Budem mať dieťa a chcem ho dojčiť. Čo pre to urobiť?
V poslednom období mám pocit, že čoraz viac žien nadobúda dojem, že z dojčenia treba mať maturitu a až potom majú šancu byť úspešné, že sa o ňom veľa hovorí ako o čomsi jednoduchom a prirodzenom, a pritom prináša veľa otáznikov, zmätku a náročných chvíľ.
Stretávam sa s mamičkami na kurzoch prípravy na pôrod a dojčenie posledných päť rokov a v ostatnom čase rozmýšľam – čím to je? Pred tými niekoľkými rokmi som si vravela, že to po čase bude lepšie, bude viac informácií, viac poradkýň pri dojčení, bude sa na koho obrátiť s otázkami „všeho druhu“.
Dojčenie je absolútne prirodzená vec
Veď odpovede sú predsa také jednoduché! No nie je to až také jednoduché – veriť v samu seba, veriť signálom, ktoré nám vysiela dieťa a ktorými hovorí „SOM SPOKOJNÉ“ (keď predsa tabuľka hovorí, že by malo vypiť ešte o 25 ml mlieka viac, než ukázala váha!). Byť spokojná, keď je spokojné aj dieťa a nemať potrebu naplniť nejakú normu alebo priemerné hmotnostné prírastky.
Veriť tomu, že všetko je OK, keď naše okolie si myslí niečo iné a dáva nám to dosť tvrdo najavo. Na jednej strane vnímam obavy a pochybnosti prvorodičiek, ktoré sa nemajú o koho oprieť, nemajú sestru, švagrinú, kamarátku, ktorá by sama mala dojča a podporila ich.
Možno tým, že materstvo odkladáme do neskoršieho veku, sme viac ustráchané, niekedy až úzkostné čo sa týka prospievania dieťaťa a veľmi starostlivo striehneme na každý detail. Na druhej strane je tu podpora najbližších, partnera, mamy, svokry. Zámerne nepíšem, že starých rodičov, pretože na poli dojčenia nachádzajú v radách uplatnenie takmer výlučne rodinné ženy.
Prečítajte si: Problémy s dojčením: prečo si kazíme dojčenie zbytočnými obavami?
Nie vždy sú to rady dobré, vhodné a povzbudzujúce. Bez urážky – ale veľmi často, aj v dobrej viere a snahe pomôcť, staršia generácia čerstvú mamičku totálne zneistí a niekedy aj „prinúti“ urobiť to, čo vlastne sama nechcela. Myslím si, že žena, ktorá sa stane matkou, potrebuje hlavne podporu a pomoc „na požiadanie“ – teda keď si o to sama povie, keď si nejaké rady vypýta, keď jednoducho o ne stojí.
A je jedno, či sa týkajú dojčenia, alebo obliekania dieťaťa, či varenia nedeľnej polievky. Naše mamy a svokry prevažne nedojčili, alebo dojčili len krátky čas. Väčšina z nich nemá reálnu skúsenosť s dlhodobým dojčením, chýba im poznanie súvislostí, a preto sa často čudujú a nechápu, že výlučne dojčené dieťa si dokáže vystačiť len s materským mliekom celý prvý polrok svojho života.
Že naozaj nepotrebuje sladené čajíky alebo polievočky v 6. týždni života. Jednoducho pred 20 – 30 rokmi sa to robilo inak.
Prečítajte si: Tandemové dojčenie: Dojčenie v tehotenstve alebo dvoch detí v rôznom veku
Čo robiť, aby ste mohli dojčiť?
- Verte tomu, že dojčiť budete, pretože prsia sú prírodou určené práve na to.
- Zorientujte sa v informáciách o dojčení, ideálne absolvujte kurz dojčenia (myslím, že poradkyne dojčenia sa venujú nielen poradenstvu, ale aj príprave na dojčenie vo svojich regiónoch, takže treba len hľadať a nájdete). Na zorientovanie vám môžu poslúžiť aj ďalšie informácie v tomto článku alebo na www.mamaaja.sk.
