdobia, kym sa neprestahujete do vlastneho... ak sa napriek tomu rozhodnes sa k svokrovcom nevratit, mozno by dcere pomohlo, keby ste za babkou a dedkom niekedy v strede tyzdna zasli - ty by si bola castejsie s manzelom (napr. odide skor z roboty, ak je to mozne, pojdete spolu na prechadzku alebo do cukrarne... ) a dcera by si uzila dedka a babku...

Ahoj, my sme sa stahovali, ked mal syn tri roky. Tiez sa stale pytal domov. Trvalo snad niekolko mesiacov, kym si tu zvykol. Predtym sme byvali u mojej mamy, takze mu velmi chybala.
Kedze sa tak ci tak chystate stahovat, myslim ze vas caka to iste. Nezalezi na tom kam si sa prestahovala,ked kupite novy byt, bude to znasat rovnako. Ona je doma tam, kde vyrastala, kde ma babku a dedka.
Potrebuje cas a ono sa to zlepsi.
Ak nie je mozne, vratit sa ku svokrovcom, nedovolia vam financie prenajat si garsonku alebo jednoizbak, aby dcerka mohla byt aspon s otcom? Neviem ci platis nieco mame a manzel rodicom, no ak ano a spocitas to, dolozis par korun a mas na podnajom. Skuste to, zachrani to nielen vas vztah, ale pomoze aj dcerke. Drzim palce.

Viete, ja si stale kladiem otazku, ci skutocne ma clovek obetovat vsetko, comu v zivote veri, pre blaho dietata. Pride mi to podobne ako ked je zena týraná od manzela a zostáva s nim kvoli detom...
Tak ja mam pocit, ze ma tyraju svokrovci.
Ak ste si citali tu v butlavej vrbe o sialenych svokroch a svokrach, na ktore sa tu ine mamicky stazovali, tak ja s takymi zijem, nepridu ku mne len na navstevu do mojho domu/bytu. Generacne rozdiely citit vo vychove, v pohlade na zivot, vo vsetkom, dokonca aj v kuchyni... (ktoru sme mali mimochodom spolocnu). Mne sa neskutocne ulavilo, len mam vycitky voci dcerke.
Co je potom mensie zlo?

spokojna mama - najlepsia mama ;-) ak je to tak, tak uz neries, ci sa vratit alebo nie... ale pokial ma dcera vztah so starymi rodicmi dobry, tak ju v nom podporuj - zalezi na dcere... sama viem, ze mama sa s mojimi starkymi neracila, ja som ich doslova "zrala" a tak je to dodnes, aj napriek rozvodu nasich... ty mozes stretnutia tvojej dcery so starkymi vyuzit na "rande" s manzelom :-P

Pýtaš sa, čo je menšie zlo. Moja kamoška sa presťahovala s dcérou, keď mala tri roky. Odvtedy sa v noci pocikáva a trvá to dodnes, hoci má už osem rokov. Čo je menšie zlo? Slobodne sa rozhodnúť podstúpiť príkorie zo strany svokrovcov pre blaho rodiny alebo zabezpečiť si pokoj od svokrovcov a mať výčitky svedomia kvôli dcérke? Z vlastnej skúsenosti viem, že pre dieťa je to neskutočne veľký problém, takáto sťahovačka. Sama musíš prísť na to,ale ja ako nestranný pozorovateľ som presvedčená, že lepšie je (a to aj pre Teba, pretože najhoršie pre matku je vidieť trpieť svoje dieťa) prijať to zlo zo strany svokrovcov. Veď to nebude trvať večnosť. Ale dcérka z toho môže mať psychické problémy ešte dlho, ak nie celý život.

az tak celkom nesuhlasim z vyssie uvedenym prispevkom - autorka sa tak ci tak mieni odstahovat - je pravda, ze odstahovanie celej rodiny - aj s manzelom by mozno zmiernilo dopad na dceru, netrpela by tak odlucenim aj od starych rodicov a otca zaroven... pokial su v domacnosti aj hadky a dcera je svedkom konfliktov medzi matkou a starymi rodicmi, tak to nikomu na pohode neprida... dieta aspon nemusi riesit, ci sa ma "pridat" na stranu mamy alebo starkych... tak si asi nikto blaho rodiny nepredstavuje... a vyrovnana matka je pre dieta lepsia ako zena, ktora je v kazdodennom strese... ak dietatu zabezpeci kontakt s otcom a starymi rodicmi, nemusi mat ani vycitky svedomia...

neviem či som neprehliadla ale nemôžte ísť spolu s manželom niekam do prenájmu? aby ste boli spolu celá rodinka. ved kúpa bytu resp. domu sa môže tiež oddialiť. joj ako som v´dačná za to že sme sami a máme od všetkých pokoj :ups: . pevné nervy ;-)

áno, možnože situácia s tými svokrovcami nie je ružová (tie hádky), ale predsa len to bol pre to dieťatko DOMOV, o ktorý teraz prišlo a to je pre dieťa hrozne ťažké, oveľa ťažšie ako pre dospelých. Najlepšie bude čím skôr sa osamostatniť a možno ten prenájom, kým nekúpia vlastné.

Teda baby, ja ziram..:shock:  Vacsina z vas tu radi, aby sa vratila... Ja si myslim opak... Ja by som sa teda nevratila, lebo si neviem predstavit zit pod jednou strechou s niekym, kto ma neznasa a ja neznasam jeho... A to, ze dcerka sa pyta domov, to je uplne normalne, ale fakt je aj to, ze si casom zvykne.. Ked mal moj syn 2,5 roka, tiez sme sa prestahovali a tiez to bolo tazke, tiez sa pytal "domov" a vecer mi stale vravel, ze on tu nechce byvat... Deti maju radi svoj stereotyp a ak by som sa mala prisposobovat kazdemu detskemu stereotypu, tak syn chodi ako je rok dlhy v tych istych veciach, pretoze ked bol mensi mal problem aj ked sme mu kupili nieco nove na oblecenie...:roll:

Ja skor vidim problem v tom, ze manzel ostal u mamicky :roll: . Toto je hlavny problem, ktory treba riesit. Jasne, ze ist vsetci byvat zase k vasim nemozete. Ale bolo by fakt pre vas lepsie zohnat si podnajom... Lebo takto sa vam vztah velmi rychlo rozpadne - ved len uvaz, ze muz je pod vplyvom mamicky - viem si predstavit, ako ta ohovara a pod... A on, ak mu na vas zalezi, tak by sa mal zdravo nas..t a zohnat podnajom. Kludne 1-izbak, tych par mesiacov to vydrzite...

Drzim palce, nech to dobre dopadne.. A hlavne nech ta ani nenapadne TRPIET... "koli dietatu"...to je v tvojom pripade blbost..dieta urcite netrpi, len sa sprava uplne prirodzene..Neboj, zvykne si...Este raz..drzim palce a hlavne to RIESTE...

dieta urcite netrpi, len sa sprava uplne prirodzene..[/QUOTE]


No jasné... Tie pokakávania a pocikávania po sťahovačke - to je niečo úplne normálne, že?