KRISTÍNA TORMOVÁ: Dobíja ma spánok, humor a objatia
Mama dvojičiek Matildy a Ely je multifunkčná – herečka, blogerka, autorka kníh dizajnérka vtipných tričiek a iných kúskov, skrátka akčná mama, o chvíľu už trojnásobná. Srší šťastím a stále novými nápadmi. Hoci vďaka tehotenstvu konečne spomalila na normálne tempo.
Keď sme sa spolu rozprávali pred rokom, bola si čerstvo vydatá dvojmama a mala si za sebou nakrúcanie prvej série seriálu podľa vlastnej knihy. Aký si mala rok? Povedala by som, že pestrý a plodný.
Aký rok si urobíš, taký máš. (smiech) Mám za sebou hyperaktívny a šialene akčný rok, ale mne to vyhovuje. Ja neviem sedieť doma na zadku. Musím stále niečo zažívať. Posledný rok bol seriál v šialenom tempe s odpadávačkami od únavy, nekonečná a stále nedokončená kompletná prerábka bytu, do toho druhá séria seriálu a konečne umiestnenie našej lásky do môjho brucha. A potom tehotenské nevoľnosti a veľa výletov. Spomaľujem, nakoľko nevládzem a snažím sa naplno počúvať svoje telo a ľudia naokolo sa tešia, že moje tempo začína byť konečne normálne.
Do úlohy v seriáli Som mama si sa položila natoľko, že si počas nakrúcania druhej série naozaj otehotnela. Tomu hovorím profesionalita!
Bola som tehotná približne posledné dva nakrúcacie dni. Naraz boli všetci čudní, necitliví, niekoľkokrát za deň ma nejaký hulvát rozplakal... strašne sa všetci zmenili! Alebo ja? Áno, áno, položila som sa do svojej postavy a prežila ju naplno. Považujem to za vrchol svojho hereckého umenia. Alebo to bolo celé inak? V každom prípade, s novým človiečikom sme museli čakať, kým sa seriál nedokončí. Len ovulácia bola skôr ako posledný natáčací deň. Ale to už sa dalo risknúť.
A nebola si jediná, pred tebou to stihli aj Zuzka Kanócz a Daniela Šencová. To ste tam pili nejaké zázračné elixíry?
My sme všetky chceli byť znova mamy. Tak sa nám to naplnilo. So seriálom to nemalo žiadne prepojenie. Práve naopak. Zmluva nám otehotnieť zakazovala. Láska bola silnejšia.
V čom je toto tehotenstvo iné ako pri dvojičkách? Neviem, či je náročnejšie čakať dve deti a nemať ešte žiadne, alebo mať zabehaný režim, dve veselé deti a čakať tretie?
Myslím, že každá viacmama vie, že jednotlivé tehotenstvá sa absolútne nedajú porovnávať. Tentoraz nemám „štempel“ riziková a navyše viem, že môžem posielať všetky nechcené rady a výstrahy „do kelu“. Že sa nemám stretávať s ľuďmi, ktorí mi kazia radosť z tohto čudného obdobia, že sa mám držať vo svojej bublinke. A tak som obklopená pozitívnymi osobami, pre ktoré materstvo, či rodičovstvo nie je sprevádzané slovami: „Veď počkaj, keď...” Aby som to zhrnula, mám oveľa viac možností tešiť sa a celé si to užívať, a mám doma troch úžasných ľudí, ktorí sa o nás starajú. Sme tím. Sme tak nejako tehotní spoločne.
Prinieslo toto tehotenstvo opäť nové nápady a vtipné nápisy na tričkách? Alebo v tebe nakoplo iné netušené vlohy?
Moje tehotenstvo ma skôr brzdí, za čo som vďačná. Stáva sa zo mňa lemra a nie som schopná nič poriadne dokončiť. Ale tak to má byť. Občas som z toho jemne podráždená, ale môj dobrý manžel ma oslovuje Továrnička na život a vždy mi vtedy docvakne, že odvádzam fantastickú a plnohodnotnú prácu. Takže si to užívam. Kým mi práve nie je zle.
Samozrejme, makáme stále, rozbehli sme môj web aj s blogmi, eshopom, kde robíme aj iné kúsky ako pásikavé, naposledy to bola kolekcia tričiek na dojčenie, s manželom zarezávame v našej malej firmičke a robíme, čo môžeme. A môžeme toho robiť naozaj veľa. Chvalabohu. Nápady chodia stále, tie mi ani tehotenstvo nevypne... už len ich nezabudnúť.
Počas prvej materskej si podľa vlastných slov z nudy napísala dve knihy. Teraz si znova začala písať blogy. Bude tretia?
