Skutočný príbeh snažilky: Môže za to „mrcha“ cysta?
Naše snažilkovanie sa začalo zhruba pred dvoma rokmi, z jednoduchého a krásneho dôvodu – láska. S priateľom sme spolu chodili už tri roky, dokončila som školu, našla si prácu a akosi nám „rodinné city“ napovedali, že je ten správny čas... Tak sme sa dali na tú, ešte vtedy netušiac, dlhú cestu. Vyznala sa nám vo svojom príbehu snažilka Zuzana…
Vedela som, že neotehotniem hneď „ako vo filme“, ale že si budeme musieť tak veľa vytrpieť, som tiež netušila. Antikoncepciu ani veci tomu podobné som nikdy nebrala ani pred tým, takže som nič nevysadzovala, len nasadzovala.
Čítajte tiež: Cysta a myóm – čo s nimi?
Nasadzovala som odvahu do niečoho nového, a celú seba...
Pokúšali sme sa tri-štyri mesiace – a nič. Začala som byť nepokojná, aj preto, lebo som už od 15-tich rokov chodila pravidelne ku gynekológovi. Od puberty som brala lieky na upravenie hormonálneho profilu, pretože nebol celkom v poriadku a meškávala mi menštruácia. Lieky som užívala tri roky. No, ale vráťme sa k podstate... Keď som sa po spomínaných mesiacoch snaženia sa vybrala ku gynekológovi, vyšetril ma – odobral krv, urobil výtery – všetko bolo v poriadku. Tri mesiace prešli a nič, zasa krv, výtery a nič... A takto som to zniesla trikrát... Na odporúčanie kamarátky som si našla nového gynekológa v súkromnej nemocnici. Popri práci a denným starostiam som sa k nemu hneď nedostala, ale bola som objednaná o dva mesiace. Tak som sa upokojila. Do toho však prišlo niečo nečakané, meškala mi menštruácia dva týždne. Spravila som si test. Vždy som sa testovala s obavami a strachom – nikdy sa nič neukázalo. Ale chcela som to skúsiť. Prišla som do práce a rovno do kúpeľne – a videla som vytúžené dve čiarky. Čo sa so mnou dialo, je ťažko opísať, nevedela som, či plakať, či sa smiať. Samozrejme, sĺz som sa nezdržala. Hneď som utekala za priateľom a zároveň som volala gynekológovi, či by som mohla prísť skôr.
Neprehliadnite: Snažilkovanie trochu inak...
Začala som sa veľmi báť...
Krátko na to som v podbrušku začala cítiť podivné tlaky a bolesti. To bolo v pondelok a v piatok som išla k svojmu novému gynekológovi, no bolesti sa stupňovali. A strach s nimi. Po vyšetrení gynekológ usúdil, že maternica má veľkosť ako pri gravidite, zobral mi krv a popoludní som mala výsledok. HCG sa potvrdilo, ale bolo veľmi nízke, a tak obavy stúpli. V pondelok som mala zasa ísť na vyšetrenie, ale v nedeľu som začala krvácať a vedela som, že to neveští nič dobré. Moje tušenia sa vyplnili, na sone nebolo nič vidieť, len nejaký fliačik mimo maternice. Lekár mal podozrenie na mimomaternicové tehotenstvo. Ihneď ma hospitalizovali, na sono som chodila trikrát denne, bolesti som nemala žiadne a krvácala som ako pri menštruácii. Ustalo to po piatich dňoch. Na sone bolo všetko v poriadku, tak ma prepustili domov. O tri dni som išla ku gynekológovi, ktorý to uzatvoril ako potrat vo včasnom období, čo mi už bolo jasné. Môj zdravotný stav sa rýchlo upravil, len rana na duši zostala dodnes.
Prečítajte si: Dve čiarky
Až neskôr sa ukázalo...
...že ten fliačik, ktorý bolo na sone vidieť, je cysta. A preto som aj mávala nepravidelný cyklus a to možno malo podiel aj na potrate. Samozrejme, že môj bývalý gynekológ mi sono nikdy nespravil, tak nemohol cystu ani objaviť. No na moje nešťastie mi ju zistili až potom, keď už bolo neskoro. Nový gynekológ ma vyšetril a dohodli sme sa, že zatiaľ necháme všetkému voľný priebeh. A tak som v novembri 2008 znovu otehotnela... Tento raz som sa to nedozvedela z testu, ale priamo od gynekológa, keď som išla na bežnú prehliadku v strede cyklu. Hladina HCG bola zasa nízka, tak som sa šetrila, brala lieky... Ale za štyri dni som opäť začala krvácať a všetko sa zopakovalo. Bolesť v mojom srdci sa zväčšila.
Snažím sa na naše snaženie nemyslieť
Dobrala som injekcie na tú „mrchu“ cystu a v piatok idem na kontrolu, či zmizla. Ak nie, tak ma čaká laparoskopia. A keďže výsledky zo spermiogramu má priateľ dobré a ja ovuláciu, tak dúfame, že laparoskopia všetko vyrieši a o tri mesiace vám napíšem znova, ale už ako tehuľka. Toto neprajem len sebe alebo nám s priateľom, ale všetkým snažilkám, ktoré sa usilujú o dieťatko. A ešte by som chcela popriať nám všetkým hlavne veľa trpezlivosti, ktorú si cesta za bábom vyžaduje.
Hlavné je neprestávať veriť. My s priateľom sa snažíme dva roky a stále veríme, aj keď s obavami, ale veríme...
Zatiaľ sme sa nepokúšali navštevovať centrá asistovanej reprodukcie, lebo dúfame, že keď cysta zmizne, tak sa posuniem o krok vpred a nebudeme musieť nad takým niečím rozmýšľať.