Zora Inka Grohoľová: Vzťahy v rodine sú tá najdôležitejšia téma na svete
Zora je dáma, ktorú si hneď všimnete. Je okolo nej zvláštna atmosféra profesionality a múdrosti. Jej charizma vás vtiahne a máte chuť sa s ňou rozprávať o dôležitých veciach, inšpirovať sa jej slovami a osobnosťou.
Koučka, mediátorka, vyštudovaná novinárka a dnes už aj autorka knihy, ktorá búra stereotypy okolo žien, ktoré sa ocitli v pozícii macochy.
Zora Inka Grohoľová
Pred pár týždňami ste krstili svoju knižnú prvotinu Moderné macochy. Ak by vám niekto pred dvadsiatimi rokmi povedal, že sa toto stane, verili by ste mu?
Na krste mojej knihy sa zúčastnilo veľa ľudí, ktorí mi boli blízki už pred dvadsiatimi, niektorí aj pred tridsiatimi a viac rokmi. Neviem, ako sa to stalo, ale myslím, že mám v živote veľké šťastie na ľudí a na vzťahy. Pred dvadsiatimi rokmi som bola mladá, šťastne vydatá mamička s tromi deťmi: jednou škôlkarkou, jedným prvákom a jednou tretiačkou. Bola som obklopená fantastickou mamičkovskou partiou, ktorá funguje dodnes. Keby mi niekto povedal, že mi raz vyjde vlastná kniha o vzťahoch v rodinách, asi by som sa čudovala, ale verila by som. Mám vyštudovanú žurnalistiku, vždy som veľa čítala, vždy mi išla práca so slovami a vždy ma zaujímali vzťahy v rodinách.
Z krstu knihy Moderné macochy.
Keď sa už teda obraciame späť, aké sny mala malá Zora Inka?
Odkedy sa pamätám, chcela som byť dospelá. Predstavovala som si, že mám vlastnú domácnosť, manžela a deti, šoférujem auto, cestujem, vybavujem veci po úradoch (to mi pripadalo strašne dospelé), stretávam sa s kamarátkami a robím si veci po svojom. Spolu s mojou najlepšou kamarátkou (ktorá, samozrejme, nechýbala na krste mojej knihy) nás najviac bavilo pozorovať naše mamy a ich kamarátky, tajne počúvať za pootvorenými dverami o dospeláckych drámach, o láskach, svadbách, neverách, rozvodoch..., potom sme to všetko v detskej izbe rozoberali, ako sme vedeli, a robíme to dodnes... Tam sa to asi všetko začalo...
Mimochodom, dve mená – prečo, používate ich obe? Ako vás oslovuje rodina, kamaráti...?
V mojej rodine vládol milý, ale dosť nepraktický zvyk dávať stále dookola tie isté mená. Všetci boli Kataríny, Jurajovia, Lívie... a všetci sme boli skoro stále pokope. Výsledok: každý musel mať prezývku. Takže tu bol Juraj, Žoržo, Ďuďo, Livika a Tucika... Tradíciu neporušili ani so mnou, dali mi meno Zora po mame. Približne po týždni sa mojej, vtedy dvadsaťročnej matke začalo hovoriť Stará Zora a ja, bábätko, som bola Zorka, Zorinka. Myslím, že to bola ona, ktorá z toho vo vlastnom záujme urobila – Inku. Zora je teda u nás v rodine už len ona. V rodine som Inka, ale moji kamaráti zo školy a kolegovia ma poznajú ako Zoru. Vzniklo z toho pár zmätkov, tak som začala používať obidve mená.
V čom sa dnešná Zora najviac líši od toho malého dievčatka?
Myslím, že ako dospelá som naozaj spokojnejšia, veselšia. Dospelosť sa k mojej povahe viac hodí.
Na formovaní vašej dnešnej podoby sa podpísala aj dôležitá udalosť v živote každej ženy – stali ste mamou. Trikrát. Ako materstvo ovplyvnilo váš pohľad na svet, na niektoré témy, na vás?
To, že som mala tri deti, ma na veľa rokov absolútne zamestnalo a naplnilo obrovským šťastím. Bolo to pre mňa nádherné obdobie. Zo svojich detí som bola nadšená a venovala som sa im naplno. Žila som ich režimom, škôlkami, školami, krúžkami, športovými aktivitami, organizovala som výlety a legendárne detské oslavy s divadielkami a kúzelníkom, snažila som sa byť dokonalá mama. Samozrejme, že nie vždy sa mi to darilo a urobila som aj veľa chýb. Výchova detí a to, ako som ju nie vždy zvládala, ma priviedla k čítaniu článkov a kníh o výchove. Cez tieto témy som sa dostala k témam vzťahov a komunikácie. Vtedy som mala pocit, že vzťahy v rodine sú tá najdôležitejšia téma na svete. Tak trochu si to myslím doteraz.
