Mýty, ktorým ľahko uveríme... alebo Všetko je inak
Dobrá rada nad zlato. V prípade prvorodičiek je naozaj každá rada dobrá, aj poradcov sa zvyčajne nájde hneď niekoľko. A tak čerstvé mamičky počúvajú, skúšajú a snažia sa urobiť svojmu bábätku pekný život, napokon, ako my všetky.
Možno si spomeniete, mamy už odrastenejších detí, na všetky možné i nemožné spôsoby utíšenia bábätkovského plaču, bolesti pri raste zúbkov, či zvládnutie peripetií s dojčením.
Niektoré z „dobrých rád“ sa takto v dobrej vôli prenášajú z mamy na mamu, až sa z nich stane doslova mýtus. Jedna z definícií mýtu hovorí: Mýtus je viera založená skôr na potrebe veriť, než na rozumovom presvedčení. V prípade bábätiek je takýchto mýtov habadej. Pozrime sa na tie, s ktorými sa určite stretnete.
Narodilo sa nám bábätko: 10 otázok, ktoré čakajú čerstvých rodičov
Bez červenej stužky ani na krok!
Na ľavé zápästie bábätka a aj mamičky. Pre istotu aj na kočík a tašku s plienkami. Ochráni pred urieknutím, pomôže odvrátiť „zlé“ pohľady.
Koľké z nás viazali svojim bábätkám šnúročky podľa odporúčaní a povier (alebo v modernejšom ponímaní učenia Kabaly) najlepšie hneď trikrát okolo zápästia, aby sme ich ochránili? Možno väčšina len tak pre istotu, ako z reálnej viery, že červená šnúrka má magickú moc.
Psychológovia hovoria v tejto súvislosti o tzv. placebo efekte. Je využívaný najmä v medicíne. (Pacient, ktorému sa podáva neúčinný liek sa vylieči, pretože verí, že mu podávajú naozajstný liek a organizmus zmobilizuje vlastné rezervy. Výskumy dokázali, že čím väčšia a farebnejšia je tabletka, tým lepšie placebo pôsobí...)
Sugescia a sila očakávania – dám plačúcemu dieťatku červenú šnúrku na ruku a ono sa utíši. Otázne je, či by rovnako dobre nezabrala aj zelená stužka na nohe, ale načo riskovať, však?
Milé novopečené mamičky! Ak máte silný pocit istoty, keď dáte bábätku červenú šnúrku na zápästie, urobte tak. V prvom rade však pri prejavoch jeho nespokojnosti vylúčte reálne príčiny. Nie za všetko môžu „zlé“ sily či urieknutie pohľadom, dôvodom býva precikaná plienka, hlad, koliky, prílišný hluk, veľa ľudí, svetla a podobne. Odstráňte dôvod nespokojnosti a objímte svoje dieťatko s láskou, ktorá je silnejšia ako všetky amulety sveta – materinskou.
O prvé zúbky nie je potrebné sa zvlášť starať, veď aj tak vypadnú...
Ústa bábätka by mali byť vždy čisté, aj keď po zuboch nie je zatiaľ ani chýru. Vlhkou gázou alebo bavlnenou plienkou vyčistite zvyšky mliečka po kŕmení, jemne očistite ďasienka od povlaku.
Dieťa by si malo zvykať na čistý pocit v puse. Navyše, pri prerezávaní prvých zúbkov mu jemné masírovanie ďasienok uľaví. Keď už je prvý zub na svete, venujte mu pozornosť. Vhodnou pomôckou sú naťahovacie „zubné kefky“ na prst (špeciálny návlek na prst z plastu, na konci ktorého je miniatúrna kefka). Každý detský zúbok je dôležitý. Nezabúdajte, že správnym ošetrením pripravujete „pôdu“ pre trvalý chrup a učíte dieťa správnym hygienickým návykom.
Ak sú mliečne zuby poškodené, so zubným kazom, tie trvalé sa prerezávajú do infekčného prostredia, čo nie je dobrý základ pekného chrupu. Preto nepodceňujte pravidelné kontroly u detského stomatológa. Je zarážajúce, že len 30 percent slovenských detí do päť rokov má zdravý chrup bez zubného kazu! Do veľkej miery za to môžu rodičia – stravou a nedostatočnou orálnou hygienou.
MLIEČNE ZÚBKY: Pokazí ich nočné dojčenie?
Studené rúčky a nos neznamenajú, že je dieťatku zima
Čiapočka na hlave, pančuchy a overal. Len aby bábätku nebolo zima. V prípade chladnejšieho počasia zostávajú opatrnejšie mamky radšej doma. Čo je škoda, pretože dieťatko čerstvý vzduch potrebuje (v prípade vykurovacej sezóny o to viac). U malých bábätiek je opatrnosť síce namieste, ale dážď, vietor, mierne mrazíky im neuškodia.
V prípade dojčiat je varovnou až teplota mínus päť stupňov, u starších detí mínus desať. Pri obliekaní bábätka sa mamičky obávajú, aby nebolo ich ratolestiam vonku chladno. Ako to zistiť?
Veľkým omylom je, že indikátorom zimy či chladu u maličkých detí sú studené rúčky. Chladné ruky, tvárička, ale ani nos, nevypovedajú o tom, ako sa cíti vaše dieťa (studený nos môže mať napríklad kvôli vetru, ale zima mu nie je). Hlavným senzorom teploty tela je záhlavie, krk a horná časť hrudníka.
Ak sú tieto miesta studené, je dieťaťu zima. A naopak, keď sú vlhké, je mu príliš teplo. Ak je dieťatko spotené, treba mu v teplom prostredí vyzliecť mokré veci, poutierať ho a obliecť do suchého. Ak sa ešte len začína potiť, vyzlečte mu jednu vrstvu oblečenia.
Podľa pediatrov deti tolerujú skôr mierny pocit chladu než spotenie. Ako teda odhadnúť vhodný tip oblečenia? Skúsenosťou. V zime platí pravidlo – o jednu vrstvu viac ako si dávate vy.
Trojhodinové odstupy dojčenia, dvojhodinový spánok, jedna stolica denne, primerané percentily rastu!
Tabuľkové dieťa. Počuli ste už takýto pojem? Je to dieťa, ktoré na svoj vek meria a váži v rámci tabuľkových rozmedzí, spánok a čas bdenia sa u neho strieda pravidelne v presných časových rozostupoch, je kŕmené na mililiter presnou dávkou mliečka každé tri hodiny. Fyziologické a rozumové posuny v jeho vývoji sú ukážkové.
Nechceme tvrdiť, že takéto dieťa je mýtus opisovaný v príručkách pre budúcich rodičov, ale nebuďte sklamaní, ak to vaše bábätko „zaostáva“, nezapadne do tabuľkových ohraničení a odporúčaní. Je síce fajn, ak mu nastavíte režim, ale nedržte sa príručiek. Nastavte si svoj vlastný domáci režim tak, ako ho potrebuje mať vaše bábätko. Pozorujte a odpovedajte na jeho potreby. Nenechajte ho vyplakať si „dušu“ pri zaspávaní, lebo to tak fungovalo u vašej kamarátky, netrápte ho dlhými prestávkami v dojčení, keď vidíte, že je hladné (nielen po vašom mlieku, ale aj po vašej blízkosti).
A to najdôležitejšie: milé mamičky, neporovnávajte svoje dieťa s ostatnými. Máte doma originál. Pomáhajte mu rásť, ale nenúťte ho preskakovať jeho vlastné limity.