Počujete? Aj bábätko v brušku sa s vami rozpráva
Mama, hovor so mnou...
Sluch je najintenzívnejšie ovplyvňovaným zmyslom
Okrem toho, že deti počúvajú neustály tlkot srdca mamky, šumenie v cievach či škvŕkanie čriev, vnímajú i zvuky zvonku.
Hlas mamky i ocka, súrodencov, domácich zvierat. Zvykajú si na ne, učia sa dokonca melódiu a rytmus materinskej reči.
A keďže majú dobre vyvinutú i pamäť, tak vás určite neprekvapí, že deti hudobníkov sú obvykle tiež hudobne nadané. Všetky deti milujú hudbu. A spev mamky, akokoľvek falošný, je pre ne rajom.
Ako komunikovať s bábom EŠTE PRED JEHO NARODENÍM?
Aké výhody má komunikácia s bábätkom v brušku?
- fyzicky i psychicky zdravšie deti
- dôvera a láska pre drobčeka
- menej plačlivé dieťatko po narodení
- dostatok podnetov, ktoré mu pomáhajú lepšie sa vyvíjať
- po narodení dokážeme lepšie reagovať na jeho potreby
- stávame sa citlivejšími aj na svoje vlastné telá a potreby
DOKONALÝ človek v maminom brušku: TOTO všetko viete ovplyvniť
Z vašich skúseností:
„Ja som so svojou prvorodenou stále rozprávala, odpovedala mi kopancami. Vďaka nim som v 7. mesiaci zistila, že sa mi skracuje krček maternice. Kopance boli vtedy iné, dôrazné, akoby niečo nebolo v poriadku. Doslova ma dokopala k doktorke. Hospitalizovali ma. Tiekla mi infúzia, no v hadičke bola bublinka. Moja maličká v brušku spala. Ja som ostala v strese, hoci ma sestrička upokojovala. Bola som ako na tŕňoch, potom som dala ruku na brucho a pýtam sa: Si v poriadku? Moje dieťa ma buchlo a spalo ďalej.“
Zuzana
„Skôr ma prekvapilo, ako si môj 7-ročný syn pamätá piesne, ktoré som počúvala, keď som ako tehotná šoférovala, prečo nechcel spať prvú noc v pôrodnici. Veľmi zaujímavé počúvanie. Vysvetľoval mi aj svoj plač a, čuduj sa svete, veľa vecí sedí, ako ich opisuje.“
Diana
„Ja som sa s mojou malinkou rozprávala, asi odkedy som sa dozvedela, že v brušku je. Väčšinou pred televízorom alebo pri šoférovaní. Vtedy som jej zvykla aj spievať a hladkať bruško, načo reagovala kopancom (asi to bude mojím nie veľkým nadaním na spev). Rozprával sa s ňou aj jej ocko, ako sa budú hrať, keď vyjde von.“
Alica
„Keďže som bola skoro polovicu tehotenstva doma na rizikovom, mala som priestor sa s Tamarkou rozprávať, spievať a vnímať sa navzájom. A návštevy chodili, hladkali bruško (nemala som s tým problém) a Tamarka je veľmi spoločenská a kontaktná. Prvýkrát som sa s ňou rozprávala asi v 12. týždni, začala som špiniť, tak som jej dohovárala, aby ostala v brušku.“
Barbora
„Keď som čakala prvé bábätko, veľmi som sa bála. Po každej poradni som prišla domov a plakala som. Bála som sa, že neprežije, aj keď vždy bolo všetko v poriadku. Asi v 3. mesiaci sa mi snívalo, že máme blonďavého chlapčeka. V tom sne mal už asi dva roky. Odvtedy som sa s ním rozprávala a veľmi som chcela, aby s nami ostal, aby bol taký ako vo sne. A je! Akurát mi je ľúto, že som celé tehotenstvo prežila v strachu. Dúfam, že to naňho nebude mať vplyv.“
Ľudmila
„Náš syn si sám vybral meno. Začali sme sa s ním rozprávať, hneď ako sme ho splodili. Vedeli sme to. Po prvom ultrazvuku, keď sme sa dozvedeli pohlavie, sme naraz vyslovili jeho meno. To isté! Nič sme predtým neplánovali. Jednoducho nám to povedal a my sme to len vyslovili.“
Petra