Aké bolo tehotenstvo v časoch našich prastarých mám?
Všeličo sa čarovalo, aby žena počala dieťa a donosila ho zdravé. Nazrime spolu na mágiu minulých rokov.
NEUVERITEĽNÉ: 7 fascinujúcich faktov o pôrodoch v minulosti
Jedlá a zvyky podporujúce plodnosť
Veľa detí mali zabezpečiť aj makové jedlá, napríklad rezance a rôzne koláče. Ženíchovi a neveste sa v niektorých regiónoch zvyklo pridať do jedla materské mlieko. U Srbov dbali na to, aby cesto na svadobný koláč miesila tehotná žena.
Nevestu zvykli pohladiť vajíčkom, do čižiem jej dávali žito a pšenicu. Pri svadobných úkonoch bolo dôležitou „rekvizitou“ aj malé dieťa. S ním spojené úkony mali napomáhať, aby aj mladý pár mal v budúcnosti deti. Nevesta zvykla prekročiť dieťa položené na prahu domu alebo držiac ho v náručí trikrát obísť stôl.
Prah a stôl boli považované za kultové miesta a týmto rituálom si zároveň uctila predkov domu, do ktorého sa vydávala. Plodnosť mladého páru bola častým motívom svadobných tancov.
Z Gemera napríklad pochádza tzv. kohútový tanec, ktorého hlavným motívom je napodobňovanie tohto vtáka. V iných tancoch sa zase imitoval pohlavný akt a časté boli aj svadobné piesne s eroticky ladeným textom. Niektoré magické úkony zamerané na plodnosť kládli dôraz na výzor dieťaťa.
Mlieko a mliečne výrobky, napríklad tvaroh a bryndza, konzumované na svadbe, mali zabezpečiť deti s „bielou“ pokožkou. Niekde sa za ideál krásy považovala čierna farba očí, ako tomu nasvedčuje úryvok zo svadobnej piesne: „...kukaj do povaly, žeby tvoje deti čarnie oči mali“.
Tehotenstvo je dôležitou etapou v živote každej ženy
Niektoré informácie súvisiace s tehotenstvom v minulosti znejú pre nás absurdne, ale nemali by sme ich hneď označovať za nezmysly.
Vznikali dávno, v roľníckom prostredí, kedy ľudia nevedeli o veciach, ktoré nám priniesla moderná medicína. Mnohé javy si vysvetľovali po svojom. Skrýva sa v nich však dávna tradícia a poznatky, ktoré neraz potvrdila aj veda. Je fascinujúce, že sa ľudia bez vyššieho vzdelania, kníh a internetu dopracovali k takým vedomostiam.
Mýty, ktorým ľahko uveríme... alebo Všetko je inak
Postoj spoločenstva k tehotnej žene
Tehotná žena (nazývaná „hrubá“, „samodruhá“, „ťarchavá“) mala v spoločnosti zvláštne postavenie. Nachádzala sa v „nenormálnom“ stave. Bola považovaná za nečistú, a preto ju spoločenstvo izolovalo. V niektorých kultúrach museli tehotné ženy obývať špeciálne priestory príbytku, inde dokonca žili vo zvláštnych chyžiach mimo dediny.
Týmto opatrením sa mala zabezpečiť ich ochrana a zároveň sa tým zabránilo prípadnému negatívnemu vplyvu, ktorý (údajne) mohli mať na okolie. Tehotnú ženu teda rôznymi rituálmi vylúčili zo spoločnosti. Hraničnú fázu, v ktorej sa počas tehotenstva nachádzala, ukončil až pôrod a prijímacie rituály, ktorými sa začlenila do spoločnosti, rodiny a medzi ženy-matky.
Na slovenskom vidieku ľudia vždy dbali na to, aby tehotná žena dostala všetko, na čo mala chuť. Báli sa, že by mohla po čomsi veľmi zatúžiť a v dôsledku toho potratiť. Preto si mohla odtrhnúť ovocie aj zo susedovho stromu.
Ľudia tehotné ženy všeličím ponúkali: „Keď žena k niekomu prišla a mali jedlo na stole, hneď jej priniesli tanier a musela si vziať aj ona. Aj keď nechcela, i tak ju ponúkali. Len si vezmi, hovorili, aby ti náhodou nebolo zle,“ spomína istá starenka z južného Slovenska.
DOKONALÝ človek v maminom brušku: TOTO všetko viete ovplyvniť
Zákazy počas tehotenstva
Na tehotnú ženu sa vzťahovali rozmanité zákazy. Ich úlohou bolo chrániť ženu, dieťa aj celé spoločenstvo. Mnohé mali ovplyvniť vzhľad a vlastnosti dieťaťa, jeho zdravie, budúcnosť a samotný pôrod. Viaceré obmedzenia sú založené na mágii.
Napríklad v niektorých dedinách na južnom Slovensku zakazovali tehotným ženám niesť alebo kradnúť z poľa tekvice, aby ich dieťa nebolo holohlavé. Ak chceli ženy svojmu dieťaťu zabezpečiť pekné husté vlasy, mali kradnúť kukuričné šúľky.
Tehotná žena mala dávať pozor, aby na ňu niečo nespadlo alebo do nej niekto niečo nehodil, lebo by to mohlo zanechať stopu na pokožke dieťaťa: „U susedov je jedna dievka, veľmi pekná. Keď s ňou bola jej mama tehotná, išla popod morušu a spadla jej do čela. A to dievča na ňom má znamienko!
