nie kazde dieta reaguje po stahovani pocikavanim a pokakavanim... my sme cerstvo prestahovani 4 mesiace - zo stredneho svk na vychod... dcera ma 2,5 roka... ano, prve dni boli perne, v style kde su kamarati... ale vysvetlovala som, ze sme sa museli prestahovat, kamarati uz boli u nas aj na vikendovej navsteve spolu s rodicmi... a zvykame si... deti reaguju rozne... jasne, ze lepsie je, ked ma k tomu oboch rodicov a v nich istotu... ale aj horsie veci sa stavaju ako prestahovanie...

[QUOTE] anonym napísal:
dieta urcite netrpi, len sa sprava uplne prirodzene..[/QUOTE] No jasné... Tie pokakávania a pocikávania po sťahovačke - to je niečo úplne normálne, že? [/QUOTE]

ano..u 2,5 rocneho dietata je to v poriadku... Aj stahovanie je stres a kedze male dieta ho nedokaze inak spracovat, tak sa zacne pocikavat...

To chces teraz povedat, ze aj ked sa narodi do rodiny druhe dieta a to prve sa zacne pocikavat(co je uplne normalna reakcia 2-3 rocnych deti na prichod surodenca), tak ho budeme lutovat a najlepsie bude ho od novorodenca izolovat  :roll: :s  To asi nie, ze....:wink:

Aj stahovanie patri k zivotu a dieta sa musi naucit prekonavat aj taketo situacie... Aj ked teda v pripade zakladatelky temy to  nie je o stahovani...ale o niecom uplne inom..

[QUOTE] anonym napísal:
[QUOTE] anonym napísal:
dieta urcite netrpi, len sa sprava uplne prirodzene..[/QUOTE] No jasné... Tie pokakávania a pocikávania po sťahovačke - to je niečo úplne normálne, že? [/QUOTE]

ano..u 2,5 rocneho dietata je to v poriadku... Aj stahovanie je stres a kedze male dieta ho nedokaze inak spracovat, tak sa zacne pocikavat...

To chces teraz povedat, ze aj ked sa narodi do rodiny druhe dieta a to prve sa zacne pocikavat(co je uplne normalna reakcia 2-3 rocnych deti na prichod surodenca), tak ho budeme lutovat a najlepsie bude ho od novorodenca izolovat  :roll: :s  To asi nie, ze....:wink:

Aj stahovanie patri k zivotu a dieta sa musi naucit prekonavat aj taketo situacie... Aj ked teda v pripade zakladatelky temy to  nie je o stahovani...ale o niecom uplne inom.. [/QUOTE]

áno, celé to tam komplikuje to, že sa vlastne rodina rozdelila, čo je asi na tom najhoršie.

S manzelom sme sa rozpravali a rozmyslali nad vsetkymi moznymi alternativami. Zistili sme, ze trojizbovy byt si kupit nebudeme moct, financne nam to nevyjde, len dvojizbovy. Problem je v tom, ze mame kompletne zariadenu spalnu, obyvacku a detsku izbu. Manzel tam, kde byva dobre zaraba, tu je to iste miesto financne podstatne horsie ohodnotene, takze tak ci tak bude musiet bud kazdy den dochadzat a to znamena vyssie financne naklady, alebo si tam pohladat nejake ubytovanie. LENZE: Ceresnickou na torte su svokrovci, ktori zahlasili, ze pokial sa odtial odstahuje, tak ho vydedia. (Zatial asi pocitaju, ze sa vratime). Pritom uz vyplatili jeho sestru (postavili jej dom) s tym, ze ten rodicovsky potom bude mojho manzela. Tak teraz mozme nanovo rozmyslat, co dalej.