Niekde som počula výrok, že deti sú naši učitelia. V mojom prípade to určite platí. Moje deti sú dnes už dospelé a celý život mi prinášajú do života nových ľudí, nové témy, aktivity, názory, takže tak trochu aj ony vychovávajú mňa. Učia ma napríklad správať sa ohľaduplnejšie k životnému prostrediu, zdravšie sa stravovať, ale ovplyvňujú aj to, ako zmýšľam o menšinách a iných kultúrach.
Keď sa obzriete späť, urobili ste niečo inak, čo sa týka výchovy detí? Čo by ste si s dnešným pohľadom a skúsenosťami vo výchove „odpustili“?
Som veľmi šťastná z toho, aké deti som vychovala, ale teraz, s dnešným rozumom, by som všeličo robila inak. Mohla som ubrať z perfekcionizmu a veľa vecí jednoducho nechať tak. Mohla som menej chváliť (vlastnosti) a viac oceňovať (snahu). Mohla som viac trvať na tom, aby detská psychologička dôkladne vyšetrila príznaky ADHD u jedného z mojich detí – mohli sme si ušetriť niektoré problémy. Mohla som si „odpustiť“ všeličo, teraz musím tieto chyby odpustiť sama sebe a veriť, že mi ich už odpustili alebo časom odpustia aj moje deti.
S dcérami Terezou a Gretou, leto 2023.
Poznačila vaša skúsenosť matky aj vaše profesionálne vnímanie problémov klientov? Alebo celkovo rodinný život – ako sa prelínajú tieto svety u vás?
Skôr by som povedala, že moja profesia veľmi ovplyvňuje môj život... Napríklad je pre mňa naozaj veľmi zvláštne a nezvyklé rozprávať takto o sebe. Celá moja práca je založená na tom, že počúvam, vnímam, zaujímam sa o druhých, dávam im priestor na ich vlastné riešenia bez súdenia a vnucovania mojich presvedčení. Máte určite pravdu, že mám ako mama väčšiu empatiu a pochopenie pre iných rodičov, ako dcéra mám pochopenie pre vzťahy s rodičmi, ako manželka pre partnerské témy. Snažím sa ale ostávať profesionálna a neprenášať svoje skúsenosti do rozhovorov s klientmi. Moja práca ma naučila, že pre každého sú naozaj najlepšie riešenia tie, na ktoré si príde sám. Ja ho môžem sprevádzať (ale nie navádzať) vhodnými otázkami.
V rodinnom živote a v manželstve sú pre mňa užitočné aj ďalšie zručnosti mojej profesie: aktívne počúvanie, empatia, priama a nenásilná komunikácia, riešenie konfliktov. Som presvedčená, že základy týchto zručností by sa mali učiť deti už na základných školách, spolu so základmi sebapoznania a emočnej inteligencie.
V súčasnosti sa venujete koučingu, pôsobíte ako mediátorka, lektorka, už aj autorka knihy, ako ste sa k týmto profesiám dopracovali? Aké míľniky sprevádzali vašu kariérnu cestu?
Moja kariéra nebola nijako oslnivá. Počas štúdia a po skončení vysokej školy som pracovala ako spíkerka v rádiu, potom som bola hovorkyňa jednej organizácie a po pár rokoch som odišla na dlhý čas na materskú. Veľa rokov som sa sústredila hlavne na výchovu detí a manažment všetkého okolo nich. Popritom som po večeroch robila preklady a úpravy dialógov pre dabingové štúdio, pomáhala som organizovať hudobný festival, venovala som sa práci v medzinárodnej dobročinnej organizácii. Robila som všeličo, všetko ma bavilo, ale nikdy to nebolo úplne to pravé.
Keď som objavila koučing, v tejto profesii som sa okamžite našla. Zistila som, že v nej využijem veľa svojich darov: moju celoživotnú vlastnosť, že sa mi ľudia radi zverujú, schopnosť pracovať v troch jazykoch, komunikatívnosť, organizovanosť a štruktúrovanosť. Som šťastná, že môžem pracovať s ľuďmi z celého sveta, pomáhať im pri sebapoznaní, riešení dilem a konfliktov v kariére aj v osobnom živote, pri zlepšovaní vzťahov a tvorbe lepšieho života. Mediácia je samostatná profesia, ktorá sa ale s koučingom veľmi dobre kombinuje. Mediátorský výcvik som si urobila ako doplnok ku koučingu a mediačné zručnosti využívam pri práci s tímami, partnerskými dvojicami, alebo rodinami.
