KLAUDIA RUSNÁK (@helloklaudi): Žaneta je skvelý nástroj, ako povedať veci nahlas
Klaudia je bývala vrcholová športovkyňa, tenis ju dostal do sveta, ale ako sama hovorí: "Ja nie som toho názoru, že vrcholový šport ženskému telu prospieva." Klaudiu dnes poznáme ako internetovú komičku, "Žany" je postavičkou, ktorú si obľúbite.
Klaudia, tak sa bavíme na vašich ironickonaivných videjkách... začali ste ich púšťať do sveta, keď ste boli na prvej materskej dovolenke tuším?
Áno, videá som začala robiť, keď mal malý asi 6-7 mesiacov. Bola som v takej tej mamičkovskej rutine a už ma začali žrať kreatívne mrle. Riešili sme svadbu a neskutočne ma nahneval jeden majiteľ svadobného priestoru. Tak som ho sparodovala. Potom prišla Veľká noc a ja som chcela podčiarknuť bizarnosť našich veľkonočných zvykov voči tým v USA. A už to išlo.
Mama 8 detí Nika Macinská: Nároky na mamy sú obrovské
Dosť ste sa venovali téme slovenskí rodičia vs. tí americkí, keďže ste študovali aj žili v Amerike, máte to vychytané... Tušili ste, že sa tieto videá „chytia“, že oslovia?
Nápady prišli samotné. Počas covidu vznikol tento trend “krátkych videí,” takže som si povedala, že konečne nastal môj čas :) a aj ja chcem priniesť svoje životné skúsenosti do sveta. Plus takéto videjká som točila asi od štrnástich - domáce sketche. Netušila som, že sa to až tak chytí, ale vždy som bola komediant, takže bola to kombinácia dobrého načasovania a využitie zručností.
Cítite sa dobre v tejto polohe (komičky)?
V polohe komičky sa cítim najpohodlnejšie, ako som sa kedy cítila. Ako manažérka alebo tenistka to nikdy nebolo ono. Musela som často predstierať. Buď, že som tvrdšia ako reálne som, že som taká či onaká. Tuto som to ja.
Pred pár dňami ste oznámili milú novinu, do rodiny vám pribudne o pár mesiacov ďalší človiečik, ako to prežívate?
Cítim sa skvele. Teda aspoň psychicky. Fyzicky sa cítim ako 35 ročná tehotná žena. Nič moc. Áno sú aj staršie mamičky a povedia vám ako im je skvele, ale ja ten vek na sebe cítim. Kebyže rodím v dvadsiatke ako naše mamy, tak nepoviem mäkké F. Taktiež, keď som bola prvý krát tehotná, mala som 9 mesiacov vyložené nožičky, bol ťažký covid. Síce som rodila s respirátorom, ale mala som “pokoj”.
Teraz som asi o 90 percent aktívnejšia a v tom je ten rozdiel. Imunita nestíha. Počas prvého tehotenstva bola trochu naštrbená psychika, nebola to sranda prežiť hentú apokalypsu, teraz je tu trojročný syn, videjká a jaj, ešte robíme kompletnú rekonštrukciu domu...
Máte v hlave vymyslený ideálny scenár pôrodu, pripravujete sa nejako špeciálne?
Prvý pôrod bol pre mňa čistý masaker. Mám za sebou nejaké operácie. Výber nosných, krčných mandlí, oči. Rekonštrukcia kolena, mala som roztrhnuté väzy. Nehovoriac o zlomených rukách, vykĺbených členkoch a malých fraktúrach. Tým chcem povedať, že ako bývala športovkyňa, viem čo je bolesť.
V pláne som mala krásny, s prírodou súzniaci pôrod, ako amazonka. Predýchavanie, vizualizovanie, atď. To, čo ma zastihlo počas kontrakcií, bolo ekvivalentné filmu čeľuste. Prišiel každých päť minút žralok, pohral sa kusnutím do polky tela a potom na štyri minúty odišiel. Vraj to majú športovkyne ťažšie, lebo majú maternice pevné ako štolverky, celé to otváranie bolo pre mňa nekonečné utrpenie, prvá doba pôrodná u mňa trvala cca desať hodín. Ten push bol už nič. Bola som pred pôrodom na kurze hypnopôrodu - a poviem pravdu, mne to nepomohlo vôbec. Hovorím, asi nie som kvetinka, ktorá sa poddá vlnám, ale bojujem s tým a tam je asi ten problém.
Každopádne, tento pôrod chcem mať čo najviac medikovaný, mať bolesť pod čo najväčšou kontrolou a nech to je rýchle. Nepotrebujem “najkrajšie chvíle v živote” a opantanie endorfínmi. Prvý pôrod bol síce prirodzený a bez komplikácií, ale jediné, čo ma pri prvom pôrode zachránilo bola epidurálka. Pani anestéziologička dostala asi ten najväčší ďakovný kôš, aký kedy od koho dostala.
BEKIM AZIRI: Dokážem byť skvelý otec, aj keď mi nohy nefungujú
Tešila by som sa na bábätkovské špeciality v podaní Žanety. No mám pocit, že prepojenie týchto dvoch vašich svetov je skôr výnimočné?