No skoro by som zabudla. Áno, moja tretia knižka vzniká každým týždňom. Je o tehotenstve, no začala som ju písať ešte ako netehotná a dopíšem ju voľakedy po šestonedelí. Je to týždeň po týždni o tehotenstve so všetkými starosťami a radosťami takej Skoromamy, úvahami, srandami, zážitkami. Niektoré dokonca majú aj hlavu a pätu. Píše sa mi čoraz ťažšie. Mozog a schopnosť sústrediť sa mi odchádza úmerne s rastúcim bruchom. Ale nejako to všetko doklepneme. V najhoršom to už bude ku koncu knižky len leporelo.
Inak spojenie „nuda na materskej“ asi veľa žien podráždilo. Zvlášť od niekoho s dvojičkami.
Nekonečne veľa žien sa na materskej nudí. Keď si klikneš na nejaké materské fórum, vysype sa na teba asi milión dôkazov. Šialené niečo. Je ale asi rozdiel, či sa nudíte tým, že niekomu niečo hejterské vypisujete, alebo či robíte niečo, čo vás skutočne baví a má aspoň pre vás nejaký význam. Napríklad, že si začnete plniť svoje sny, na ktoré ste nikdy dovtedy nemali čas. Neviem: vypekať, vymýšľať nové recepty, šiť, založiť si handmade značku, či písať.
Na materskej sa točíte dookola: kŕmenie, prebaľovanie, uspávanie..., ale mentálne máte toľko času na „nudu” a bola by škoda to nevyužiť. Povedzme si otvorene: stráviť dva, či tri roky 24 hodín denne s niekým, kto nevie rozprávať, prináša pre váš mozog množstvo priestoru. Takže nudiť sa isto dá. Ide o to, ako ten svoj voľný mentálny čas využijete.
Ako vnímajú budúceho súrodenca dievčatá? Majú preferenciu, či chcú parťáčku alebo skôr bračeka? Alebo veria aj na jednorožca v brušku?
My sa tešíme všetci spolu a všetko spoločne prežívame a zažívame. Bez nejakého zatajovania a báchoriek o bábätku, ktoré nosí bocian. Veľmi krásne nášho nového človiečika kreslia. Má plávacie koleso a dve placenty, lebo dievčatá mali len jednu a boli z toho „trable“. Tak človiečik má pre istotu dve.
Stíhaš popri dievčatách aj cielene oddychovať?
Samozrejme, že cielene oddychujem. Moje telo si to vyžaduje a ja sa snažím svoje telo počúvať. Myslím, že sme s mojím telom vo veľmi peknom prepojení, teraz ešte o čosi viac a tak mu nebudem robiť zle. Vždy som si vedela nájsť čas na seba a teraz to robím s ešte väčším rešpektom. Pre mňa hlavne deti nikdy neboli prekážkou v tom, aby som oddychovala. Naopak. Nikdy predtým, ako som sa stala mamou, som si život tak neužívala a nikdy som nemala toľko času na to, čo chcem robiť. Lebo ja chcem robiť vlastne čokoľvek, čo robíme spolu.
Na konci zimy si bola s rodinou aj s bruškom na ďalekej exotickej dovolenke. Toto asi rieši veľa tehotných žien, či cestovať, ako a kam. Aká je tvoja skúsenosť?
Ja by som odporučila jedno jediné: nebáť sa. Každá žena sa vždy trochu bojí, ale pokiaľ je všetko v poriadku, treba si toto jedinečné obdobie naplno užiť. Toľko lásky, príjemnej pozornosti a možnosti na zážitky! Samozrejme, cestu som konzultovala s lekárkou a chvalabohu som rady strašiacich spolumamičiek nepočúvla. V Thajsku mi konečne prešli nevoľnosti, nadnášalo ma v mori a celé dni som „nič nerobila”. Náš hippisácky výlet prišiel v tom najlepšom čase a bolo to úžasné. A treba povedať, že všade na svete sa k tehotným ženám správajú krásne, pozorne a s ľúbivou úctou, čo som si tiež naplno užila.
Nechýba ti vzdušná akrobacia?Plánuješ sa k nej vrátiť, až príde vhodný čas? Prípadne si ju teraz vymenila za gravid jogu alebo iné tehotenské cvičenie?
Vzduška mi chýba úplne šialene a isto sa k nej vrátim v tej sekunde, ako to bude možné. Joge som sa intenzívne venovala aj pred otehotnením, rovnako ako behu. Teraz cvičím dvakrát týždenne gravid jogu u najúžasnejšej Katky Jurenkovej. Takže fungujem naďalej aktívne a namiesto vzdušnej akrobacie lietam aspoň v snoch. Ale dievky ma poctivo zastupujú. Prednedávnom začali chodiť na cirkusový kurz a veľmi ich to baví. Cítim, že ten sen o cirkuse sa raz splní.
Za aký moment v živote si najviac vďačná?