Podobným situáciám sa vraj dalo zabrániť: „Hovorili nám, že keď sa žena udrie, alebo keď ju niekto udrie, má si odpľuť. Potom dieťa na sebe nebude mať stopu.“ Ďalšia staršia žena spomína: „Vravievalo sa tiež, že keď na ňu spadne nejaké ovocie, nemá sa na tom mieste chytiť. Lebo potom to bude na dieťati vidno.“
Tehotným ženám sa zakazovalo chodiť na pohreby, pozerať sa na postihnutého človeka, na nepekné veci, navštevovať chorého. Dôvody týchto zákazov sa vysvetľovali poverou, napríklad, že ich dieťa umrie alebo bude postihnuté, škaredé a podobne.
Do istej miery však tieto zákazy mali svoj pozitívny význam, pretože na psychiku tehotnej ženy by podobné zážitky mohli vplývať negatívne. V súčasnosti sa toto odporúčanie nezvykne dodržiavať: „Asi v treťom mesiaci tehotenstva som bola na pohrebe trinásťročného dievčatka, tiež ma išli všetci zniesť zo sveta, že či nie som normálna.“ (internet)
Tehotná žena sa nesmela dotýkať mačky, aby sa jej nenarodilo chlpaté dieťa alebo dieťa so strakatými vlasmi. Je to, samozrejme, nezmysel, avšak na druhej strane, mačka je pre tehotnú ženu naozaj nebezpečná, nakoľko môže byť nositeľom infekčnej choroby – toxoplazmózy.
Budúcej matke sa neodporúčalo rozčuľovať, chodiť na veľmi hlučné miesta, dvíhať ťažké veci, zľaknúť sa, nemala byť smutná a podobne.
Ako ženy vnímajú svoje tehotenstvo
V minulosti zvykli ženy svoje tehotenstvo čo najdlhšie tajiť. Staršie ženy to zdôvodňovali tým, že sa zaň hanbili. Ruky si preto zvykli držať na bruchu pod zásterou. Je to zvláštny postoj, ktorý má viacero zdôvodnení.
Týkal sa prípadov, kedy bolo tehotenstvo verejnou mienkou považované za nevhodné, napríklad, ak dieťa čakala staršia žena alebo slobodná matka. S podobným postojom sme sa mohli stretnúť aj u staršej generácie v obciach, kde fungoval jednodetný systém, ktorý mal zabrániť deleniu majetku medzi viacerých súrodencov.
Mnohé ženy tajili svoje tehotenstvo pred svokrou, ktorá nie veľmi vítala ďalšie tehotenstvo nevesty – viacnásobnej matky. Hoci tehotná žena nebola od prác oslobodená a neraz robila na poli do poslednej chvíle, jej tehotenstvo a pôrod predsa len na istý čas obrali rodinu o pracovnú silu.
V súčasnosti zvyknú ženy svoje tehotenstvo tajiť, ak hrozí potrat a nechcú prípadnú tragickú udalosť zdieľať so širším okolím. Vo väčšine prípadov je však predmetom obdivu: „Nemohla som sa dočkať, kým si kúpim tehotenské veci a budem ukazovať svetu moje guľaté bruško.“ (internet)
V minulosti neexistovali špeciálne tehotenské šaty
Ženy nosili bežný odev, ktorý si s narastajúcim bruškom postupne uvoľňovali: „Nosili sme kroje, no a počas tehotenstva ženy vyzerali, no, viete si predstaviť. Tu v páse sa nám zaväzovali sukne, no a ako nám rástlo brucho, posúvali sa hore. Vzadu boli potom dlhšie, aj spodničku bolo vidieť, veľmi to bolo nepríjemné.“
Veštenie pohlavia dieťaťa
V minulosti ľudia často veštili pohlavie dieťaťa. Žene, ktorá počas tehotenstva viac pribrala, mala guľatejšie bruško alebo mala chuť na sladké, predpovedali narodenie dievčaťa. Chudšia žena so špicatejším bruškom, prípadne taká, ktorá mala chuť na slané, mala čakať chlapca.
ČÍNSKY KALENDÁR: Chlapčeka alebo dievčatko?
Žene, ktorá opeknela, sa mal narodiť syn a naopak tej, ktorá ošpatnela, dcéra, nakoľko dievča jej údajne berie krásu. Mnohé z týchto ľudových predstáv sú známe aj v súčasnosti, ale slúžia viac-menej ako zábava:
„Ja som si vypočula všeličo, hlavne od premúdrelej prasvokry. Stále tipovala pohlavie: „Bude to dievča, lebo si oškaredela.“ Napadlo mi spýtať sa jej, či aj ona je škaredá až odkedy má dcéru...
„Bude to chlapec, lebo nemáš chuť na sladké...“, keď som odmietla jej odporný mastný koláč. Potom to ešte asi trikrát zmenila podľa tvaru môjho brucha a zakončila som to oznámením, že máme ultrazvukom na sto percent potvrdeného chalana, takže už tipovať nemusí.“ (internet)
Predstavy a poznatky o tehotenstve sa v jednotlivých obdobiach a kultúrach rôznia. Stále však platí, že dieťa je to najkrajšie, čo život prináša. Niekedy sa vyskytnú aj ťažké a smutné chvíle, avšak aj tie môžu mať šťastný koniec: