Toto nevymyslíš: Sviatky v nemocnici už druhý rok za sebou
Aj keď naplánuješ všetko do detailu, aj tak sa niečo pokazí. S deťmi sa proste stávajú veci, na ktoré nie sme pripravení, ale musíme ich zvládnuť.
Narodila som sa na sviatky, možno niečo "karmické"
Vlastne, ako tak premýšľam, na moje "nemocničné sviatkovanie" ma predurčil už čas môjho narodenia. Mama so mnou strávila Silvester v pôrodnici a ja som sa ako 2. novoročné dieťa objavila aj v miestnych novinách. Výstrižok máme doma schovaný, samozrejme, ako môj (jediný) triumf (alebo skôr mamin), ktorý sa objavil v tlači.
Moje narodeniny teda od istého času sprevádza hlavybôľ zo silvestrovských osláv, no narodiť sa 1. januára je skvelým začiatkom Nového roka - nielen v kalendári, ale aj v živote. Ja sama som rodila deti za menej výnimočných okolností čo sa týka dátumu, chlapček prišiel na svet v októbri a dcérka v marci. Ale zato obaja sa zodpovedne postarali o to, aby sme strávili Vianoce dva roky po seba na úrazovke a detskom oddelení.
(Na)rodení na Ježiška
Vianoce v nemocnici "tenkrát poprvé"
Minulý rok som s rotavírusovou hnačkou mojej slečny dobehla na Štedrý deň ráno na pohotovosť a keďže pani doktorka bola viac ako opatrná a Sofinka sa cítila naozaj zle a vyčerpane, nechali si nás rovno v nemocnici. Horúčky neklesali, tekutiny sa neudržali, moč takmer žiadny, takže infúzky a Vianky na detskom oddelení. Sestrička bola síce milá, ale atmosféra so zničenými rodičmi chorých detí nebola bohviečo.
Keďže máme rodinu ďaleko, manžel musel so starším synom chystať jedlo, nech sa aspoň na stole tvárime, že je sviatok. No nedopadlo to. 25. decembra mi volal muž, že syn zvracia, našťastie zrejme len zo Štedrej večere, inak by mal asi porazilo, keby k nám pridali na izbu posteľ aj pre Miška.
Ako sme strávili noc na pohotovosti, lebo teplota nie je sranda
Vianoce v nemocnici "tenkrát podruhé"
Ale ani jeho neobišla vianočná tradícia, viete, kde sme boli tento rok na Štedrý deň? Hádate správne, na pohotovosti. Otras mozgu a vykĺbená ruka vážení. Sánkovačka so spolužiakmi dopadla takto adrenalínovo, lebo sa chlapci museli spúšťať nadšení, že nasnežilo, po najstrmšom kopci a ten môj neubrzdil. Vyhodilo ho zo sánok a letel do stromu. Sanitku nevolali, takže mi ho odprevadili ku dverám chalani a keď vošiel do chodby, zviezol sa popri stene.
Boli ste už na sviatky na pohotovosti či na úrazovke? Len sa to tam hemží hnačkami, vracaním, plačom, horúčkami alebo trčiacimi kosťami... a všetci nasra... že práve na Vianoce. Lekári buď mladučkí alebo staručkí, podľa "zásluh", takže uvažujete, či veriť, dúfať alebo sa spoľahnúť na svoje inštinkty. Ale o tom niekedy inokedy.
Takže u nás takto veselo. Už sme doma, synátor sa šanuje a ja ho obkukávam, či nevracia a dobre vidí. Na Silvestra zostávame doma, nejdeme ani k našim, lebo cesta autom by mu neurobila dobre. No a ja mám nádej, že 1. 1. 2024 sa začne mojimi narodeninami rok, ktorý zlomí našu vianočnú tradíciu.
Držte palce.
Čitateľka Slávka N.