Tehotenstvo v časoch našich prastarých mám...

Tehotenstvo v časoch našich prastarých mám...

15.3.2017 v kategórii Tehotenstvo, autor Katarína Platznerová, foto: istockphoto.com

Splodenie dieťaťa je najkrajším poslaním človeka. O dôležitosti i výnimočnosti tejto úlohy boli presvedčení aj naši predkovia a už počas svadby sa robili všakovaké „opatrenia“, aby k mladému páru čo najrýchlejšie zavítal bocian. Ale aj keď žena otehotnela, v magických zvyklostiach a obyčajoch sa pokračovalo... Veď išlo o veľa – zdravie, šťastie a radosť nového života...

Táto myšlienka je prítomná aj vo svadobných obyčajoch, ktoré sprevádzajú začiatok spoločnej cesty dvoch ľudí a založenie rodiny. Mnohé zvyky sú živé aj v súčasnosti, hoci sa ich funkcia a forma mení.

Veľmi dobre známe je obsypávanie mladého páru kvetmi, lupienkami, ryžou alebo šošovicou. V súčasnosti má tento zvyk skôr estetickú funkciu. V minulosti bol však magickou praktikou zabezpečujúcou plodnosť mladého páru, najmä nevesty.

Na obsypávanie sa kedysi používali rozmanité plodiny: pšenica, ovos, jačmeň, raž, strukoviny, slnečnicové semienka, mak, orechy, lieskovce, sušené ovocie. V Rusku, Poľsku a Čechách sa mladý pár obsypával aj chmeľom.

Plodiny v sebe obsahujú silu rastu, ktorú znásobuje ich množstvo. Na princípe mágie kontaktu sa táto sila prenáša na mladý pár. Úkon obsypávania zároveň imituje siatie, ktoré má z hľadiska mágie rovnaký účinok. 

Jedlá a zvyky podporujúce plodnosť 

Na plodnosť mladého páru sa nezabúdalo ani pri výbere svadobných jedál. Obľúbeným bol kohút – vták známy svojím silným plodivým pudom. Podobný význam malo aj slepačie mäso či vajíčka.

Veľa detí mali zabezpečiť aj makové jedlá, napríklad rezance a rôzne koláče. Ženíchovi a neveste sa v niektorých regiónoch zvyklo pridať do jedla materské mlieko. U Srbov dbali na to, aby cesto na svadobný koláč miesila tehotná žena.

Nevestu zvykli pohladiť  vajíčkom, do čižiem jej dávali žito a pšenicu. Pri svadobných úkonoch bolo dôležitou „rekvizitou“ aj malé dieťa. S ním spojené úkony mali napomáhať, aby aj mladý pár mal v budúcnosti deti. Nevesta zvykla prekročiť dieťa položené na prahu domu alebo držiac ho v náručí trikrát obísť stôl.

Prah a stôl boli považované za kultové miesta a týmto rituálom si zároveň uctila predkov domu, do ktorého sa vydávala. V niektorých regiónoch zvykli dieťa neveste vložiť do perín. Pri týchto úkonoch vystupoval vo väčšine prípadov chlapec, čo odzrkadľovalo patriarchálne myslenie.

Zaujímavá obyčaj zabezpečujúca plodnosť nevesty je známa z Indie. Nevestu zvykli posadiť na býčiu kožušinu obrátenú srsťou nahor, pričom aj tu bolo zvykom posadiť do jej lona malého chlapca. Plodnosť mladého páru bola častým motívom svadobných tancov.

Z Gemera napríklad pochádza tzv. kohútový tanec, ktorého hlavným motívom je napodobňovanie tohto vtáka. V iných tancoch sa zase imitoval pohlavný akt a časté boli aj svadobné piesne s eroticky ladeným textom. Niektoré magické úkony zamerané na plodnosť kládli dôraz na výzor dieťaťa.

Mlieko a mliečne výrobky, napríklad tvaroh a bryndza, konzumované na svadbe, mali zabezpečiť deti s „bielou“ pokožkou. Niekde sa za ideál krásy považovala čierna farba očí, ako tomu nasvedčuje úryvok zo svadobnej piesne: „...kukaj do povaly, žeby tvoje deti čarnie oči mali“.

Na budúce potomstvo sa nezabúdalo ani vo svadobných blahoprianiach
„A po svadbe rýchlo na pec, do roka nech kričí chlapec. Keď to Jožko pomotá, majte radosť z dievčaťa.“ 

„Veľa šťastia, lásky, mieru, najskôr syna, potom dcéru. A pre radosť babičky môžu byť aj dvojičky.“ 

„Riaďte si loď šťastia svojho do prístavu manželského. Na vetry si pozor dajte, kormidlom smer udávajte. Loď si držte v poriadku, rozmnožujte posádku.“

Tehotenstvo je dôležitou etapou v živote každej ženy

Prežíva ju intenzívne ona i jej okolie. Je veľmi príjemné, ak jej ľudia pomáhajú a psychicky ju podporujú. Niektoré informácie súvisiace s tehotenstvom v minulosti znejú pre nás absurdne, ale nemali by sme ich hneď označovať za nezmysly.