Ty brdo...no nezavidim ti takychto svokrovcov... Dobre vedia, ze ste ratali s ich pomocou a teraz vas takto vydieraju. Najlespie by bolo im povedat, ze im kaslete na ich dedicstvo (viem, ze toto je velmi tazke, hlavne ked financie nepustia a clovek obracia kazdu korunu..). Ale mal by zapracovat hlavne manzel. Ak mu na vas zalezi, tak by sa mal velmi vazne porozpravat so svojimi rodicmi. Nemozu predsa takto manipulovat s dospelym clovekom... :s Skodia sebe aj vam.. Inak myslim si, ze sice tvrdia, ze ho vydedia, ale urcite im je smutno hlavne za vnucatkom  a podla mna ich mrzi, ze ste odisli.. Lenze ich sposob, ako to dat najavo je trochu divny... :(

Kašľať na zariadenie, rodina je dôležitejšia. My sme dlho spávali v obývačke na rozťahovacom gauči a neboli sme kvôli tomu nešťastní. Pre rodinu by bolo ideálne kašľať aj na dedičstvo a nebyť závislí, ale viem, že to sa ľahko hovorí. Tak držím palce.

nuz, nezavidim... pokial ste s peniazmi, resp. domom ratali, mate fakt o com uvazovat... na druhej strane, rodicia podmienuju dedenie domu manzelovi tym, ze sa neodstahuje... teda tam bude/te byvat, kym nedoopatruje/te svokrovcov... pri tej rodinnej situacii - neviem, ci by som na to mala nervy...

my sme to vyriesili kupou vlastneho (ak sa da nazvat vlastnym byt, co splacame a este dllllho budeme), ja som na materskej s dvojrocnym sidlom, ku ktoremu o par dni pribudne druhe, cize jeden prijem, hypo na krku, situacia nie velmi ruzova (ale v mnohych rodinach bezna), ale za klud mi to stoji...

drzim palce ;-)

no tak nech vydedia . je to ťažké ale aj my sme ťažko začínali. na kúpu bytu sme si požičali, mali sme zariadenú iba spálnu. manžel chodil na týždňovky obracali sme každú korunu. niečo sme vytrpeli........... teraz máme veľký trojizbový byt nové auto stále plnú chladničku a najmä spokojné manželstvo a celá rodina po kope!!! manžel pracuje v blízkosti ja tiež /inakšie dochádzame obidvaja každý deň - manžel 40 km ja 20 km. ale sme každý deň spolu a nie jeden na jednom konci kraja a druhý inde. o čom to je ? ved ste rodina a potrebujete žiť v harmonii. a ked sa svokrovci neviedia normálne správať určite by som k nim nešla. veď žijeme len raz tak žime naplno ;-)

Ahojte,
dakujem vsetkym za reakcie. S manzelom sme sa nakoniec rozhodli od svokrovcov odist natrvalo. Kym si manzel nenajde pracu tu, tak bude byvat v podnajme s dalsimi kolegami tam, kde pracuje. Moja sestra sa rozhodla odstahovat k priatelovi, aby sme mali ja a dcerka viac miesta. Budeme si hladat maly byt. Bude zavisiet od ceny, ci si dovolime kupit dvojizbovy, alebo sa budeme tlacit v jednoizbovom, ale vlastnom :-) Nabytok nechame zatial u svokrovcov a vsetkeho, co sa nam do noveho bytu nezmesti, sme sa rozhodli vzdat a predat. Moji rodicia mi slubili malu financnu pomoc, kym budem s malou doma a potom mi ju bude strazit moja mama, ktora by mala ist za tristvrte roka na dochodok. Dcerku sa snazim pozitivne motivovat a rozpravam jej o tom, ako nam bude dobre a co vsetko nas caka a aka je to super vec a tiez ako velmi sa z toho s tatinom tesime. Drzte nam palce. :) :)

Myslim, ze ste sa rozhodli velmi spravne. Dietatko si casom zvykne, neboj.
Drzim vam palce, nech ste coskoro spolu a vo vlastnom.

Priznám sa, že najprv som aj ja radila, aby si sa vrátila k svokrovcom. Teraz si však myslím, že ste sa rozhodli veľmi správne. Tak držím palce.

Drzim palce, tiez si myslim, ze je to dobre rozhodnutie..Nech vam to vyjde..A neboj, dcerka si zvykne, hlavne, ze bude mat oboch rodicov pokope :wink:

teším sa že ste sa takto rozhodli, začiatky sú ťažké ale budete spolu ako rodina všetko spolu zvládnete, nech sa vám darí!!!!!!!!!!!!!!!!!