Tokofóbia – nadmerný strach z pôrodu
Vedeli ste, že tokofóbia, čiže chorobný strach z pôrodu je oficiálne uznávaná diagnóza, ktorá si zaslúži pozornosť a terapiu?
Nie je to obyčajný strach z pôrodu, ktorý pociťuje asi každá žena, ale skutočný problém, ktorý môže veľmi ovplyvniť kvalitu celého života.
Niektoré ženy kvôli extrémnemu strachu z pôrodu nikdy neotehotnejú. Iné, tehotné, si zariadia psychiatrickú diagnózu, ktorá ich oprávňuje previesť pôrod cisárskym rezom. Tokofóbia alebo chorobný strach z pôrodu nie je žiadna zábava a nemôže sa podceňovať. Dá sa s ňou bojovať niekoľkými osvedčenými metódami. Napríklad psychoterapiou, medikamentóznou liečbou alebo prítomnosťou vyškolenej duly v pôrodnej sále.
Hypnopôrod: takto sa dá dieťatko na svet priviesť bez strachu
S čím tokofóbia súvisí?
Každá žena má svoje vlastné dôvody, prečo sa bojí pôrodu a niekedy aj samotného tehotenstva. Najčastejšie je to strach z fyzickej bolesti, strach zo straty kontroly nad svojím telom, úzkosť z nemocničného prostredia a lekárov alebo nadmerný strach z nového a neznámeho.
Tokofóbia dnešných žien vo veľkej miere súvisí aj s tým, čo sa o pôrode dozvedeli od svojich matiek a iných žien zo svojho okolia. Často to boli smutné príbehy, plné bolesti – fyzickej alebo psychickej. „Pôrod veľmi bolí. Prežila som ho a ty ho tiež prežiješ!“
Práve takéto upokojujúce informácie často odovzdávajú matky svojim dcéram, vôbec si neuvedomili, ako také slová v skutočnosti zapôsobia. Pred niekoľkými desaťročiami sa skutočne v nemocnici nerodilo práve optimisticky, ženy boli v podriadenom postavení, na ich želanie a potreby sa nebral ohľad. Pôrod bol medicínskou záležitosťou po každej stránke. Tieto nepriaznivé okolnosti spôsobili, že ženy vnímali pôrod ako mimoriadne bolestivú a často aj ponižujúcu skúsenosť a nevedomky tieto svoje pocity odovzdávali svojim dcéram.
Ľahší a bezbolestnejší pôrod: ako sa naň pripraviť?
V posledných rokoch prichádza v pôrodniciach ku kladným zmenám. Dnešné babičky by boli veľmi prekvapené, keby mali možnosť zoznámiť sa so súčasnou nemocničnou realitou. Pôrod nemusí vďaka dobrým podmienkam, vľúdnemu zaobchádzaniu s rodičkou a trpezlivému a rešpektujúcemu prístupu k prirodzenému pôrodnému procesu veľmi bolieť.
Niektoré ženy uvádzajú, že počas pôrodu necítili skoro žiadne bolesti, alebo len veľmi malé. Viac žien bolesť vníma a rozhodne nie je malá. To neznamená, že bezbolestný pôrod je výnimkou, skutočne môže k takému pôrodu prísť – záleží to hlavne na psychickej a fyzickej kondícii rodičky i na podmienkach, ktoré počas pôrodu sú.
„Stále som čakala, kedy príde tá hrozná bolesť, o ktorej som všade počula a na ktorú som sa pripravovala. Žiadna neprišla a zrazu bola dcérka na svete. Nepopieram, že pôrod bolel, ale vôbec to nebola bolesť, ktorá by sa nedala prežiť, zvládnuť a prekonať. A to som zo všetkých strán počula len hrozby, aké to bude veľmi strašné a že nič horšie v živote nezažijem,“ vyznala sa nám Eva (30), mamička trojročnej Anetky.
Pôrod? To nepoznám...
Ďalšou príčinou tokofóbie môže byť fakt, že žena vôbec nevie, čo si má pod pojmom pôrod predstaviť, pretože sa s ním zatiaľ v žiadnej podobe priamo nestretla.
V minulosti boli pôrody súčasťou bežného života, už malé dievčatká zažívali, ako doma rodí ich mamička alebo príbuzná. Videli, ako pôrod prebieha, ako sa cíti rodiaca žena, čo všetko je súčasťou pôrodu – krv, telesné tekutiny, krik.