Vznikali dávno, v roľníckom prostredí, kedy ľudia nevedeli o veciach, ktoré nám priniesla moderná medicína. Mnohé javy si vysvetľovali po svojom. Skrýva sa v nich však dávna tradícia a poznatky, ktoré neraz potvrdila aj veda. Je fascinujúce, že sa ľudia bez vyššieho vzdelania, kníh a internetu dopracovali k takým vedomostiam. 

Prečítajte si: Tehotenstvo týždeň po týždni

Postoj spoločenstva k tehotnej žene

Tehotná žena (nazývaná „hrubá“, „samodruhá“, „ťarchavá“) mala v spoločnosti zvláštne postavenie. Nachádzala sa v „nenormálnom“ stave. Bola považovaná za nečistú, a preto ju spoločenstvo izolovalo. V niektorých kultúrach museli tehotné ženy obývať špeciálne priestory príbytku, inde dokonca žili vo zvláštnych chyžiach mimo dediny.

Týmto opatrením sa mala zabezpečiť ich ochrana a zároveň sa tým zabránilo prípadnému negatívnemu vplyvu, ktorý (údajne) mohli mať na okolie. Tehotnú ženu teda rôznymi rituálmi vylúčili zo spoločnosti. Hraničnú fázu, v ktorej sa počas tehotenstva nachádzala, ukončil až pôrod a prijímacie rituály, ktorými sa začlenila do spoločnosti, rodiny a medzi ženy-matky.

Na slovenskom vidieku ľudia vždy dbali na to, aby tehotná žena dostala všetko, na čo mala chuť. Báli sa, že by mohla po čomsi veľmi zatúžiť a v dôsledku toho potratiť. Preto si mohla odtrhnúť ovocie aj zo susedovho stromu.

Ľudia tehotné ženy všeličím ponúkali: „Keď žena k niekomu prišla a mali jedlo na stole, hneď jej priniesli tanier a musela si vziať aj ona. Aj keď nechcela, i tak ju ponúkali. Len si vezmi, hovorili, aby ti náhodou nebolo zle,“ spomína istá starenka z južného Slovenska. 

Zákazy počas tehotenstva

Na tehotnú ženu sa vzťahovali rozmanité zákazy. Ich úlohou bolo chrániť ženu, dieťa aj celé spoločenstvo. Mnohé mali ovplyvniť vzhľad a vlastnosti dieťaťa, jeho zdravie, budúcnosť a samotný pôrod. Viaceré obmedzenia sú založené na mágii.

Napríklad v niektorých dedinách na južnom Slovensku zakazovali tehotným ženám niesť alebo kradnúť z poľa tekvice, aby ich dieťa nebolo holohlavé. Ak chceli ženy svojmu dieťaťu zabezpečiť pekné husté vlasy, mali kradnúť kukuričné šúľky.

Tehotná žena mala dávať pozor, aby na ňu niečo nespadlo alebo do nej niekto niečo nehodil, lebo by to mohlo zanechať stopu na pokožke dieťaťa: „U susedov je jedna dievka, veľmi pekná. Keď s ňou bola jej mama tehotná, išla popod morušu a spadla jej do čela. A to dievča na ňom má znamienko! 

Podobným situáciám sa vraj dalo zabrániť: „Hovorili nám, že keď sa žena udrie, alebo keď ju niekto udrie, má si odpľuť. Potom dieťa na sebe nebude mať stopu.“ Ďalšia staršia žena spomína: „Vravievalo sa tiež, že keď na ňu spadne nejaké ovocie, nemá sa na tom mieste chytiť. Lebo potom to bude na dieťati vidno.“

Tehotným ženám sa zakazovalo chodiť na pohreby, pozerať sa na postihnutého človeka, na nepekné veci, navštevovať chorého. Dôvody týchto zákazov sa vysvetľovali poverou, napríklad, že ich dieťa umrie alebo bude postihnuté, škaredé a podobne.

Do istej miery však tieto zákazy mali svoj pozitívny význam, pretože na psychiku tehotnej ženy by podobné zážitky mohli vplývať negatívne. V súčasnosti sa toto odporúčanie nezvykne dodržiavať: „Asi v treťom mesiaci tehotenstva som bola na pohrebe trinásťročného dievčatka, tiež ma išli všetci zniesť zo sveta, že či nie som normálna.“  (internet) 

Tehotná žena sa nesmela dotýkať mačky, aby sa jej nenarodilo chlpaté dieťa alebo dieťa so strakatými vlasmi. Je to, samozrejme, nezmysel, avšak na druhej strane, mačka je pre tehotnú ženu naozaj nebezpečná, nakoľko môže byť nositeľom infekčnej choroby – toxoplazmózy.

