Trápenia tehuliek: Keď telo možno poslúcha, ale hlava trochu štrajkuje...
Nie všetko je v tehotentstve ružové, čipkované, gýčovo slnečné a pekné. Hlavy tehuliek sú často zamestnané otázkami, pochybnosťami, strachom... Ako na ne?
1. trimester
V prvej tretine si žena postupne uvedomuje svoju graviditu, aj keď ju navonok ešte nevidieť. Ranné (alebo aj celodenné) nevoľnosti môžu spôsobiť, že sa bude cítiť nielen nepríjemne, ale aj trochu vystrašená, môže začať pochybovať o sebe, či tehotenstvo a následné materstvo zvládne.
Je dobré, ak sa o týchto pocitoch môže porozprávať s partnerom alebo inou blízkou osobou, prípadne aj s lekárom. Ten dokáže mnohé aspekty tehotenstva a materstva budúcej mamičke objasniť a môže aj pomôcť – napr. naordinovaním liečby na „rozbúrený“ tráviaci trakt.
Ženu treba v tomto období podporiť, dodať jej sebavedomie, vyjadriť lásku a podporu. Niekedy už stačí to, že sa môže o svojich problémoch porozprávať. Keďže tehotenstvo je pre budúcu mamičku to najdôležitejšie, okolie nesmie jej pocity nevhodným spôsobom zľahčovať či bagatelizovať, ale ani dovoliť ich nafukovanie a zveličovanie.
2. trimester
V druhom trimestri žena začína postupne priberať, zato čiastočne alebo celkom ustupujú niektoré počiatočné ťažkosti, čo samo osebe stačí pre získanie optimistickejšieho postoja. A nič tak nekrášli ženu s rastúcim bruškom ako úsmev na tvári.
Keď v tomto období (asi v polovici gravidity, viacrodička o dva týždne skôr) žena po prvý raz pocíti pohyby plodu v maternici, umocňuje to jej pozitívne prežívanie tehotenstva. Uvedomuje si viac než predtým, že nosí v tele malého človiečika, ktorému sa prihovára a hladká bruško, v ktorom drobček dočasne býva.
Mimochodom, po 20. týždni gravidity sa plodu začína vyvíjať sluch, takže postupne môže počuť – a to matkin hlas či iné zvuky, ktoré k nemu cez brušnú stenu prenikajú.
Pre druhú tretinu tehotenstva je typické veľmi pozitívne vnímanie gravidity a okolitého sveta. Žena je plná optimizmu a pocitu, že všetko na svete dokáže zvládnuť. Spravidla stúpa aj fyzická výkonnosť, hlavne v porovnaní s prvým trimestrom.
3. trimester
V poslednej tretine gravidity sa môžu opäť objaviť pocity neistoty či dokonca strachu. Žena už viac myslí na blížiaci sa pôrod, ktorého sa viac či menej obáva. Je to predovšetkým strach z bolesti, ktorá sa v predstavách s pôrodom vždy spája, a s tým logicky spojené obavy, či a ako to zvládne. Rastie aj pocit zodpovednosti a obavy o samotné dieťatko, či sa narodí v poriadku.
Aj tu je potrebné, aby žena nachádzala oporu u svojho partnera a vo svojom okolí. Dôležité je pozitívne myslenie. Poučenie o priebehu pôrodu hľadajte v príslušnej literatúre či u svojho pôrodníka, nie u známej, ktorá má sklony všetko preháňať – vrátane intenzity bolesti a dĺžky svojho pôrodu. Takéto „nerealizované“ autorky hororov obchádzajte veľkým oblúkom.
Veľkou pomocou bývajú tehotenské kurzy, ktoré vedú pôrodníci či pôrodné asistentky. Informácie sú v nich podávané vecne, neskreslene, bez bagatelizovania či zveličovania. Nezanedbateľný je praktický nácvik dýchania, relaxačných cvičení a cvičení, ktoré majú tehotnú ženu pomôcť pripraviť na pôrod.
A čo internet?
Už deti v školách sa na informatike učia, že internet je síce obrovským zdrojom informácií, ale tieto informácie nemusia byť vždy správne. Čo sa týka tehotenstva a pôrodu, nájdete tu mnoho dobrých stránok s užitočnými informáciami. Pozor však na rôzne fóra a diskusie laikov – občas sú viac na škodu ako na osoh. Neznamená to, že všetko, čo si tam prečítate, je zlé – len to môže byť skreslené subjektívnymi pocitmi a chýbajúcimi odbornými poznatkami.
Nech je akokoľvek, žena by nikdy nemala mať pocit, že je múdrejšia ako jej pôrodník. Ak áno – niečo nie je v poriadku: buď prílišné sebavedomie budúcej mamičky, alebo komunikácia zo strany lekára. V takom prípade je lepšie začať chodiť k inému lekárovi, pretože dôvera medzi budúcom matkou a jej pôrodníkom je mimoriadne dôležitá!
Tip MAMA a ja
Ak vás bude trápiť akákoľvek otázka o tehotenstve a pôrode, nikdy sa ju nehanbite svojmu lekárovi položiť. Hoci by sa vám mohla zdať maximálne banálna. Ide o vás a váš poklad – nič nie je malicherné!
