Denník tehuľky: Amniocentéza áno, či nie?
Druhý trimester je už pre tých, čo sú do problému zasvätení, ideálny na začatie tipovania pohlavia. Podľa pleti, tvaru bruška, toho čo vám chutí jesť a podobne. U mňa jasne vyhráva chlapec, vraj som pekná, mám peknú pleť, moc som nepribrala (iba do bruška) a tvar bruška mám akoby špicatý.
Priateľ je presvedčený o Aničke, nie že by ju prednostne chcel, ale úplne úvodné tipy, ešte v prvom trimestri padali na dievčatko. Aj čínsky kalendár tak povedal a dokonca aj test so sódou bikarbónou. Teraz sa čudujete a neviete o čo ide?
ČÍNSKY KALENDÁR: Chlapčeka alebo dievčatko?
Chlapček alebo dievčatko? Prezradí sóda bikarbóna
Tie zvedavé ho už vyskúšali, existuje k tomu aj video na internete a pre tie, čo sa teraz len začudovali:
Test na určenie pohlavia dieťaťa
Vezmete pohárik, do neho nalejete centimeter ranného moču, do druhého rovnakého poháriku dáte sódu bikarbonu asi cca 1 veľkú lyžicu. Močom tú sódu, najlepšie v priesvitnom pohári, zalejete a pozeráte. Pokiaľ to vyšumí - zašumí, tak čakáte chlapčeka. Pokiaľ sa neudeje žiadna reakcia (že tá sóda v tom moči iba stojí) tak čakáte dievčatko. U mňa stála. Či to zafungovalo, sa dočítate na konci tejto časti blogu.
Amniocentéza: áno alebo nie?
Stojíme pred rozhodnutím ísť alebo neísť na amniocentézu. Tehotná žena má v období, cca okolo toho 16-teho až 20-teho týždňa na výber z viacerých možností vyšetrenia rizika downovho syndrómu, či rázštepu nervovej trubice a iných vývojových porúch plodu (chromozómových a genetických).
Jedná sa o neinvazívne metódy prenatálnej diagnostiky, a teda vyšetrenie z krvi matky. Existuje tzv. Trisomy test, Nifty test alebo ešte aj inak nazývané testy. V niektorých vyšetria 3 chromozómy, v tých najdrahších myslím 10.
Ceny sa pohybujú cca od 350 do 500 Eur. Stále je to však krv matky a nie 100% spoľahlivý výsledok. V mojom okolí osobne poznám prípad, kedy aj tie najdrahšie krvné testy boli v poriadku a narodilo sa postihnuté dieťatko.
Toto ma prinútilo sa zamyslieť a musím povedať, aj mi nahnalo trošku strachu, ktorému pridali negatívne názory a nedôvera lekárov v tieto testy, či už v odborných článkoch na internete alebo osobne od mojej pani doktorky.
Na kontrole mi dokorka povedala osudovú vetu ktorá rozhodla. „Pozrite sa, ak ste presvedčená, že by ste chceli vychovávať aj postihnuté dieťatko a ani po pozitívnom náleze z amniocentézy, by ste si bábätko nedali zobrať, nemá pre vás amniocentéza žiaden význam. Ak ste opačného názoru, odporúčam vám na ňu ísť.“
Moja posledná otázka znela: „Ako by ste konali vy v mojom prípade?“ bez akéhokoľvek premýšlania mi p.doktorka odpovedá: „Ja by som na ňu určite išla“.
Amniocentéza ma trochu desí
Rozhodujem sa teda pre invazívnu metódu prenatálneho vyšetrenia, amniocentézu. Ide o výkon, ktorý slúži na vyšetrenie chromozómov alebo génov plodu. Dieťa je v maternici obklopené plodovou vodou, ktorá obsahuje bunky jeho kože. Malé množstvo tejto vody sa odoberá tenkou ihlou cez brušnú stenu matky. Tekutina je potom odoslaná do laboratória na vyšetrenie.
Ja mám rozhodnuté. Už len opýtať sa na názor partnera. Ten ma doma uisťuje, že je to dobrý nápad. S týmto nastavením idem na konzultáciu ku genetičke. Je to obyčajný pohovor, kde si pani genetička nakreslí celý váš rodinný strom, rovnako ako partnerov.
Je preto dobré sa informovať o partnerových rodičoch, ich súrodencoch, deťoch atď. po nakreslení rodinného stromu zhodnotí riziká. U mňa to bol len vek. Zapôsobila však na mňa veľmi dobre a tak sa jej zverujem do rúk a potvrdzujem termín o dva dni na amniocentézu.
V duchu si vravím, takto o dva dni mám za tým a bude. Skontroluje ultrazvukom uloženie placenty a množstvo plodovej vody, podáva mi ruku s vetou: "Pozajtra sa teda vidíme". Odchádzam s veľmi dobrým pocitom. Rozhodla som sa za amniocentézu zaplatiť, v čom spočíva obrovská výhoda. Výsledky vám zavolajú na druhý deň ráno. Normálne sa čaká približne tri týždne.
Istota je istota
Pobalená prichádzam do nemocnice a sadám si pred dvere spomínanej pani doktorky. Sedí tam ešte ďalších jedenásť dievčat. Zvláštne, pomyslím si. Všetky vchádzame postupne do vnútra. Prebehne klasická gynekologická kontrola a ultrazvuk, na odobrenie si vhodných podmienok pre odber plodovej vody. Mám ich vraj ideálne.
O dvanástej mám prísť. Dovtedy sa môžem najesť a prejsť. Prezlečú nás do nočných košiel a postupne všetky po jednej berú na operačnú sálu. Som posledná, tak si chvíľku počkám a sledujem dievčatá ako vychádzajú. Všetky vychádzajú s vetou: „V pohode, nič som necítila“, čo ma úplne upokojuje a dodáva príjemný pocit.
Konečne prichádzam na rad. Čakajú ma tam asi štyria starší, veľmi veľmi sympatickí páni doktori a tá spomínaná moja pani doktorka. Vtipkujú na moju adresu, všetci sa smejeme a máme dobrú náladu.
Pani doktorka mi zatiaľ natiera brucho niečim dezinfekčným oranžovým, iný pán doktor mi na monitore cez ultrazvuk ukazuje kde je placenta, kde bábätko a ani si nestihnem uvedomiť, zacítim malé štipnutie (menšie ako keď mi brali krv z ruky) a vidím na monitore vnútri ihlu.
Prečítajte si viac: Amniocentéza
Odber plodovej vody
Doktorka vezme jednu striekačku, čo trvá presne rovnako dlho ako keď vám berú krv a už len počujem: „Hotovo, môžete ísť“. Ešte mi nezabudne ukázať skúmavku úplne čírej tekutiny s poznámkou: „Je čistá, ideálna, krásna vzorka“.
Potom nás dali asi hodinku poležat na izbu. Za hodinu sa totiž doplní ten objem plodovej vody, čo vám zobrali, skontrolujú, či netvrdne maternica, zoberiete si výstupné papiere a môžete ísť domov.
Na druhý deň ráno prídem do práce (áno najlepšie je oddychovať, ale to je u mňa troska problém a prácu mám sedavú, tak si vravím, že veď sa nenamáham), ani sa nenazdám a zvoní mi okolo pol desiatej telefón. "Dobrý deň Petra, výsledky sú negatívne a čakáte chlapčeka!“. Skladám telefón a úplne naplno si užívam tú obrovskú radosť...