Za každý jeden okamih, ktorý môžem prežiť bez akéhokoľvek strachu.
Čo považuješ za hnací motor, silu, inšpiráciu? Pôsobíš takto na vonkajší svet ako žena stále plná energie, ktorá chrlí jeden nápad za druhým a je samodobíjacia.
Veľa spím, to ma asi dobíja. A potom ma určite nabíja premieňanie všetkého na zážitky. Dobíja ma humor a irónia, bez ktorých by som už bola isto na psychiatrii. A objatie môjho manžela a dcér. Nápady chodia samy. Som im totiž otvorená.
Čo si najviac vážiš na mužoch? A pokojne, aj na ženách? A čo, naopak, nevieš zniesť, respektíve je ti úplne proti srsti?
Na mužoch si najviac vážim, ak sú mužmi. Ak sa o nich dokážu ženy oprieť, spoľahnúť sa na nich, ukryť sa v ich objatí. Pokojne nech na zemi nechávajú ponožky. Ale nemusia. Vážim si, ak sú muži a ženy, teda partneri spoločným tímom a fungujú s úctou k tomu druhému. Na ženách si najviac vážim, ak dokážu byť ženami. A svoju ženskosť si užívať. A, samozrejme, to, že vedia na svet priviesť nový život. A čo mi je proti srsti? Niekedy tie ponožky na zemi, ale inak asi manipulácia a neúcta vo vzťahoch.
A výchova – čo je pre teba v nej najdôležitejšie?
Humor, rešpekt a objatia.
Ty ako verejne známa osoba často dostávaš nevyžiadanú spätnú väzbu k tomu, čo robíš a ako žiješ. Ako sa vyrovnávaš s niekedy naozaj hlúpymi útokmi?
Jediné, čo ma na tom srdí, je to, že nerozumiem, kde berú ľudia toľko času a energie, aby sa toľko zaoberali inými. Zvláštne je aj to, že hodnotia, či súdia niekoho, o kom vôbec nič nevedia. To je vždy ďalší moment mojich úvah: prečo si na základe sociálnych sietí ľudia myslia, že dotyčného poznajú, že je to ich kamarát. A potom prichádza to, čo ma štve najviac: prečo ľudia nepoužívajú triezve kritické myslenie?
No a takto si uvažujem a o také dve minúty si spomeniem, že sú oveľa dôležitejšie veci, ktoré treba riešiť. Napríklad sa najesť. (smiech) Útoky a nezmyselná kritika sa ma už dlho osobne nedotýkajú, ja viem celkom presne, čo chcem, čo je pre mňa dobré a ak potrebujem rady, mám okolo seba veľa múdrych ľudí, ktorých spätnú väzbu si vážim a pýtam. V každom prípade v podobných situáciách reagujem iróniou a mojím „blbým” humorom. Najlepšia obrana proti hlúposti.
Prečo si myslíš, že práve mamy majú potrebu riešiť cudzie životy a iné mamy?
Lebo sa nudia. A sú unavené a často frustrované a nepochopené. Materstvo je fuška a isté obdobia naozaj nemajú ďaleko od vyhorenia. Otázne je, ako sa s tým vysporiadame. Či budeme svoju frustráciu a hnev prenášať na iných, alebo si uvedomíme, že je všetko len obdobie a budeme si z toho robiť srandu. Ja som za druhú možnosť. Zároveň si myslím, že každá mama je tou najlepšou mamou, akou dokáže byť, a preto by mi nikdy nenapadlo niekoho skritizovať a už vôbec nie verejne. Ja to mám takto, ty takto a aj tak sa môže stať, že naše deti raz spolu začnú chodiť. Hejt a agresivita medzi mamičkami je pre mňa nepochopiteľný fenomén. A je toho teda nekonečne veľa.
Bábätko tu bude naozaj už o pár týždňov. Môžeš povedať, či to bude chalanisko alebo bude oblečenie dediť po sestrách?
Je to chalanko. Vieme to od 11. týždňa a je to pre našu prevažne ženskú domácnosť naozaj „haluz”. Tešíme sa veľmi, preveľmi, lebo ak to bude taký „správňák“ ako náš „macoch”, bude o nás krásne postarané. Ale aspoň bude mať manžel jeden týždeň v mesiaci bez predmenštruačného syndrómu. (smiech) Ak by chcel ale náš chalanko dediť oblečenie po sestrách, nebudeme mu v tom brániť. (smiech)
Je toto zatiaľ najšťastnejšie obdobie v tvojom živote?
JE.
Rozhovor s Kristínkou vyšiel v júlovom printovom vydaní časopisu Mama a ja. Predplaťte si časopis a majte dobré čítaničko vždy poruke! Objednávka TU:
Roman JURAŠKO: Vďaka dcére som citlivka
Fotogaléria