MAMA bojovníčka Anna Murínová: Borisko je mojou silou a hnacím motorom
Mamka Anka, s týmto oslovením mala naša redakcia tú česť rozprávať sa s úžasnou ženou, ženou s veľkým srdcom a vrúcnom v duši, Annou Murínovou, ktorá sa stala víťazkou našej ankety MAMA ROKA v kategórii Mama bojovníčka. Anna je slobodná mamička sedemročného synčeka Boriska, ktorého jeho životnou cestou sprevádza diagnóza detská mozgová obrna.
Nielenže mať dieťa so zdravotným znevýhodnením je samo osebe náročné a často človeku posúva hranice do nepoznaných rozmerov, Boriskova mamina navyše zostala na všetko sama. Je však hrdou jednorodičkou, ktorá – ako sama hovorí – s pomocou úžasných a skvelých ľudí okolo seba – musí všetko zvládať. My len dodáme, ako v jej nominácii uviedla jej švagriná Alenka, ktorá je jej ako sestra, že to zvláda bravúrne. Pootvorme teda spoločne dvere „do života“ jednej mamy s nádherným úsmevom, mamy bojovníčky Anky.
MAMA roka 2023 – bojovníčka Anna Murínová
Ak by sme vás mali opísať slovami, isto by sme nemohli vynechať slová ako úsmev, láska, pohoda, pokora, vďačnosť a odhodlanie. Váš príbeh ale sprevádzajú nie jednoduché životné okolnosti, no v úvode by som sa opýtala možno tak všeobecne, priateľsky, ako sa máte? Aké obdobie s vaším synčekom zažívate, čím aktuálne žijete?
Ďakujem za opýtanie, ak by som mala byť všeobecná, poviem, že sa máme dobre. Tak po našom, v rámci našich bežných radostí a starostí. Mali sme síce obdobie, že sme obaja boli chorí, ako asi každý, mám pocit, počas týchto týždňov a mesiacov. Ale aspoň sme si dlhšie „oddýchli" doma. Teraz sme obaja relatívne v poriadku a začal znova náš kolobeh. Ja chodím do práce a Borisko do „škôlky", do centra, a tak idú postupne naše dni.
O vašom príbehu sme sa niečo dočítali pri hlasovaní, keď ste boli finalistkou Mama roka 2023. Kto vás do nej nominoval a ako ste to vzali? Ako ste vnímali víťazstvo a čo pre vás znamená, že máte takú podporu okolia – známych i neznámych?
Do súťaže ma prihlásila moja mamina a moja švagriná, ktorá mi je ako sestra. Obe patria, samozrejme, k najdôležitejším osobám v našom živote. Ako prvé ma prekvapilo, keď mi prišiel email, že som prihlásená do súťaže. Ale popravde, vždy som v tejto súťaži nejak v kútiku duše aj chcela niekedy figurovať, aspoň sa zúčastniť. Ale už keď som tam bola prihlásená, túžila som aj vyhrať.
A ďakujem za to všetkým, priateľom a známym, ktorí dennodenne zdieľali a hlasovali. Víťazstvo v tejto ankete pre mňa znamenalo hlavne to, že nás ľudia podporili, pretože nás zrejme majú radi, a tak im asi tiež záležalo na tom, aby sme vyhrali. A som za to vďačná, že som mala a stále mám okolo seba len dobrých a skvelých ľudí.
Dnes držíte v rukách ocenenie Mama roka v kategórii bojovníčka. Považujete sa vy sama za bojovníčku? Kde čerpáte silu do každého dňa?
Za bojovníčku v pravom slova zmysle sa nepovažujem, som normálna mama, ktorá má úžasné dieťa, ktoré nadovšetko miluje. A to, že je „inak obdarený" nevadí, pretože je to to najlepšie dieťa, aké som si mohla priať. Mojou silou je, samozrejme a bez pochyby, Boris. To on mi dáva motiváciu robiť veci tak, ako ich robím. Je mojím hnacím motorom, práve kvôli nemu nemôžem v ničom poľaviť. To on ma naučil robiť niektoré veci inak, zmenil mi život, a to doslova. Od prvého dňa, čo je na svete. Nevychovávam ja jeho, ale on vychováva mňa.
Anketa MAMA ROKA 2023 už pozná svojich víťazov
Ak by sme si mali priblížiť život s vaším synčekom Boriskom – ako by ste sa ako mama opísali? Kedy ste sa ňou stali a za akých okolností prišiel na svet váš milovaný syn?
Som normálna mama, niekedy šťastná a vysmiata, niekedy nahnevaná a unavená, ale hrdá. Hrdá na to, čo všetko som už zvládla a čo ešte spoločne zvládneme. Zvládame to už totiž od Boriskovho príchodu na tento svet. Narodil sa hneď po Silvestri, aj to som šla po návrate zo zahraničia len na kontrolu... a už som ostala a šla v dôsledku zdravotných komplikácií rodiť sekciou. Sama som bola v šoku a strese, čo sa deje, pretože som na to nebola pripravená. Na predčasný príchod dieťatka sa totiž pripraviť nedá. A vôbec som nebola pripravená na akýkoľvek problém, alebo že by sa mu, nedajbože, malo niečo stať. Môjmu dieťaťu, na ktoré som sa tak tešila. Bola to najťažšia časť v mojom živote, ten strach a bezmocnosť, dúfam, že to už nezažijem.
Kedy ste začali vidieť, resp. pozorovať, že spolu so synčekom idete „vlastnou“ cestou oproti ostatným rovesníkom?