Uvidíme, ja potrebujem na tieto veci slinu, nejakú tému, čo ma buď vytočí alebo zabaví. Žanetu si viem predstaviť, ako dá občas nepríjemné sestričky na novorodeneckom do laty:). Žaneta je skvelý nástroj, ako povedať nahlas veci, čo si myslia aj ostatní, ale nikdy nebudú povedané nahlas. Samozrejme je to preexponované, ale pointa tam je. No Žany bude mať 40 rokov čoskoro, tak by sa mala poponáhľať s dieťaťom.
Ako sa vôbec Žaneta „vypýtala“ na svet? (Inak, Žaneta je tak absurdné meno, sadne vašej postavičke ako riť na šerbeľ :))
Žany vznikla prvýkrát vo videu “Svadobný make-up USA vs. SK". Riešila som vtedy tému svadby a nejak som spravila prvé video, potom druhé a zrazu sme mali úplný charakter, ktorý si dnes žije vlastným životom. A áno, Žaneta je veľmi špeciálne meno :), meno pre silnú ženu.
Rozoberáte naozaj rôzne témy, je nejaké tabu, téma, ktorú do svojho priestoru ani cez Žanetu nepustíte?
Asi nie. Nenapadá mi teraz nič.
Klaudia, roky ste ako juniorka robili vrcholový šport (tenis). Vôbec sa netajíte tým, že to neboli práve najľahšie roky a vo všeobecnosti ste voči vrcholovému športovaniu trochu skeptická. Najmä, čo sa týka dievčat, žien. Ako poznačil vrcholový šport vaše telo (v čase, keď ste hrali, s dopadmi teraz)?
Toto je téma, ktorá u mňa rezonuje. Ja nie som toho názoru, že vrcholový šport ženskému telu prospieva. Buď ho fyzicky deformuje, poškodzuje, alebo žena mužnie. Áno je to tak. Môže si tu teraz pri čítaní nejaká guliarka o mne myslieť, že mi preskočilo, ale biológia je biológia. Ženské telo ako také síce potrebuje pohyb, ale nie päťhodinové thaiboxové, tenisové, basketbalové, vodnopólové tréningy. Je mi to ľúto. My by sme mali tancovať, zabávať sa a naťahovať sa:)
U mňa je ten dopad taký, že mám ramená a trapézy ako kulturista mimo sezóny. Spuchnuté a plné hmoty. Do toho pár kileček navyše a je to stratené. Po pôrode sa chcem dať trocha do kopy. Momentálne som našla čaro pilatesu, dúfam, že mi to pomôže odstrániť zlozvyky držania tela počas tenisu.
Neprehral si, len si prišiel posledný. O športe pre deti od štyroch rokov.
Na pohyb a šport sa dosť tlačí, čo je v poriadku, ale deti sú v kluboch preťažované, rodičia premotivovaní, deti unavené. Vy ste v tomto prostredí žili, čo by ste možno rodičom odporúčali, kedy spozornieť, kedy zatlačiť na dieťa a či vôbec?
Kedy tlačiť na dieťa? Keď ide o jeho všeobecné blaho. Ráno, keď si napríklad nechce umývať zuby. To je tak celé. Tlačiť ho do nejakej opakovanej voľnočasovej aktivity je nonsens. Nikdy v tom po prvé nebude dobré, lebo tam nie je vášeň a po druhé „Komu tím prospějete?“:)” Áno, aj mne sem-tam lezie výchova tejto generácie na nervy. Uvedomelý rodič, ktorý má byť stále v dobrej nálade a s dieťaťom sa v kľude o všetkom porozpráva, aj keď ide len o truc z odchodu z kútika? Vyžaduje si to extrémne veľa námahy.
Taktiež majú dnešné deti veľa slobody v rozhodovaní, čo je na jednu stranu super, ale rodič stráca zdravú autoritu. Ja som zástanca takého zdravého stredu. Snažím sa byť aj kamarátkou, ale aj silnou oporou, na ktorú sa môže syn spoľahnúť. K športu ho budem viesť, no určite nie k tenisu. V kolektívnych športoch je väčšia zábava. Ak ho to však nebude baviť, nevidím dôvod, aby sme ho nútili a on strávi polku života tým, že sa radšej mohol venovať aktivite, ktorá ho baví a napĺňa. Aj keď by to bolo trebárs dizajnovanie počítačových hier.
Sama budete čoskoro dvojnásobná mama, ak by sa táto situácia týkala vašich detí?
Ja a manžel sme obaja hrali tenis, ja na vyššej úrovni, manžel hral aj hokej. Obaja sme boli tvrdo tlačení do podávania výkonov. Sme si vedomí, čím sme si prešli a vieme, že ak má byť niečo nasilu, tak to nejde. Bodka. Samozrejme, že deti budú mať aj povinnosti, disciplínu, ale výsledok nebude priamo napojený na ich hodnotu.
Klaudia, držíme palce všetky, aby sa veci udiali tak, ako sa majú a tešíme sa na Vás v upgrade verzii dvojnásobnej mamy. Všetko dobré!
Ďakujem krásne aj vám!
@helloklaudi