Budúcej matke sa neodporúčalo rozčuľovať, chodiť na veľmi hlučné miesta, dvíhať ťažké veci, zľaknúť sa, nemala byť smutná a podobne. Na Horehroní bol rozšírený zákaz zabiť hada, žabu, alebo myš, lebo by to mohlo mať neblahé následky pre dieťa. Tehotnej žene sa neodporúčalo ísť na krížne cesty, pretože by jej tam mohli škodiť bosorky. 

Prečítajte si: Linea negra: čiara tehotenstva   

Ako ženy vnímajú svoje tehotenstvo

V minulosti zvykli ženy svoje tehotenstvo čo najdlhšie tajiť. Staršie ženy to zdôvodňovali tým, že sa zaň hanbili. Ruky si preto zvykli držať na bruchu pod zásterou. Je to zvláštny postoj, ktorý má viacero zdôvodnení.

Týkal sa prípadov, kedy bolo tehotenstvo verejnou mienkou považované za nevhodné, napríklad, ak dieťa čakala staršia žena alebo slobodná matka. S podobným postojom sme sa mohli stretnúť aj u staršej generácie v obciach, kde fungoval jednodetný systém, ktorý mal zabrániť deleniu majetku medzi viacerých súrodencov.

Mnohé ženy tajili svoje tehotenstvo pred svokrou, ktorá nie veľmi vítala ďalšie tehotenstvo nevesty – viacnásobnej matky. Hoci tehotná žena nebola od prác oslobodená a neraz robila na poli do poslednej chvíle, jej tehotenstvo a pôrod predsa len na istý čas obrali rodinu o pracovnú silu.

V súčasnosti zvyknú ženy svoje tehotenstvo tajiť, ak hrozí potrat a nechcú prípadnú tragickú udalosť zdieľať so širším okolím. Vo väčšine prípadov je však predmetom obdivu: „Nemohla som sa dočkať, kým si kúpim tehotenské veci a budem ukazovať svetu moje guľaté bruško.“ (internet) 

Podiel na pozitívnom vnímaní tehotenského vzhľadu má aj súčasná móda venujúca pozornosť odevu pre tehotné ženy. Nekladie sa pritom dôraz len na praktickosť, ale aj estetickosť a atraktívnosť. 

V minulosti neexistovali špeciálne tehotenské šaty. Ženy nosili bežný odev, ktorý si  s narastajúcim bruškom postupne uvoľňovali: „Nosili sme kroje, no a počas tehotenstva ženy vyzerali, no, viete si predstaviť. Tu v páse sa nám zaväzovali sukne, no a ako nám rástlo brucho, posúvali sa hore. Vzadu boli potom dlhšie, aj spodničku bolo vidieť, veľmi to bolo nepríjemné.“ 

Veštenie pohlavia dieťaťa

V minulosti ľudia často veštili pohlavie dieťaťa. Žene, ktorá počas tehotenstva viac pribrala, mala guľatejšie bruško alebo mala chuť na sladké, predpovedali narodenie dievčaťa. Chudšia žena so špicatejším bruškom, prípadne taká, ktorá mala chuť na slané, mala čakať chlapca.

Žene, ktorá opeknela, sa mal narodiť syn a naopak tej, ktorá ošpatnela, dcéra, nakoľko dievča jej údajne berie krásu. Mnohé z týchto ľudových predstáv sú známe aj v súčasnosti, ale slúžia viac-menej ako zábava:

„Ja som si vypočula všeličo, hlavne od premúdrelej prasvokry. Stále tipovala pohlavie: „Bude to dievča, lebo si oškaredela.“ Napadlo mi spýtať sa jej, či aj ona je škaredá až odkedy má dcéru...

„Bude to chlapec, lebo nemáš chuť na sladké...“, keď som odmietla jej odporný mastný koláč. Potom to ešte asi trikrát zmenila podľa tvaru môjho brucha a zakončila som to oznámením, že máme ultrazvukom na sto percent potvrdeného chalana, takže už tipovať nemusí.“ (internet)

Predstavy a poznatky o tehotenstve sa v jednotlivých obdobiach a kultúrach rôznia. Stále však platí, že dieťa je to najkrajšie, čo život prináša. Niekedy sa vyskytnú aj ťažké a smutné chvíle, avšak aj tie môžu mať šťastný koniec:

„Ja som bola šesťkrát tehotná. To posledné som si chcela dať vziať. Ale potom mi primár povedal: Teta, keď uvaríte päť naberačiek polievky, uvaríte aj šiestu. A tak ho máme radi. Keď bol malý a môj muž ho držal na rukách, hovorieval: Vidíš a ty si chcela ísť na potrat. Veľmi ho máme radi,“ zo spomienok starenky z Južného Slovenska. 

Prečítajte si: Tehuľka kedysi a dnes

Komentáre