Vlastne od začiatku som vedela, že to asi nebude všetko bezproblémové. Už Apgar skóre napovedalo, že niečo nebude v poriadku. Predčasniatka majú hneď rôzne vyšetrenia, povinné kontroly a pri každej kontrole sa u nás zmienil nejaký problém. A časom a vývojom to bolo viditeľné. Borisko žije s diagnózou detská mozgová obrna, čo si už od začiatku vyžadovalo byť tu pre neho od prvého nádychu.
Hovorí sa, že na niektoré momenty človek nedokáže zabudnúť, nosí si ich hlboko vryté pod kožu. Ktoré chvíle boli pre vás zlomové? Na druhej strane, ktoré vám dodávali silu a vytrvalosť nevzdávať sa a napriek všetkým prekážkam bojovať krok za krokom, deň za dňom?
Tie najnáročnejšie chvíle pre mňa boli, keď sa Boris narodil predčasne a jeho stav si vyžadoval špeciálnu zdravotnú a ošetrovateľskú starostlivosť. Bolo potrebné za ním cestovať najskôr do Banskej Bystrice, neskôr do Martina. Najhoršie bolo pre mňa čeliť nástrahám a neistote, či si ho z nemocnice vôbec prinesiem. A sila prišla potom, keď som si ho doniesla po tom celom boji v nemocniciach domov. Bola som šťastná, že ho mám pri sebe a že začíname niečo ťažké a zároveň krásne. Materstvo.
Pri spomienkach na túto životnú etapu nemôžem zabudnúť spomenúť moju maminu, ktorá vtedy stála pri mne ako nikdy nikto. A už ani nikdy nikto tak pri mne stáť nebude. A je to tak doteraz. Za veľmi veľa jej vďačím.
Dnes je z Boriska už osemročný krásny chlapček. Aký je váš synček, čo má rád, ako spolu trávite popoludnia či víkendy, ak sa intenzívne nevenujete rehabilitácii a všetkému, čo si Boriskov stav vyžaduje?
Náš týždeň je naozaj náročný. Ja pracujem na plný úväzok a Borisko chodí do centra tiež na celý deň. Inak sa to ani nedá vyskladať – takto je dopriate každému to, čo potrebuje. V centre je spokojný, dievčatá sa mu tam venujú plnohodnotne, odborne a ja som vďačná, že som mu mohla toto umožniť. On je v kolektíve a, na druhej strane, ja som tiež medzi ľuďmi. Po práci chodievame cvičiť s fyzioterapeutkou. Takže týždeň je náročný. A víkend sme spolu, radi chodíme na turistiku alebo oddychujeme doma a máme spoločné pohodové chvíle.
Z ankety a vášho profilu, na základe ktorého ste si získali priazeň a srdcia hlasujúcich vieme, že ste mama – samoživiteľka, navyše pracujete v náročnej sfére – zdravotníctve. Kde čerpáte energiu zladiť svoj pracovný a osobný život?
Oproti iným zdravotníckym povolaniam, kde dochádza priamo ku komunikácii s pacientom, ja pracujem na operačných sálach. Ale to, čo tam mám možnosť vidieť, s akými príbehmi sa tam stretávame, úprimne poviem, až to človeka naučí skromnosti a povie si, že on sám sa ešte nemá tak zle, ako sa majú niektorí. Ale mám rada ľudí, kontakt s nimi, rada ich počúvam a rozprávam sa. A práve preto, aké mám dieťa, táto práca ma napĺňa a robí ma šťastnou. Vedenie a kolegov mám tiež skvelých, vedia, aké mám starosti, takže sú mi nápomocní aj v práci.
Ako vyzerajú vaše „bežné“ dni, ako si zadeľujete povinnosti, starostlivosť o Boriska, aký máte harmonogram dní a kto je vám najväčšou a najbližšou pomocou?
Naše bežné dni sú spoločné. Boris všetko zdieľa so mnou. Chodí so mnou do školy, keďže pokračujem v štúdiu, na úrad, ku kaderníčke, na stretnutie s priateľmi, všade. Ale keď to je potrebné či nevyhnutné, mojou pomocníčkou je zase len moja úžasná mamina. Bez nej by som veľmi veľa vecí nemohla robiť a ani by som urobiť nedokázala.
Absolútna MAMA ROKA 2021: Nikdy nestrácajte vieru v dobro
Váš príbeh je veľmi motivujúci, dodáva silu a inšpiráciu mamám, ktoré sa vo vašom príbehu uvidia, vo vašich riadkoch „prečítajú“ – aký odkaz by ste im smerovali a povzbudili na ich ceste materstva a rodičovstva?
Stačí, že už akékoľvek máme naše deti, či zdravé, či s akýmikoľvek problémami, treba ich ľúbiť. Vybrali sme si ich a ony nás. Ako som si ja vybrala Boriska, že ho chcem, už akokoľvek to bude. A len spoločne musíme zvládať ten náš život. On je môj parťák v dobrom aj v zlom a ja zasa ten jeho. Všetko spolu prežívame – radosť, smiech, plač, bolesť, aj povinnosti. Ale nesmieme ako matky nikdy povoliť. Ale aj my máme právo žiť a aj keď sú tie naše starosti o niečo väčšie ako pri zdravých deťoch, treba stále aj vedieť žiť. Lebo žijeme len raz. Treba vedieť oddychovať, zabaviť sa, aj si plniť povinnosti. Všetko sa dá zvládnuť, len to musí človek chcieť.
Už v máji spúšťame prihlasovanie do aktuálneho ročníka ankety MAMA ROKA 2024. Sledujte nás.