Sú to na prvý pohľad možno trošku strašné skutočnosti, ktoré ale prirodzene k pôrodu patria, tvoria jeho neoddeliteľnú súčasť a tak je to normálne. Súčasná mladá žena túto skúsenosť, ako mali naše predchodkyne, nemá. Preto si môže pôrod vo svojich predstavách zbytočne dramatizovať. Vzdialili sme sa prírode, do určitej miery prestávame veriť múdrosti svojho tela, ktoré dobre vie, ako má prísť dieťa na svet. Prestávame si veriť, že sme schopné porodiť dieťa – a preto nie sme schopné prijať bolesť ako zmysluplnú súčasť pôrodného procesu, ktorá je dôležitá preto, aby sa dieťa mohlo narodiť.
Skutočný pôrod veľa mladých žien nikdy nevidelo, na druhej strane, po otehotnení sa snažíme o druhý extrém – vyhľadávame všetky možné informácie o tehotenstve a pôrode, vrátane všetkých možných rizík a komplikácií. Je určite dobre vedieť, čo sa bude počas deviatich mesiacov a v ich závere diať. Rozumná príprava môže obavy zmierniť. Pozor však na nadmerný prísun informácií, ktoré môžu byť skreslené alebo neúplné. Pokiaľ sa úzkostlivá žena dozvie, čo všetko by sa mohlo stať, môže to jej strach ešte zväčšiť a úplne ju paralyzovať.
Nie je strach ako strach
Tokofóbia je skutočná diagnóza, ktorú by sme nemali podceňovať ani zľahčovať, pretože môže mať vážne následky pre ženu (popôrodná depresia) i pre dieťa (odmietanie dieťaťa po pôrode, neláskavý vzťah k nemu, neochota sa o dieťa starať, a niekedy, naopak, prehnaná starostlivosť, ktorá mu tiež môže ublížiť). Nejde o prirodzené, normálne a vlastne o zdravé obavy, ale v skutočnosti o veľký strach z pôrodu, ktorý má veľa najrôznejších prejavov. „Stačí, že si na myšlienku pôrodu spomeniem. Ihneď sa mi začne točiť hlava, srdce mi silno bije, je mi zle od žalúdka, v ušiach počujem hukot, mám studené ruky. Musím sa posadiť a všetko to predýchať. Vôbec si neviem predstaviť, že som tehotná a rodím. Mám strach, že moje telo by sa po dieťati zmenilo a stratila by som nad ním kontrolu. Táto predstava sa mi nepáči. Pôrod a bolesť, ktorá ho sprevádza, sú pre mňa nočná mora. Myslím si, že by som to neprežila. A veľmi mi prekáža, ako mi všetci hovoria, že to nemôže byť až také strašné, ako si myslím, že s dieťaťom v náručí rýchlo zabudnem na predchádzajúcu bolesť. Lenže, samozrejme, také jednoduché to nie je,“ hovorí Petra (34), ktorá sa doteraz pre tokofóbiu neodhodlala otehotnieť a má problémy v partnerských vzťahoch, pretože muži v jej živote deti chceli a nevedeli pochopiť Petrin odpor k tehotenstvu a pôrodu. Dúfa, že jedného dňa nájde partnera, ktorý bude súhlasiť s riešením, ktoré vymyslela – vyhnúť sa tehotenstvu a pôrodu a adoptovať si dieťa.
Hormonálne poruchy vs. tehotenstvo
Simona (32) tiež patrí k ženám, ktoré s tokofóbiou bojujú: „Navštívila som kvôli tomu psychológa a ten mi poradil šokovú terapiu – pozrieť sa na zábery pôrodu. Hovorí, že to nie je také strašné, ako si myslím. Musím povedať, že v živote som nič horšie nevidela a cítila som sa potom skutočne zúfalo. A to som videla len krátku časť videa, na zvyšok som nemala odvahu. Psychicky som sa z toho dostávala asi týždeň. Na pôrode ma, samozrejme, straší bolesť z maternicových sťahov, ale najväčší strach mám z prestrihnutia hrádze. Toto sa u nás vykonáva bežne. Pripadá mi to ako násilný a zbytočný akt,“ hovorí. Bez detí napriek strachu zostať nechce a tak chce pôrod „riešiť“ tak, ako mnoho iných žien s tokofóbiou. Zariadi si potvrdenie od psychiatra, s ktorým bude mať nárok na cisársky rez.
Pomôže psychológ?