- Na takúto prípravu na dojčenie vezmite so sebou aj mamu alebo svokru, aby si vypočuli informácie o dojčení od nejakej „autority“. Zväčša potom už nebudete musieť vysvetľovať, prečo chcete robiť to či ono, resp. nechcete robiť toto alebo tamto... Mám milú skúsenosť, keď na jeden kurz prišla mamička aj so svojou mamou a aj so svokrou. Bolo to úžasné, obe dámy sa zapájali do diskusie, na mieste si ujasňovali veci, ktoré dovtedy poznali inak. A myslím, že následne v nich mala táto mamička veľkú oporu.
- Nekupujte vopred fľaše a umelé mlieko „len tak pre istotu“! Veľmi ľahko to zvádza k riešeniu prípadných problémov „z kratšej cesty“.
- Pripravte sa na šestonedelie tak trochu preventívne. Ide o to, aby ste mali pokoj, pohodu, aby ste sa mohli venovať len sebe, dieťatku, partnerovi, prípadne staršiemu dieťatku. Teda sa zásobte potravinami, ktoré nejaký čas vydržia v špajzi, predvarte si vývary, uduste mäso a zamrazte. Všetko ostatné delegujte na niekoho iného v rodine, prípadne to jednoducho nerobte (dlážku naozaj netreba umývať obdeň a bielizeň netreba nutne žehliť...).
- Ak máte okolo seba ľudí, ktorí majú k dojčeniu iný postoj ako vy a viete, že oni to zažili inak, hovorte s nimi o tom ešte pred narodením dieťaťa. Pre naše mamy vôbec nemusí byť jednoduché, že my teraz o dojčení toľko hovoríme, že zaň bojujeme – niekedy na ich gusto až príliš. Dosť často mi rezonuje v ušiach výrok jednej svokry, ktorá sa takto zúčastnila na našom kurze so svojou nevestou a po istom čase, keď sme sa znova stretli, hovorila, že po tom kurze mala veľké výčitky, že svojho syna nedojčila. Veľmi ma to mrzelo a výčitky som následne mala aj ja, či nemala z mojej strany pocit nátlaku, ale ona mi vysvetlila, že jej to len prišlo ľúto, že vtedy nemali také informácie a podporu, lebo to celé mohlo u nej vyzerať inak. Doteraz je svojej neveste veľkou oporou. Niekedy rozmýšľam o tom, čo všetko tie naše mamy a svokry majú „za tým“, keď hovoria: „No a čo, tak nebudeš dojčiť, nebudeš prvá ani posledná.“ Alebo „Aby si sa z toho dojčenia nezbláznila. Ani ja som ťa nedojčila a pozri, aká si krásna a zdravá“. Či tam nie je aj trochu toho „Robila som to ja dobre? Nemala som aj ja vtedy viac bojovať?“
Pripraviť sa na dojčenie – ale ako?
- Zistite, kde sa vo vašom okolí robí nejaká príprava na dojčenie, kto vedie stretnutia – mala by to byť kompetentne vyškolená osoba.
- Overte si, koľko stretnutie o dojčení trvá a koľko je na ňom ľudí, či uvidíte napr. inštruktážne DVD, alebo si budete môcť vyskúšať polohy na dojčenie s bábikou.
- Získajte kontakt na laktačnú poradkyňu z okolia, na ktorú sa môžete obrátiť v prípade problémov a ktorá chodí aj na domáce návštevy.
- Prezrite si webové stránky, ktoré ponúkajú informácie o dojčení, je ich dosť aj slovenských, aj zahraničných. Nájdete tam aj rôzne videá, na ktorých uvidíte napr. správne prisávanie bábätka alebo ručné odstriekavanie mlieka.
Prečítajte si: Technika dojčenia