Je fajn mať oporu!
Niet nad to, keď je pre budúcu mamičku oporou jej partner, budúci otec. Obdobie tehotenstva by malo ich lásku a partnerstvo ešte umocniť. Často nie sú potrebné ani slová, stačí objatie, a hneď sa budúcej mamičke zdá svet krajší. Mnohonásobne viac je takáto opora potrebná tam, kde má budúca mamička problémy so zdravím, či tam, kde existujú obavy o zdravie dieťatka. Samozrejme, neznamená to, že takéto starosti budúci otecko znáša ľahko – má to však ľahšie aspoň po fyzickej stránke, aj keď pocit bezmocnosti môže byť pre neho niekedy mimoriadne frustrujúci. Je ideálne, ak má pre tehotnú ženu pochopenie aj zamestnávateľ a kolegovia, napríklad ak si tehuľka potrebuje častejšie odbehnúť alebo jej po obede podozrivo padajú viečka. Budúca matka to iste ocení a jej lojalitu voči zamestnávateľovi to len upevní.
Rozmaznávať? Trošku áno
Nehovoríme o budúcom potomkovi, ktorý si zatiaľ hovie v brušku svojej mamy, ale o tehuľke samotnej. Hovorí sa, že trochu rozmaznávania tehotnej (a vlastne žiadnej žene) neublíži. Takže, oteckovia, občas raňajky do postele, dobrú knihu či drobný darček – určite áno. Objatie a nežnosti môžete dokonca servírovať nepretržite. Ale! Pozor na to, aby sa tieto pozornosti a pomoc nezmenili na niečo, čo z tehotnej ženy urobí „zdravého nemocného“, ktorý nesmie nič robiť, iba odpočívať. Príliš starostliví manželia či matky by takto mohli budúcu mamičku odstaviť od bežných aktivít a možno aj nechtiac v nej vyvolať pocit akejsi neschopnosti a nemohúcnosti. Bežné práce v domácnosti či vhodné športové aktivity môže tehotná žena vykonávať naďalej. Fyzická aktivita jej umožňuje ostať fit a v dobrej kondícii fyzickej aj psychickej, čo jej neskôr pomôže pri pôrode aj v období po ňom.
Prípad pre psychiatra?
Aj keď tehotenstvo niekedy so psychikou ženy celkom slušne „pocvičí“, ide v podstate o bežnú záležitosť spôsobenú hormonálnymi zmenami. Ak by však žena začala trpieť nespavosťou, úzkosťou či depresiami, možno lekár odporučí konzultovať jej stav aj s psychiatrom. Treba však povedať, že psychiatrické ochorenie sa v gravidite objaví spravidla len tam, kde by sa objavilo aj za normálnych okolností. Ak sa takáto diagnóza potvrdí, je potrebná – rovnako, ako pri iných ochoreniach – spolupráca špecialistu s pôrodníkom. To isté platí aj v prípade, ak žena trpela psychiatrickým ochorením už pred otehotnením. Samotné tehotenstvo sa nepovažuje za spúšťač psychiatrických ochorení, za kritické sa označuje skôr obdobie po pôrode. Záťaž pri pôrode, vyčerpanosť a následné zmeny v organizme môžu privodiť určité depresívne nálady – apatiu, plačlivosť, nechuť do jedla či poruchy spánku. Môže to súvisieť práve s vyčerpanosťou. Pritom niekedy stačí, ak sa mamička jednu noc nerušene vyspí, načerpá nové sily a problémy pominú. U niektorých žien však tieto prejavy ďalej pretrvávajú a zhoršujú sa, čo sa dáva do súvisu s nástupom laktácie. Ak sa u ženy pridruží pocit, že sa nedokáže o svoje dieťa postarať, príp. ak sa prejavia tendencie ublížiť sebe či dieťaťu, je potrebná konzultácia s psychiatrom. Spravidla je potrebné zastaviť laktáciu a nasadiť zodpovedajúce psychofarmaká. Stav sa potom zvyčajne v pomerne krátkom čase upraví.
V zdravom tele zdravý duch
Budúca mamička by mala dbať o svoje zdravie – a to omnoho skôr, než otehotnie. Tak bude ľahšie znášať tehotenstvo aj pôrod a obdobie po ňom, a to nielen po fyzickej, ale aj psychickej stránke. Aby sme z toho nevynechali oteckov, môžeme pripomenúť odporúčanie z knihy Dr. Plzáka, že pár, ktorý chce splodiť dieťa, by sa mal odobrať do nejakého čistého zemského raja, kde by najskôr strávil aspoň tri mesiace, aby sa organizmus budúcich rodičov očistil od splodín civilizácie. Až potom by mali začať pracovať na splodení potomka. Ideálne by bolo zotrvať tam navždy, alebo aspoň do narodenia dieťaťa. V týchto slovách – ktoré možno niekomu pripadajú na prvé prečítanie až pritiahnuté za vlasy – je zašifrované posolstvo budúcim rodičom, aby sa starali o svoje zdravie, lebo takto budujú zdravie svojich detí.