Ako s tokofóbiou bojovať? Pokým je výrazná a žena ju nezvládne sama, je potrebná odborná pomoc: postihnutá by mala vyhľadať psychológa alebo psychiatra a absolvovať odbornú terapiu. Tá môže byť zložená z rozhovorov, ale aj z praktických techník na zmiernenie úzkosti. K najvýznamnejším patrí dýchacie cvičenie, ktoré môže pomôcť k psychickej rovnováhe. Ďalšia možnosť je vizualizácia a tiež imaginácia. Žena si v pozitívnom duchu predstavuje svoje tehotenstvo a pôrod. Takéto predstavy majú často veľký účinok a môžu sa preniesť aj do skutočnosti. Pokiaľ tieto techniky nepomáhajú a strach z pôrodu je skutočne extrémny, môže odborník pristúpiť aj predpísaniu psychofarmák – používajú sa anxiolytiká proti úzkosti a tiež antidepresíva.
Môj druhý pôrod? Nádherný!
Žena trpiaca tokofóbiou si môže k pôrodu pozvať ďalšiu ženu, ktorá je vyškolená na to, aby rodičke pomohla pri pôrode – k tomu patrí miernenie bolestí a úzkosti. Takouto pôrodnou spoločníčkou je „dula“, ktorá ovláda techniky zmierňujúce bolesti a tiež psychicky podporí vo chvíľach, keď je to najviac potrebné. Nič proti mužom na pôrodnej sále, ale je pravda, že často presne nevedia, ako reagovať a môže sa stať, že úzkosť rodiacej ženy ešte posilnia a nezmiernia.
Pokým je žena presvedčená, že strach z pôrodu nič nezmení (ani použitie prostriedkov proti bolesti počas pôrodu), môže zvoliť poslednú možnosť, ktorá vyvoláva kontroverzné reakcie, ale pre niektoré ženy je skutočnou záchranou. Ako vyplýva z internetových diskusií, ženy trpiace nezvládnuteľnou tokofóbiou ju často považujú za jediný spôsob, ako mať dieťa a byť matkou. Ísť za psychiatrom, absolvovať vyšetrenie a odniesť si odporúčanie, že pôrod môže byť ukončený cisárskym rezom.
„Túto možnosť som si vybrala aj ja. Reálne som odhadla svoje možnosti, v mojom rozhodnutí ma podporil aj môj partner. Je pravda, že pred najbližšími som sa hanbila za svoju slabosť, preto som ani matke nepovedala pravú príčinu, prečo som podstúpila cisársky rez. Dnes sa teším, že sa tak stalo, pre mňa to bola jediná šanca, ako sa stať matkou,“ hovorí Jana (33).
Cisársky rez z dôvodu tokofóbie je posledná možnosť, ako sa vyrovnať s veľmi veľkým strachom z pôrodu. Ešte predtým je vhodné vyskúšať iné dostupné terapeutické možnosti. Hlavne nebáť sa navštíviť odborníka, pretože extrémne obavy z pôrodu sa často nedajú prekonať len silou vôle.
Vaša skúsenosť
Jarka (34): „Pôrod bol nakoniec príjemný zážitok.“
„Pôrodu som sa vždy veľmi bála. Úprimne, mala som z neho panický strach. Do istej miery to spôsobilo matkino rozprávanie o mojom vlastnom narodení. Vraj som nechcela von, strácali sa srdečné ozvy, mamička odpadla a nakoniec ma vytiahli pomocou tzv. zvona. Tehotenstvo som odkladala nielen k vôli tomu, že som necítila túžbu stať sa matkou, ale tiež pre veľké obavy, ako by som pôrod zvládla. Nie som psychicky ani fyzicky príliš silná a tak som bola presvedčená, že vôbec nie som schopná porodiť dieťa – a že by sme pri pôrode obaja určite zomreli. Nakoniec som otehotnela neplánovane, ale keď už sa stalo, povedala som si, že sa novej situácii postavím čelom. Študovala som knihy o pôrode, zapísala som sa do dobrého predpôrodného kurzu, učila sa správnemu dýchaniu a uvoľňovaniu úzkosti. Našla som si dulu, ktorá mi o pôrodoch veľa rozprávala a upokojila ma, že sa vôbec nemusím ničoho báť. Nakoniec som ju pri pôrode vôbec nepotrebovala, pretože som porodila za dve hodiny od prvej kontrakcie, prakticky bezbolestne a zázračne ľahko. Sú to tri roky a stále sa mi nechce tomu veriť. Sú to veľké paradoxy života. Myslím si, že k môjmu dobrému pôrodu pomohlo to, že som sa naň poctivo pripravovala. To mi pomohlo zmierniť strach a naplnilo ma vierou, že to určite zvládnem. Momentálne som druhýkrát tehotná, všetko je v poriadku, na druhý pôrod sa teším a dúfam, že prebehne podobne ako ten prvý."