Svadba mojej najstaršej dcéry, leto 2023
V knihe Moderné macochy sú príbehy žien, ktoré sa o tejto téme nehanbia rozprávať otvorene a priznávajú možno aj veci, ktoré si samy ťažko priznali aj pred sebou. Prečo táto téma vami tak rezonovala, že ste sa rozhodli dať jej priestor aj v knižnej podobe?
Pri mojej práci som sa viackrát stretla so ženami, ktoré riešili témy patchworkových rodín, vlastných a nevlastných detí a vzťahov s nimi. Presne, ako hovoríte, rozhovory o týchto témach sa niekedy veľmi ťažko otvárali, bolo v tom veľa bolesti, hnevu a smútku. Ale ukázalo sa, že keď sme prekonali túto bariéru a dospeli sme k brutálnej úprimnosti, dokázali sa moje klientky pozrieť na situáciu z odstupu a konštruktívne. Prestali sme hovoriť o krivdách a zraneniach, začali sme nachádzať riešenia a v rodinách sa začali diať zázraky.
Ženy, ktoré si samy a úprimne zadefinovali svoju pozíciu v rodine, zrazu sa stali pevným bodom, istotou a zdrojom pokoja pre seba aj pre ostatných. S dojatím som potom počúvala príbehy o tom, ako sa úplne zmenila dynamika v rodinách. Uvedomila som si, že žena, ktorá toto dokáže, môže pozitívne ovplyvniť svoj vzťah, všetkých členov rodiny, ale aj ďalších ľudí. Dopad toho vplyvu sa mi zdal nedozierny, veď kvalita takéhoto vzťahu sa môže odraziť na celom živote detí, na ich budúcich vzťahoch. Začala som o tejto téme hovoriť v médiách a podcastoch a téma mala obrovský ohlas. Ukázalo sa, že rezonuje nielen so mnou, ale aj s mnohými inými ľuďmi, ozývali sa mi kolegovia, odborníci. Tam niekde vznikol nápad venovať moderným macochám vlastnú knihu.
Keď kniha vznikala, objavili sa aj polemiky, či použiť slovo macocha, či nie je vnímané príliš negatívne, ale vy ste boli presvedčená, že sa ho netreba báť. Možno aj vďaka vám sa z tej historicky negatívne vykreslenej macochy stane žena s vylepšeným imidžom... minimálne jej prejavíme viac pochopenia.
S mojimi vydavateľkami sme veľa hovorili o tom, či takéto „škaredé slovo“ patrí na titulku knihy. Nebudú sa ženy hanbiť kúpiť si ju? Nebudú ju skrývať? Nebude to urážka, kúpiť niekomu knihu s takýmto názvom? Nakoniec sme sa zhodli na tom, že je to dobrý názov práve preto, aké emócie vzbudzuje. Teraz, keď je kniha na trhu, ukazuje sa, že to bolo dobré rozhodnutie. Máme na ňu veľa pozitívnych ohlasov a výborných hodnotení a ja som šťastná, že si už Moderné macochy žijú vlastným životom.
V tejto chvíli mi napadá, keď sa bavíme o negatívnom obraze jednotlivých slov či pomenovaní, že aj svokry by si zaslúžili „očistiť“ trochu imidž?
Máte pravdu! Keby sme hľadali ešte škaredšie slovo ako macocha, tak by to asi bola svokra, a ešte PRECHOD :). Rovnako ako pri slove Macocha by bolo určite veľa polemík o tom, či je ten negatívny náboj oprávnený alebo nie. Ja by som sa za SVOKRY určite postavila, od minulého leta som jednou z nich a robím, čo môžem, aby som nám svokrám vylepšila povesť.
S manželom riešime „syndróm prázdneho hniezda" cestovaním vždy, keď sa to dá.
Už teraz sa tešíme . Zora, ste dáma s plným diárom, inšpirujete svoje okolie, aká je vaša motivácia, aký odkaz chcete svojou aktivitou a prácou nechať vo svete?
Ak som pre niekoho inšpiráciou, je to pre mňa pocta. Za svoje životné poslanie považujem priniesť pokoj do rodín. Veľmi si prajem, aby k tomu moja kniha prispela.
Verím, že to tak bude. Ďakujem za rozhovor.
Videorozhovor so Zorou Inkou Grohoľovou si môžete pozrieť TU.
Knihu Moderné macochy si môžete objednať TU.