Ako sme strávili noc na pohotovosti, lebo teplota nie je sranda
Pred tým, ako sa stanete rodičom netušíte, koľkých vecí sa začnete báť a z koľkých obyčajných vecí sa zrazu stane nočná mora. Mojou nočnou morou sa stala teplota. Taká obyčajná vec.
Tá, ktorú si na strednej vymýšľaš, aby si získala od obvodnej ospravedlnenku a nemusela odpovedať na labákoch z fyziky, či tá, ktorú ako pracujúca “trieda” ignoruješ, hodíš do seba paralen a céčko a funguješ ďalej.
Píše Veronika: Moje dieťa (nie) je choré
Teplota? Také nič...
Preto keď sa staneš mamou, teplote až taký význam neprikladáš. Deti ju proste mávajú. Zo zubov, z očkovania, z rôznorodých “pliag”, ktoré sa medzi deťmi z obľubou šíria.
Máš letáky od doktorky, v lekárničke sirupy a čipky a tiež hororovej spomienky z detstva na studené zábaly a hnsunú chuť acylpyrínu. V prípade núdze máš “babské recepty” na googli.
Vieš čo máš robiť tak žiadna panika. Vetraná miestnosť, tenká prikrývka a voľné oblečenie, veľa vlažných tekutín, správne dávkovanie liekov a ich striedanie. Vieš, že pri studených končatinách a zimnici sa nesmú robiť zábaly a vieš, že voda pri kúpeli nesmie byť studená, inak teplota zbytočne stúpne. Vieš aj to, že zázrakom občas zaberá zemiak v ponožke ale ako je to možné vysvetliť neviem . Minimálne ako placebo pre vystresovanú mamu. Napriek tomu, že si unavená a dieťa urevané, je to predsa len teplota . Ako prišla tak aj odíde. A je nad slnko jasnejšie, že príde znova.
Teplota? POMOC
Príde a znova robíš všetko správne. Len zrazu ti pod rukami dieťa vyvráti oči, neprirodzene v kŕči sa “usmeje”, a začne mu triasť a šklbať celým telíčkom, nereaguje a nedýcha, pery mu modrajú... a na toto ťa akosi nikto nepripravil... možno si to aj niekde započula, ale prehliadla a preto absolútne neinformovaná hystericky s dieťaťom trepeš a pobehuješ, prinajlepšom si schopná zavolať záchranku. (Samozrejme trepanie a pobehovanie je presne to, čo by si robiť nemala).
Prekonáš hysterický záchvat, v nemocnici vás uistia, že dieťa je v poriadku, vyfasuješ “prvú” pomoc a inštrukcie. Od tohoto momentu už teplota dieťaťa nebude len stav zvýšenej pozornosti, bude to stav absolútnej pohotovosti. Každé pretočenie v spánku či zášklb, každý rýchly výstup. Lebo márne ti môžu hovoriť o tom, že kŕče sú v podstate “neškodné”. Ten pohľad naozaj už vidieť nechceš.
Keď to príde náhodou druhý krát, už je to menej hororové pretože máš riešenie”, vieš čo sa stalo a vieš čo robiť a nerobiť. Tým, že aspoň vieš, čo sa deje, že dieťa proste nezomiera (áno, ja som si myslela presne toto) , je to menej desivé a oveľa lepšie zvládnuteľné.
Znižovanie horúčky: Febrilné kŕče
Febrilné kŕče nie sú sranda
Lenže potom máš druhé dieťa. Povieš si...musí byť mizivá šanca, aby boli takto “poctené” obe moje deti ale...Znova robíš pri horúčke všetko správne, aj keď už z výkričníkom niekde vzadu v podvedomí. A zrazu dieťa leží ovisnuté, bezvládne, pohľad zapichnutý do jedného bodu, koža biela a pery fialové. Nevieš či dýcha, či mu bije srdce. Tušíš síce, čo už treba robiť, ale znova hystericky vytáčajte 112 lebo dieťa vyzerá akoby odchádzalo a žiadne kŕče predsa nevidíš.
Ak si totiž v lúskaní internetových diskusií alebo letákov u doktorky prehliadla pojem febrilné kŕče, tak na pojem febrilný kolaps si nenarazila určite... aspoň ja nie.
A tak mám pravdepodobne znova šedivý preliv vo vlasoch. Neviem. Na detskom oddelení nie sú zrkadlá...A prečo to píšem? Možno si to prečíta nejaká mamina, ktorej raz ušetrí smrteľný strach... tak si to prosím hoďte do Googlu.